Harry Potter a Ohnivá čaša

„Zatiaľ mu to vychádza,“ utešoval ho Ron. „A už sa to tu predsa nehemží dementormi.“

Harry poskladal list a rozmýšľal. Ak mal byť úprimný, veľmi chcel Siriusa zase vidieť. Preto mal pred poslednou popoludňajšou hodinou – dvojhodinou elixírov – oveľa lepšiu náladu než zvyčajne.

Malfoy, Crabbe a Gyole postávali v hlúčiku pred triedou aj s bandou Slizolinčaniek Pansy Parkinsonovej. Všetci hľadeli na čosi, čo Harry nevidel, a veselo sa rehotali. Keď sa Harry, Ron a Hermiona blížili, Pansina psia tvár vzrušene vykúkala spoza Goylovho širokého chrbta. „Už idú, už idú!“ chichúňala sa a hlúčik Slizolinčanov sa rozostúpil. Harry videl, že Pansy drží v rukách časopis – týždenník Čarodejnica. Na pohyblivej fotografii na titulnej stránke sa čerila kučeravá čarodejnica a prútikom ukazovala na veľkú piškótovú tortu.

„Toto by ťa mohlo zaujímať, Grangerová!“ nahlas povedala Pansy a hodila časopis do Hermiony, ktorá ho prekvapene zachytila. V tej chvíli sa dvere žalára otvorili a Snape ich zavolal dnu.

Hermiona, Harry a Ron ako zvyčajne zamierili k zadnej lavici. Len čo sa k nim Snape obrátil chrbtom, aby na tabuľu napísal prísady do dnešného elixíru, Hermiona pod lavicou rýchlo prelistovala časopis. Nakoniec na prostredných stranách našla, čo hľadali. Harry s Ronom sa naklonili k nej. Harryho fotografia dopĺňala krátky článok s titulkom:

TAJNÁ LÁSKA HARRYHO POTTERA

Hoci je iný ako ostatní, predsa prežíva zvyčajné trápenia dospievajúcich, píše Rita Skeeterová. Štrnásťročný Harry Potter, ktorého kedysi pripravil o lásku rodičov ich tragický skon, zrejme našiel útechu v Rokforte u svojej stálej priateľky muklovského pôvodu Hermiony Grangerovej. Sotva však vie, že onedlho utrpí ďalší citový úder v živote už aj tak poznamenanom stratou. Slečna Grangerová, všedné, hoci ambiciózne dievča, má zrejme záľubu v slávnych čarodejníkoch, a tú iba Harry nemôže uspokojiť. Odkedy prišiel na Rokfort Viktor Krum, bulharský stíhač a hrdina posledného Svetového pohára v metlobale, slečna Grangerová sa pohráva s citmi oboch chlapcov. Krum, do nevyspytateľnej slečny Grangerovej zjavne zbláznený, ju už pozval na letné prázdniny do Bulharska a tvrdí, že „nikdy v živote nič podobné k inému dievčaťu necítil“. Záujem týchto dvoch nešťastných chlapcov však zrejme sotva mohla vzbudiť prirodzená krása slečny Grangerovej. „Je skutočne mrzká,“ hovorí Pansy Parkinsonová, pekná temperamentná štvrtáčka, „ale určite dokáže vyrobiť elixír lásky – myslí jej to. Podľa mňa to dosiahla vďaka nemu.“ Elixíry lásky sú, pravdaže, na Rokforte zakázané a niet pochybností, že Albus Dumbledore záležitosť vyšetrí. Medzitým musia priaznivci Harryho Pottera iba dúfať, že nabudúce venuje svoje srdce úprimnejšej kandidátke.

„Hovoril som ti!“ zašepkal Hermione Ron, keď si prečítal článok. „Hovoril som ti, nepohnevaj si Ritu Skeeterovú! Urobila z teba akúsi... hanebnicu!“

Hermiona sa prestala tváriť ohromene a vyprskla. „Hanebnicu?“ zopakovala, hľadela na Rona a triasla sa od potláčaného smiechu.

„Tak ich volá moja mama,“ zamumlal Ron a uši mu očerveneli.

„Ak nič iné Rita nedokáže, stráca lesk,“ chichotala sa Hermiona a hodila Čarodejnicu na prázdnu stoličku vedľa seba. „Otrepané trápnosti.“

Pozrela na Slizolinčanov, ktorí ju i Harryho pozorne sledovali, či ich ten článok vyvedie z miery. Hermiona sa na nich posmešne uškrnula, zakývala im a všetci traja si začali vybaľovať prísady do elixíru na bystrenie umu.

„Jedno je ale na tom zvláštne,“ vrátila sa k článku Hermiona o desať minút, držiac tĺčik nad miskou skarabeov. „Ako mohla Rita Skeeterová vedieť...?“