Harry Potter a Kameň mudrcov

Harry by si nikdy nebol pomyslel, že stretne chlapca, ktorého by nenávidel viac ako Dudleyho, no to bolo ešte predtým, ako spoznal Draca Malfoya. Ešte šťastie, že prváci Chrabromilu mali so Slizolinom iba hodiny elixírov, takže sa s Malfoyom nevideli zas až tak často. No jedného dňa visel v klubovni Chrabromilu oznam, pri ktorom všetci zdúpneli. Vo štvrtok sa začnú hodiny lietania – a Chrabromil ich bude mávať spoločne so Slizolinom.

„Klasika,“ poznamenal Harry namrzene. „Po ničom inom som netúžil. Znemožniť sa na metle priamo pred Malfoyom.“

Na nič iné sa tak netešil, ako na to, že sa konečne naučí lietať.

„Ako môžeš vedieť, že sa znemožníš?“ opýtal sa celkom logicky Ron. „Malfoy sa síce vystatuje, ako dobre hrá metlobal, ale to sú určite len reči.“

A Malfoy sa veru chvastal riadne. Nahlas sa sťažoval, že prváci nemôžu hrať za fakultné družstvá, a rozprával siahodlhé historky o svojich zručnostiach v metlobale, ktoré sa takmer vždy končili historkou, ako len o vlások ušiel muklom v helikoptérach. Pravdou však je, že nebol jediný: Seamus Finnigan tvrdil, vraj takmer celé detstvo strávil tým, že sa preháňal po krajine na metle. Aj Ron každému na počkanie rozprával, ako sa raz na Charlieho starej metle skoro zrazil s rogalom. Deti z čarodejníckych rodín nehovorili o ničom inom, len o metlobale. Ron sa dokonca raz škaredo pohádal s Deanom Thomasom, ktorý s nimi býval na izbe, kvôli futbalu. Ron nechápal, čo je zaujímavé na hre, ktorá sa hrá iba s jednou loptou a hráči pri nej nemôžu lietať. Harry prichytil Rona, ako štuchá do Deanovho plagáta, na ktorom bolo futbalové mužstvo West Hamu, a pokúša sa prinútiť hráčov, aby sa hýbali.

Neville ešte v živote metlobal nehral, pretože jeho babička mu nedovolila k metle sa ani len priblížiť. Inak medzi nami, Harry jej to vonkoncom nemal za zlé, lebo Neville bol úplný expert na nehody aj s oboma nohami na zemi.

Hermiona Grangerová mala z lietania asi taký strach ako Neville. Bolo to totiž čosi, čo sa nedalo naučiť z kníh – aj keď sa o to pokúšala. Vo štvrtok pri raňajkách unavovala všetkých najrôznejšími radami, týkajúcimi sa lietania, ktoré vyčítala v knižnici z príručky Metlobal v priebehu vekov. Zúfalý Neville hltal každé jej slovo, pretože prahol po každučkej informácii, ktorá by mu pomohla udržať sa na metle, no ostatným sa nesmierne uľavilo, keď Hermioninu prednášku prerušil prílet pošty.

Harry odvtedy, čo mu prišiel lístok od Hagrida, nedostal žiadnu poštu, a Malfoy to, samozrejme, veľmi rýchlo zaregistroval. Malfoyov výr svojmu majiteľovi neustále donášal balíčky plné sladkostí a on ich zlomyseľne otváral pri slizolinskom stole.

Nevillovi priniesla plamienka driemavá drobný balíček od babičky. Dychtivo ho rozbalil a ukázal im sklenenú guľu veľkú asi ako pingpongová loptička, vo vnútri ktorej bolo čosi ako biely dym.

„To je Nezabudal,“ vysvetľoval im. „Babička vie, že stále niečo zabúdam – a táto guľa ma má upozorniť, že som na niečo zabudol. Pozrite sa, chytíte ju pevne do ruky a ak sčervenie – ach...“ Tvár mu zosmutnela, pretože Nezabudal sa odrazu sfarbil do purpurovočervena: „... tak som na niečo zabudol...“

Neville sa usiloval spomenúť si, na čo asi tak zabudol, a v tej chvíli Draco Malfoy, ktorý práve prechádzal popri ich stole, mu Nezabudal vytrhol.

Harry s Ronom vyskočili. Už-už sa chceli do Malfoya pustiť, no profesorka McGonagallová, ktorá rozpoznala blížiaci sa problém skôr než ktorýkoľvek iný učiteľ na škole, stála v tej chvíli pri nich.

„Čo sa tu deje?“

„Malfoy mi vzal moju guľu, pani profesorka.“

Malfoy sa zamračil a položil Nezabudal späť na stôl.

„Len som sa chcel pozrieť,“ povedal a zmizol s Crabbom a Goylom v pätách.

O pol štvrtej popoludní sa Harry spolu s Ronom a ďalšími žiakmi Chrabromilu náhlil dolu hlavným schodišťom v ústrety svojej prvej hodine lietania. Bol jasný deň, povieval slabý vetrík a keď schádzali zvažujúcim sa úbočím k pekne pokosenému trávniku, rozprestierajúcemu sa na vzdialenejšej strane školského pozemku neďaleko Zakázaného lesa, ktorého stromy sa hrozivo týčili v diaľke, tráva sa im vlnila pod nohami.

Žiaci Slizolinu tam už boli a na zemi v úhľadných radoch ležalo dvadsať metiel. Harry počul Freda a Georgea Weasleyovcov sťažovať sa na školské metly; niektoré z nich začnú vibrovať, len čo človek vyletí o trochu vyššie, a všetky zanášajú mierne doľava.

Prišla ich učiteľka madam Hoochová. Mala nakrátko ostrihané sivé vlasy a oči žlté ako jastrab.

„Na čo ešte čakáte?“ skríkla na nich. „Každý sa postaví k jednej metle. No tak, šup, šup.“

Harry sa pozrel na svoju metlu. Bola už dosť stará a vetvičky z nej trčali na všetky strany.

„Natiahnite pravú ruku nad metlu,“ zvolala madam Hoochová, ktorá stála pred nimi, „a povedzte ,hore sa‘!“

„HORE SA!“ zakričali všetci.