„Áno, niekto ho mohol donútiť – niekto ho mohol vysadiť na metlu a odletieť s ním, nie?“ reagoval pohotovo Ron a s nádejou pozrel na Moodyho, akoby aj on chcel, aby mu povedal, že má predpoklady stať sa aurorom.
„Únos nemôžeme vylúčiť,“ zavrčal Moody.
„Takže myslíte, že je niekde v Rokville?“ spýtal sa dychtivo Ron.
„Môže byť kdekoľvek,“ krútil hlavou Moody. „Iba jedno vieme naisto – tu nie je.“
Zazíval tak, až sa mu jazvy napli a vykrivené ústa odhalili plno chýbajúcich zubov. „Dumbledore mi povedal, že vy traja ste sa dali na vyšetrovanie, ale pre Croucha nemôžete urobiť nič. Ministerstvo ho už určite hľadá, Dumbledore ich informoval. Ty, Potter, sa len sústreď na tretiu úlohu.“
„Čo? Ach, áno.“
Od včerajšieho večera, keď s Krumom odišli z ihriska, na labyrint ani nepomyslel.
„To by mala byť tvoja parketa,“ povedal Moody, hľadel na Harryho a škrabal si zjazvenú zarastenú bradu. „Podľa toho, čo mi povedal Dumbledore, podobné záležitosti sa ti podarilo zvládnuť už veľa ráz. Kým si sa dostal ku Kameňu mudrcov, zdolal si zopár prekážok už v prvom ročníku, čo?“
„My sme mu pomáhali,“ rýchlo dodal Ron. „Hermiona a ja.“
Moody sa uškrnul.
„Tak mu pomôžte aj teraz pri nacvičovaní, a bol by som veľmi prekvapený, keby nevyhral,“ povedal Moody. „A popritom... vždy v strehu, Potter. Vždy v strehu.“ Znovu si odpil z fľašky a jeho čarovné oko sa otočilo k oknu. Bol z neho výhľad na vrchnú plachtu durmstrangskej lode.
„A vy dvaja,“ Moody normálnym okom hľadel na Hermionu a Rona, „sa držte blízko Pottera, dobre? Dávam pozor, ale napriek tomu... pozorných očí nikdy nie je dosť.“
Sirius poslal sovu naspäť hneď na druhý deň ráno. Zlietla k Harrymu v tej chvíli, ako pred Hermionou pristála jedna myšiarka s
„Kto je, že mi tu prikazuje, aby som bol poriadny?“ rozčuľoval sa Harry najedovane, pričom skladal Siriusov list a strčil si ho do habitu. „Po tom všetkom, čo v škole vyvádzal on!“
„Bojí sa o teba!“ zahriakla ho Hermiona. „Tak ako Moody a Hagrid! Tak ich poslúchni!“
„Celý rok sa nikto ani nepokúsil napadnúť ma,“ odvetil Harry. „Nikto mi nič neurobil...“
„Nič, iba to, že vložil tvoje meno do Ohnivej čaše,“ namietala Hermiona. „A musel to urobiť z nejakého dôvodu, Harry. Smrkáč má pravdu. Možno len čaká na vhodnú príležitosť. Možno ťa dostane pri tejto úlohe.“
„Pozri,“ netrpezlivo ju prerušil Harry, „povedzme, že má Sirius pravdu a niekto omráčil Kruma, aby mohol uniesť Croucha. V tom prípade teda musel byť niekde za stromami blízko nás. Ale čakal, kým tam nebudem prekážať, až potom konal, nie? Nezdá sa, že terčom som mal byť ja.“
„Vražda v lese by nevyzerala ako náhoda!“ odsekla Hermiona. „No keby si zomrel pri plnení úlohy...“
„Nič im nebránilo napadnúť Kruma, či áno? Prečo zároveň neodstránili aj mňa? Mohli to narafičiť tak, aby to vyzeralo, že sme mali s Krumom súboj alebo niečo podobné.“
„Harry, ani ja tomu nerozumiem,“ nešťastne hovorila Hermiona. „Viem len, že sa deje plno čudných vecí, a nepáči sa mi to... Moody má pravdu, aj Sirius má pravdu – musíš konečne pracovať na tretej úlohe, a to hneď. A rozhodne napíš Siriusovi a sľúb mu, že sa už nebudeš nikam zakrádať sám.“