Harry Potter a Ohnivá čaša

„Veľmi šikovné, Grangerová,“ vybafol Draco Malfoy.

Za ním stáli Crabbe a Goyle. Všetci traja sa tvárili tak spokojne, tak arogantne a tak hrozivo, ako ich Harry ešte nevidel.

Draco pomaly výhražne vstupoval do kupé, obzeral si ich a na perách sa mu zjavil úškrn. „Takže ty si chytila nejakú úbohú reportérku a Potter je zase Dumbledorov obľúbený chlapček. No výborne.“

Ústa sa mu roztiahli do úškrnu. A Crabbe a Goyle sa cerili tiež.

„Usilujete sa na to nemyslieť, čo?“ syčal Malfoy a obzeral sa po všetkých. „Chcete si nahovoriť, že sa nič nestalo?“

„Vypadni,“ zvolal Harry.

Neocitol sa v Malfoyovej blízkosti, odkedy počas Dumbledorovej reči o Cedricovi čosi šepkal Crabbovi a Goylovi. V ušiach začul akési zvonenie. Pod habitom pevne zovrel prútik.

„Vybral si si stranu, ktorá prehráva, Potter! Varoval som ťa! Hovoril som ti, že si máš spoločnosť vyberať pozornejšie, nepamätáš sa? Keď sme sa vtedy po prvý raz stretli vo vlaku cestou do Rokfortu. Povedal som, aby si sa nezahadzoval s takouto spodinou!“ Mykol hlavou smerom k Ronovi a Hermione. „Teraz je už prineskoro, Potter! Oni budú prví na rade! Humusáci a muklomilci pôjdu prví! No a po druhé – Diggory bol h...“

V tej chvíli akoby v kupé vybuchla škatuľa s ohňostrojom. Harry oslepený šľahajúcimi zaklínadlami vystreľujúcimi zo všetkých smerov a ohlušený niekoľkými výbuchmi, zažmurkal a pozrel na zem.

Malfoy, Crabbe a Goyle ležali medzi dverami v bezvedomí. On, Ron a Hermiona stáli – každý vyslovil iné zaklínadlo. A neboli sami, kto tak urobil.

„Tak nám napadlo, že sa ideme pozrieť, čo majú tí traja za lubom,“ vecne poznamenal Fred, stúpil na Goyla a vošiel do kupé. Prútik mal vystrčený a tak isto aj George, ktorý si zasa dal záležať, aby šliapol na Malfoya.

„Zaujímavý účinok,“ podotkol George, keď si obzeral Crabba. „Kto použil Furnunculus?“

„Ja,“ odvetil Harry.

„Zvláštne,“ ľahkovážne prehodil George. „Ja zase rôsolové nohy. Zdá sa, že tieto dve zaklínadlá by sa nemali kombinovať. Po celej tvári mu vyrašili tykadielka. Ale nenechajme ich tu, nech nám nekazia dekoráciu.“

Ron, Harry a George kopancami vytisli bezvedomého Malfoya, Crabba a Goyla na chodbu – všetci traja vyzerali hrozne. Nečudo, po takej spŕške rôznorodých kliatob. Potom sa vrátili do kupé a zavreli dvere.

„Zahrá si niekto rachotiacu sedmu?“ Fred vytiahol balíček kariet.

Práve boli v polovici piatej partie, keď sa Harry rozhodol, že sa ich na to spýta.

„Poviete nám konečne, koho ste vydierali?“ obrátil sa na Georgea.

„Ach, to?“ mávol rukou George.

„Na tom nezáleží,“ netrpezlivo pokrútil hlavou Fred. „To nie je dôležité. A teraz už vôbec nie.“

„Vzdali sme to,“ pokrčil plecami George.

Ale Harry, Ron a Hermiona do nich dobiedzali dovtedy, kým Fred nepovedal: „Tak teda dobre, ak to vážne chcete vedieť... bol to Ludo Bagman.“

„Bagman?“ vyhŕkol Harry. „Chcete mi povedať, že bol spojený s...“

„Nieé,“ mračil sa George. „Nič také. Je to len sprostý darebák. Na to by nemal dosť rozumu.“

„Tak čo teda?“ vyzvedal Ron.

Fred váhal, ale potom z neho vyšlo: „Pamätáte sa na tú stávku na Svetovom pohári v metlobale? Stavili sme sa, že Írsko vyhrá, ale Krum chytí zlatú strelu.“

„Áno,“ pomaly prikývli Ron a Harry.

„No tak ten zloduch nám zaplatil leprechaunským zlatom, čo nachytal od írskych maskotov.“

„No a?“

„No a to zmizlo, nie?“ rozčuľoval sa Fred. „Na druhý deň ráno ho nebolo!“

„Ale – to muselo byť náhodou, nie?“ čudovala sa Hermiona.

George sa trpko zasmial.

„To sme si najprv mysleli aj my. Mysleli sme, že ak mu napíšeme, že sa pomýlil, navalí prachy. Ale nič také. Ignoroval náš list. Pokúšali sme sa s ním o tom rozprávať na Rokforte, ale vždy sa na niečo vyhovoril a už ho nebolo.“

„Nakoniec to dopadlo dosť nechutne,“ pokračoval Fred. „Povedal nám, že sme primladí na hazard a že nám nedá nič.“

„Tak sme si pýtali naspäť svoje peniaze,“ mračil sa George.

„Hádam neodmietol?“ zhíkla Hermiona.

„Celkom otvorene,“ odvetil jej George.

„Ale veď to boli všetky vaše úspory!“ zvolal Ron.

„Ani mi nehovor,“ jedoval sa George. „Pravdaže, nakoniec sme zistili, čo je vo veci. Ani tatko Lee Jordana nemohol vymámiť z Bagmana peniaze. Ukázalo sa, že má veľké problémy s raráškami. Požičal si od nich kopu zlata. Po Svetovom pohári ho skupinka pritlačila v lese a zobrali mu všetko, čo mal, ale ani to nestačilo na splatenie jeho dlhov. Sledovali ho až do Rokfortu, aby ho mali na očiach. Všetko prehral v hazardných hrách. Neostali mu ani dva galleóny na zaštrnganie. A viete, ako chcel ten idiot raráškov vyplatiť?“

„Ako?“ spýtal sa Harry.

„Stavil na teba, kamoško,“ povedal Fred. „Uzavrel veľkú stávku na to, že vyhráš turnaj. Stavil sa s raráškami.“

„Tak preto mi chcel stále pomáhať,“ pochopil Harry. „No a veď som vyhral. Takže vám môže vrátiť zlato.“

„Nie,“ pokrútil hlavou George. „Raráškovia hrajú rovnako špinavú hru ako on. Tvrdili, že to bola remíza – ty a Diggory, a Bagman stavil na tvoje absolútne víťazstvo. Takže Bagman musel ujsť. A to hneď po tretej úlohe.“

George si zhlboka vzdychol a znovu rozdal karty.