Harry Potter a Polovičný princ

„Tento… tento vás zabije!“ zaúpel Harry. „Len to vypite a bude po tom… skončí sa to!“

Dumbledore vypil čašu do poslednej kvapky a s hlasným chrapľavým povzdychom klesol doluznak.

„Nie!“ vykríkol Harry, ktorý už vstal, aby znova naplnil čašu. No namiesto toho pustil pohár do misy, vrhol sa k Dumbledorovi a pretočil ho na chrbát. Dumbledore mal okuliare nakrivo, ústa otvorené, oči zavreté. „Nie,“ Harry ním triasol, „nie, nie ste mŕtvy, povedali ste, že to nie je jed, preberte sa, preberte sa! Rennervate!“ zakričal a mieril prútikom na Dumbledorovu hruď. Zablyslo sa červené svetlo, ale nestalo sa nič. „Rennervate… pane, prosím…“

Dumbledorove viečka sa zachveli, Harrymu svitla iskrička nádeje.

„Pane, ste…?“

„Vodu,“ chripel Dumbledore.

„Vodu… áno…“ dychčal Harry.

Vyskočil a chytil čašu, ktorú pustil do misy, a sotva si všímal zlatý medailón pod ňou.

„Aguamenti!“ vykríkol a štuchol prútikom do čaše.

Čaša sa naplnila čistou vodou, Harry klesol na kolená k Dumbledorovi, zdvihol mu hlavu a priložil čašu k perám. Bola však prázdna. Dumbledore zastonal a začal dychčať.

„Ale ja som mal… počkajte… Aguamenti!“ zvolal Harry, znova mieriac prútikom na čašu. Znova sa v nej na okamih zaleskla čistá voda, ale keď priložil čašu k Dumbledorovým ústam, opäť zmizla.

„Pane, ja sa usilujem, snažím sa!“ zúfalo vykladal Harry, no pochyboval, že Dumbledore ho počuje, lebo sa pretočil na bok a chrapľavo hlbokými dúškami vťahoval vzduch a zdalo sa, že trpí. „Aguamenti… Aguamenti… AGUAMENTI!“

Čaša sa napĺňala a ihneď vyprázdňovala. Dumbledorov dych sa strácal. Myšlienky Harrymu v panike vírili v hlave a podvedome vedel, že zostáva jediný spôsob, ako získať vodu, lebo Voldemort to tak plánoval…

Vrhol sa k okraju skaly, ponoril čašu do jazera a vytiahol ju až po okraj plnú ľadovej vody, ktorá nezmizla.

„Pane… tu máte!“ kričal Harry, vrhol sa k Dumbledorovi a nešikovne mu vylial vodu na tvár.

Viac sa mu nepodarilo urobiť, lebo ľadový chlad, ktorý pocítil na ruke, nespôsobila voda, do ktorej ju ponoril. Za zápästie ho chytila slizká biela ruka a tvor, ktorému patrila, ho pomaly ťahal naspäť. Hladina jazera už nebola hladká ako zrkadlo, vírila sa a všade, kam sa Harry pozrel, sa z tmavej vody vynárali biele hlavy a ruky, muži, ženy a deti s prepadnutými nevidiacimi očami sa posúvali ku skale: z čierňavy sa dvíhala armáda mŕtvych.

„Petrificus totalus!“ kričal Harry a usiloval sa udržať na hladkom mokrom povrchu, zatiaľ čo prútikom mieril na inferia, ktorý mu držal ruku – ten ho pustil a s čľupotom spadol naspäť do vody. Harry vstal, ale na skalu liezli ďalší inferiovia, ich kostnaté ruky sa zadrapovali do šmykľavého povrchu, ich prázdne kalné oči sa upierali naňho, za nimi sa ťahali premáčané handry a vpadnuté tváre sa uškŕňali.

„Petrificus totalus!“ zreval Harry znova, cúval a mával prútikom vo vzduchu. Šiesti či siedmi inferiovia spadli, ale ďalší liezli k nemu. „Impedimenta! Incarcerous!“

Niekoľkí sa potkli, asi dvoch spútali povrazy, ale tí, čo vyliezli na skalu za nimi, iba prekročili spadnuté telá. Švihajúc prútikom vo vzduchu, Harry reval: „Sectumsempra! SECTUMSEMPRA!“

No hoci sa na premočených handrách zjavili preseknuté miesta, nevytiekla ani kvapka krvi, inferiovia kráčali ďalej, lebo nič necítili, ich scvrknuté ruky sa naťahovali k nemu a ako ďalej cúval, pocítil, že ho zozadu zovreli nejaké ruky, kostnaté ruky studené ako smrť, nohy sa mu odlepili od zeme a inferiovia ho začali odnášať, pomaly a isto, naspäť k vode a on vedel, že ho nepustia, že sa utopí a stane sa ďalším strážcom kúska Voldemortovej rozbitej duše…

No vtedy v tme vzbĺkol oheň, červeno-zlatý ohnivý prstenec obkľúčil skalu, takže inferiovia, ktorí Harryho pevne držali, sa potkli a zakolísali. Neodvažovali sa prejsť cez plamene, aby sa dostali k vode. Pustili Harryho, ten dopadol na zem, pošmykol sa na skale, odrel si ruky, ale horko-ťažko sa pozviechal, zdvihol prútik a rozhliadal sa okolo seba.

Dumbledore znova stál, rovnako bledý ako inferiovia, ktorí ich obkľúčili, ale vyšší, a v očiach mu tancoval oheň. Prútik zdvihol ako fakľu a z jeho konca vyšľahli plamene a ako veľké laso ich obkolesili teplom.

Inferiovia vrážali do seba, naslepo sa pokúšali ujsť pred ohňom, v ktorom boli uzavretí…

Dumbledore zobral medailón z misy a strčil si ho do habitu. Bez slova kývol Harrymu, aby podišiel k nemu. Inferiovia odpútaní plameňmi si zrejme neuvedomovali, že im korisť uniká. Dumbledore viedol Harryho naspäť k loďke a ohnivý prstenec sa pohyboval s nimi, obklopoval a chránil ich. Zmätení inferiovia ich sprevádzali k okraju, kde plavne vkĺzli do čiernej vody.