Keď o hodinu neskôr vychádzali zo žalára hore schodmi, v hlave mu vírili myšlienky a náladu mal pod psa. Je tu len týždeň a vďaka nemu už stratil Chrabromil dva body – prečo ho Snape tak nenávidí?
„Neber si to tak,“ utešoval ho Ron, „Snape každú chvíľu strháva body aj Fredovi a Georgeovi. Ozaj, nemohol by som ísť k Hagridovi s tebou?“
Päť minút pred treťou vyšli z hradu a pustili sa krížom cez školský pozemok. Hagrid býval v malom drevenom domčeku na kraji Zakázaného lesa. Predo dvermi domčeka stáli baganče a kuša.
Harry zaklopal a zvnútra sa ozvalo horúčkovité škrabanie na dvere a ohlušujúci brechot. Vzápätí počuli Hagrida, ako volá: „K nohe, Tesák – k nohe.“
Dvere sa odchýlili a v štrbine sa zjavila Hagridova obrovská zarastená tvár.
„Moment,“ povedal. „K nohe, Tesák.“
Vpustil ich dnu a zo všetkých síl držal za obojok ozrutného, čierneho loveckého psa.
V dome bola len jedna miestnosť. Zo stropu viseli šunky a bažanty, na ohni vrela v medenom kotlíku voda a v rohu stála masívna posteľ s prešívanou prikrývkou.
„Vitajte,“ privítal ich Hagrid a pustil Tesáka, ktorý sa vrhol rovno na Rona a začal mu lízať uši. Tesák bol ako Hagrid, vyzeral oveľa hrôzostrašnejší, ako v skutočnosti bol.
„Toto je Ron,“ povedal Harry Hagridovi, ktorý práve nalieval vriacu vodu do veľkého čajníka a nakladal na tanier obrovské kusy koláčov.
„Ďalší z Weasleyovcov, hm?“ poznamenal Hagrid pri pohľade na Ronove pehy. „Polku života som strávil tým, že som tvojich bracháčov vyháňal zo Zakázaného lesa.“
Obrovské koláče boli vlastne akési beztvaré hrudy s hrozienkami, na ktorých si Harry s Ronom takmer zuby vylámali, no statočne predstierali, že im chutia, a popritom rozprávali Hagridovi, čo všetko zažili. Tesák položil Harrymu hlavu na koleno a celého ho oslintal.
Harry i Ron sa nesmierne potešili, keď Hagrid nazval Filcha „starým podliakom“.
„A tú jeho potvoru, pani Norrisovú, by som veľmi rád zoznámil s Tesákom. Keď idem do hradu, furt ma špicľuje. Tej sa, namojdušu, nestrasiete – čo jej Filch káže, to urobí.“
Harry vyrozprával Hagridovi, čo sa stalo na Snapovej hodine. Hagrid mu povedal to isté, čo predtým Ron. Aby si z toho nič nerobil, že Snape má málokoho zo študentov rád.
„Ale on ma naozaj nenávidí.“
„Somarina,“ namietol Hagrid. „Prečo by to robil?“
Harrymu sa však zdalo, že Hagrid sa mu pri tých slovách vyhol pohľadom.
„Ako sa má Charlie?“ opýtal sa Hagrid Rona. „Bol to fajn chalan – vedel to so zvieratami.“
V Harrym skrslo podozrenie, či Hagrid náročky nezmenil tému. Zatiaľ čo Ron rozprával Hagridovi, čo Charlie robí a ako sa má, Harry vzal do ruky zdrap papiera, ktorý ležal pod čajovou podložkou. Bol to útržok z
Z doterajšieho vyšetrovania nezákonného vniknutia do Gringottbanky, ku ktorému došlo 31. júla, vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o prácu zatiaľ neznámych temných čarodejov alebo čarodejníc. Škriatkovia Gringottbanky potvrdili, že nič nezmizlo. Trezor, do ktorého lupiči vnikli, bol totiž v ten istý deň, len o niečo skôr, vyprázdnený. „Čo v ňom bolo, to neprezradíme, takže láskavo do toho zbytočne nestrkajte nos,“ povedal nám dnes popoludní hovorca Gringottbanky.
Harry si spomenul, ako mu Ron vo vlaku hovoril, že sa niekto pokúsil vylúpiť Gringottbanku, no nepovedal kedy.
„Hagrid!“ zvolal Harry. „To prepadnutie Gringottbanky sa stalo v deň mojich narodenín! Možno k nemu došlo práve vtedy, keď sme tam boli!“
Teraz už nebolo pochýb, že Hagrid náročky odvracia zrak. Čosi zahundral a ponúkol im ešte koláč. Harry si ten článok prečítal znova.
Harry s Ronom sa vracali do hradu na večeru, vo vreckách ich ťažili koláče, ktoré zo zdvorilosti neodmietli, a Harrymu zišlo na um, že po žiadnej vyučovacej hodine doteraz nemal v hlave toľko nezodpovedaných otázok ako po dnešnom čaji s Hagridom. Zachránil Hagrid ten balíček v poslednej chvíli? Kam ho dal? Vedel Hagrid o Snapovi niečo, čo nechcel Harrymu prezradiť?
9
Polnočný súboj