Harry Potter a Polovičný princ

Slughorn si chvíľu Dumbledora zlovestne premeriaval a potom zamumlal: „Nedal som im šancu. Už rok sa stále sťahujem. Nikdy sa na nijakom mieste nezdržím dlhšie ako týždeň. Premiestňujem sa z jedného muklovského domu do druhého – majitelia tohto dovolenkujú na Kanárskych ostrovoch. Bolo tu veľmi príjemne, škoda, že už musím odísť. Je to celkom jednoduché, ak vieš ako na to. Na tieto absurdné poplašné zariadenia proti vlámaniu, ktoré používajú namiesto špiónoskopov, stačí jedno obyčajné zamrazovacie zaklínadlo, no treba si dať pozor, aby susedia nezbadali, ako si sem sťahuješ klavír.“

„Vynachádzavé,“ uznal Dumbledore. „Ale zdá sa, že je to dosť únavná existencia pre starého zničeného motáka, ktorý túži po pokojnom živote. Ale keby si sa vrátil do Rokfortu…“

„Ak mi chceš povedať, že môj život by bol pokojnejší v tej otravnej škole, môžeš si ušetriť dych, Albus! Ja sa síce skrývam, ale odkedy Dolores Umbridgeová odišla, doniesli sa mi všelijaké čudné chýry. Ak dnes takto zaobchádzaš s učiteľmi…“

„Profesorka Umbridgeová sa dostala do konfliktu s našimi kentaurami,“ povedal Dumbledore. „Myslím, že ty, Horace, by si mal viac rozumu a nešiel by si do lesa a nenazýval stádo nahnevaných kentaurov špinavými bastardmi.“

„To vážne urobila?“ spýtal sa Slughorn. „Hlupaňa… Nikdy som ju nemal rád.“

Harry sa zasmial a Dumbledore i Slughorn pozreli naňho.

„Prepáčte,“ rýchlo sa ospravedlňoval. „Ja len… ani ja som ju nemal rád.“

Dumbledore zrazu nečakane vstal.

„Odchádzaš?“ spýtal sa ihneď Slughorn, tváriac sa nádejne.

„Nie, iba by som, ak dovolíš, použil tvoju toaletu,“ povedal Dumbledore.

„Och,“ sklamane si vzdychol Slughorn. „Druhé dvere vľavo na chodbe.“

Dumbledore prešiel cez izbu. Keď sa dvere za ním zavreli, nastalo ticho. Po chvíli Slughorn vstal, ale zdalo sa, že nevie, čo robiť. Kradmo pozrel na Harryho, potom šiel k ohňu a otočil sa k nemu chrbtom, zohrievajúc si objemnú zadnú časť tela.

„Nemysli si, že neviem, prečo ťa vzal so sebou,“ povedal zrazu.

Harry na Slughorna iba hľadel. Slughornove vodnaté oči skĺzli po Harryho jazve a tentoraz sa pristavili na jeho tvári.

„Veľmi sa podobáš na svojho otca.“

„Áno, hovoria mi to.“

„Okrem očí. Oči máš…“

„Mamine, áno.“ Harry to počul tak často, až to bolo trochu únavné.

„Hm. No áno. Ako učiteľ by človek, pravdaže, nemal mať obľúbencov, ale ona patrila k mojim obľúbeným žiakom. Tvoja mama,“ dodal Slughorn, akoby odpovedal na Harryho spýtavý pohľad, „Lily Evansová. Jedna z najbystrejších, akých som učil. Temperamentná. Bolo to šarmantné dievča. Hovorieval som jej, že mala byť v mojej fakulte. A niekedy mi odpovedala naozaj bezočivo.“

„Ktorá bola vaša fakulta?“

„Šéfoval som Slizolinu,“ odvetil Slughorn. „Och, prosím ťa,“ pokračoval rýchlo, keď videl výraz na Harryho tvári, a hrozil mu bucľatým prstom, „nieže mi to budeš zazlievať. Predpokladám, že si Chrabromil ako ona. Áno, zvyčajne to tak v rodinách býva. Hoci nie vždy. Počul si niekedy o Siriusovi Blackovi? Musel si… v posledných rokoch sa o ňom písalo v novinách… pred pár týždňami zomrel…“

Harrymu akoby nejaká neviditeľná ruka skrútila vnútornosti a pevne ich držala.

„No skrátka, bol to v škole veľký priateľ tvojho otca. Celá rodina Blackovcov bola v mojej fakulte, ale Sirius skončil v Chrabromile! Škoda, lebo to bol talentovaný chlapec. Keď prišiel čas, nastúpil ku mne jeho brat Regulus, ale rád by som bol mal oboch.“

Hovoril to ako nadšený zberateľ, ktorého niekto tromfol na dražbe. Očividne stratený v spomienkach hľadel na protiľahlú stenu a pomaly sa krútil na mieste, aby sa mu chrbát zohrieval rovnomerne.

„Tvoja mama bola, pravdaže, muklovského pôvodu. Nemohol som tomu uveriť, keď som to zistil. Myslel som si, že musí byť čistokrvná, taká bola dobrá.“

„Jedna moja priateľka má tiež muklovský pôvod a je najlepšia v ročníku,“ povedal Harry.

„Je to zvláštne, že sa to niekedy stáva, však?“ povedal Slughorn.

„Ani nie,“ chladne odvetil Harry.

Slughorn prekvapene naňho pozrel.

„Musíš si myslieť, že mám predsudky! Nie, nie, nie! Veď som práve povedal, že tvoja matka patrila k mojim najobľúbenejším študentom. A potom to bol Dirk Cresswell, v ročníku po nej. Ten je teraz vedúci Kancelárie pre vzťahy s raráškami – aj on má muklovský pôvod, veľmi talentovaný študent to bol a ešte stále dostávam od neho neoceniteľné informácie o tom, čo sa deje v Gringottbanke!“

Trochu poskakoval a pritom sa spokojne usmieval a ukazoval na množstvo lesklých rámčekov s fotografiami, ktoré stáli na bielizníku, kde sa na každej pohybovali drobní ľudkovia.