Harry Potter a Fénixov rád

„No… už som to hovoril… obaja vytŕčame,“ vážne prikyvoval Hagrid. „A obaja sme siroty. Áno… obaja sme siroty.“

A logol si riadny dúšok zo džbánu.

„Je to iné, keď má človek slušnú rodinu,“ hovoril. „Môj tatko bol slušný. Aj tvoja mamka s tatkom boli slušní. Keby žili, život by bol iný, čo?“

„Áno… asi áno,“ opatrne povedal Harry. Zdalo sa, že Hagrid má čudnú náladu.

„Rodina,“ skľúčene pokračoval Hagrid. „Hovor si, čo chceš, krv je dôležitá…“

A zotrel si z oka krvavý pramienok.

„Hagrid, kde si zase prišiel k tým zraneniam?“ už sa nezdržal Harry.

„Há?“ naľakane sa spýtal Hagrid. „Jaké zranenia?“

„Všetky!“ Harry mu ukazoval na tvár.

„Och… to sú len normálne opuchliny a modriny, Harry,“ pohŕdavo vyhlásil Hagrid. „Mám drsnú prácu.“

Dopil džbán, postavil ho na stôl a zdvihol sa.

„Uvidíme sa, Harry… dávaj si pozor.“

Nato sa odvliekol z hostinca von do prívalu dažďa a vyzeral bezútešne. Harry hľadel za ním a bolo mu smutno. Hagrid je nešťastný a niečo skrýva, ale zdá sa, že sa rozhodol neprijať pomoc. Čo sa deje? No kým o tom mohol ďalej rozmýšľať, počul, že niekto naňho volá.

„Harry! Harry, tu!“

Z druhej strany miestnosti naňho volala Hermiona. Vstal a cez preplnený hostinec zamieril k nej. Ešte bol pár stolov od nej, keď si uvedomil, že Hermiona nie je sama. Nevedel si predstaviť nečakanejšie spoločníčky – bola s ňou Luna Lovegoodová a nikto iný než Rita Skeeterová, bývalá novinárka z Denného Proroka a jedna z Hermioniných najneobľúbenejších osôb na svete.

„Prišiel si skoro!“ čudovala sa Hermiona a posunula sa, aby mu urobila miesto a mohol si sadnúť. „Myslela som, že si s Čcho. Čakala som, že prídeš najskôr o hodinu!“

„Čcho?“ ihneď zareagovala Rita, otočila sa na stoličke a zvedavo hľadela na Harryho. „Dievča?“

Schmatla kabelku z krokodílej kože a hrabala sa v nej.

„Do toho vás nič nie je, aj keby bol Harry so stovkou dievčat,“ chladne usadila Ritu Hermiona. „Takže to môžete odložiť.“

Rita už-už chcela vytiahnuť z kabelky brko jedovatozelenej farby. Zatvárila sa, akoby práve prehltla smradľavú šťavu, a kabelku zase zavrela.

„Čo chystáte?“ spýtal sa Harry, keď si sadol a hľadel z Rity na Lunu a na Hermionu.

„Tuto slečna Dokonalá sa mi to práve chystala povedať, ale prerušil si ju,“ ozvala sa Rita a usrkla si z pohára. „Predpokladám, že sa s ním smiem aspoň rozprávať, alebo nie?“ oborila sa na Hermionu.

„Áno, myslím, že áno,“ chladne odvetila Hermiona.

Nezamestnanosť Rite neprospievala. Vlasy, kedysi upravené do zložitých lokničiek, jej teraz ochabnuto viseli okolo tváre. Karmínovočervený lak na päťcentimetrových nechtoch sa jej odlupoval a zopár falošných drahokamov z rámu na okuliare vypadlo. Ešte raz si dala riadny dúšok nápoja a kútikom úst sa spýtala: „Je pekná, Harry?“

„Ešte slovo o Harryho ľúbostnom živote a je po dohode, to vám sľubujem,“ pohrozila Hermiona podráždene.

„Po akej dohode?“ Rita si spakruky utrela ústa. „Zatiaľ ste nijakú dohodu nespomínali, slečna Hrdopýška. Povedali ste mi iba, že mám prísť. Och, jedného dňa…“ zhlboka sa rozochvene nadýchla.

„Áno, áno, jedného dňa budete písať ďalšie príšerné historky o mne a o Harrym,“ ľahostajne poznamenala Hermiona. „Prečo si nenájdete niekoho, koho by to zaujímalo?“ „Tento rok vyprodukovali o Harrym množstvo príšerných historiek aj bez mojej pomoci,“ podotkla Rita, úkosom naňho pozrela ponad okraj pohára a chrapľavým šeptom dodala: „Aký si mal z toho pocit, Harry? Cítil si sa oklamaný rozrušený, nepochopený?“

„Nahnevaný, samozrejme,“ energickým a jasným hlasom odpovedala Hermiona. „Pretože povedal ministrovi mágie pravdu a minister je taký idiot, že mu neuveril.“

„Takže ty skutočne na tom trváš, že Ten-Koho-Netreba-Menovať sa vrátil?“ Rita položila pohár a skúmala Harryho prenikavým pohľadom, pričom jej prst túžobne hladkal sponu tašky z krokodílej kože. „Trváš na všetkých tých Dumbledorových hlúpostiach, čo každému rozpráva, že sa Veď-Viete-Kto vrátil a ty si jediný svedok?“

„Nebol som jediný svedok,“ zavrčal Harry. „Bol tam aj zhruba tucet smrťožrútov. Chcete ich mená?“

„To by som veľmi rada,“ vzdychla Rita a znova sa hrabala v kabelke, pričom naňho hľadela, akoby bol tou najkrajšou vecou, akú v živote videla. „Nadpis veľkým tučným písmom: Potter obviňuje… Podtitulok: Harry Potter menuje smrťožrútov, ktorí stále žijú medzi nami. A potom pod tvojou veľkou peknou fotografiou: Duševne narušený pätnásťročný Harry Potter, ktorý prežil útok Veď-Viete-Koho, vyvolal včera pobúrenie, keď obvinil vážených a prominentných členov čarodejníckej komunity zo smrťožrútstva…“

Bleskové brko už držala v ruke a jeho konček mala na polceste k ústam, a vtom jej vytrženie pohaslo.

„Ale, pravdaže,“ odložila brko a pozrela na Hermionu vraždiacim pohľadom. „Slečinka Hrdopýška by ten článoček nechcela vidieť v tlači, však?“