Harry Potter a Kameň mudrcov

Vnútri boli len Snape a Filch. Snape mal po kolená vyhrnutý habit. Jednu nohu mal celú krvavú a znetvorenú. Filch mu práve podával obväzy.

„Prekliata potvora,“ klial Snape. „Človek predsa nemôže ustrážiť tri hlavy naraz.“

Harry sa pokúsil potichu zavrieť dvere, ale...

„POTTER!“

Snape rýchlo pustil habit, aby chorú nohu skryl, a jeho tvár sa razom zmenila na zúrivú grimasu. Harry naprázdno preglgol.

„Chcel som sa vás len spýtať, či by ste mi mohli vrátiť tú knihu.“

„ZMIZNITE! VON!“

Harry odišiel skôr, než stihol Snape strhnúť Chrabromilu ďalšie body. Letel hore schodmi.

„Dal ti ju?“ chcel vedieť Ron. „Čo sa stalo?“

Harry im šeptom vyrozprával, čo videl.

„Viete, čo to znamená?“ dodal celý zadychčaný. „Využil halloweensku oslavu a pokúsil sa prejsť okolo trojhlavého psa! Videli sme ho predsa, ako ide tým smerom – chce sa zmocniť toho, čo ten pes stráži! A stavím sa o svoju metlu, že vpustil do hradu toho trola, aby od seba odpútal pozornosť!“

Hermionina vyvalila oči.

„Nie – to by neurobil,“ povedala. „Nie je síce dvakrát príjemný, ale určite by sa nepokúšal ukradnúť niečo, čo sa Dumbledore snaží chrániť.“

„Hermiona, ty si fakt myslíš, že všetci učitelia sú svätí?“ oboril sa na ňu Ron. „Harry má pravdu. Za Snapa by som veru ruku do ohňa nedal. Ale po čom to vlastne ide? Čo také to psisko stráži?“

Keď šiel Harry spať, v hlave mu vírili samé otázky. Neville nahlas chrápal, Harry však nie a nie zaspať. Pokúšal sa na nič nemyslieť – musí sa vyspať, o niekoľko hodín hrá svoj prvý zápas – na to, ako sa Snape tváril, keď ho Harry prekvapil, sa len tak ľahko zabudnúť nedalo.

Na druhý deň ráno bolo jasno a veľmi zima. Veľkú sieň naplnila lahodná vôňa pečených párkov a vzrušená vrava tých, čo sa tešili na dobrý metlobalový zápas.

„Mal by si aspoň niečo zjesť.“

„Nemám chuť.“

„Aspoň hrianku,“ prehovárala ho Hermiona.

„Nie som hladný.“

Harry sa cítil hrozne. O hodinu už bude na ihrisku.

„Harry, potrebuješ energiu,“ prihovoril sa mu Seamus Finnigan. „Na stíhačovi si vždy všetci zgustnú.“

„Vďaka, Seamus,“ povedal Harry útrpne a pozrel naňho, ako si dáva na párky tony kečupu.

O jedenástej sedela už celá škola na tribúnach okolo ihriska. Mnohí študenti mali ďalekohľady. Sedadlá boli síce vysoko vo vzduchu, no niekedy aj tak nebolo dosť dobre vidno, čo sa na ihrisku deje.

Ron a Hermiona si s Nevillom, Seamusom a fanúšikom West Hamu Deanom sadli na samý vrch. Ako prekvapenie urobili pre Harryho z plachty, ktorú Prašivec rozhrýzol, transparent s nápisom ,Harry za prezidenta‘ a Dean, ktorý vedel pekne kresliť, namaľoval pod to veľkého chrabromilského leva. A Hermiona ho trochu začarovala, tak, aby menil farby.

Harry s ostatnými hráčmi sa zatiaľ v šatni prezliekali do šarlátovočervených chrabromilských habitov (Slizolin bude hrať v zelených).

Wood si odkašlal a všetci stíchli.

„Dobre, chlapi,“ oslovil ich.

„A ženy,“ dodala stíhačka Angelina Johnsonová.

„A ženy,“ opravil sa Wood. „Pred nami je zápas.“

„Veľký zápas,“ napodobil ho Fred Weasley.

„Na ktorý všetci čakáme,“ odrecitoval George Weasley.

„Poznáme už Oliverove príhovory naspamäť,“ pošepol Harrymu Fred, „boli sme v družstve aj minulý rok.“

„Hej, vy dvaja, ticho tam,“ zahriakol ich Wood. „Toto je najlepšie družstvo, aké Chrabromil má za posledných niekoľko rokov. Dnes vyhráme. Cítim to.“

A zahľadel sa na nich pohľadom, ktorý hovoril: „Inak je s nami...“

„Dobre. Je čas. Zlomte väz.“

Harry vychádzal zo šatne hneď za Fredom a Georgeom Weasleyovcami a v duchu sa modlil, nech sa mu nepodlomia kolená, a za hlasitého povzbudzovania vyšiel na ihrisko.

Rozhodovala madam Hoochová. Stála v strede ihriska a s metlou v ruke čakala na obe družstvá.

„Žiadam všetkých hráčov, aby hrali slušne,“ prihovorila sa im, keď sa okolo nej zhromaždili. Harry mal pocit, že tie slová adresuje predovšetkým slizolinskému kapitánovi Marcusovi Flintovi zo šiesteho ročníka. Harrymu zišlo na um, že Flint vyzerá, akoby mu v žilách kolovala trolovská krv. Kútikom oka zazrel vysoko nad sebou trepotajúci sa transparent, na ktorom svietilo ,Potter za prezidenta‘. To mu dodalo odvahy.

„Nasadnite na metly, prosím.“

Harry vysadol na svoj Nimbus 2000.

Madam Hoochová zapískala na striebornej píšťalke.

Pätnásť metiel sa vznieslo vysoko do vzduchu. Zápas sa začal.

„Prehadzovačky sa okamžite zmocňuje Angelina Johnsonová z Chrabromilu – to dievča je vynikajúcou a zároveň veľmi atraktívnou stíhačkou...“

„JORDAN!“

„Prepáčte, pani profesorka.“

Zápas komentoval Lee Jordan, ktorý sa priatelil s weasleyovskými dvojičkami, pod prísnym dohľadom profesorky McGonagallovej.