Harry Potter a Polovičný princ

„Všetko bývalí študenti – a všetky sú aj s podpisom. Všimni si Barnabasa Cuffa, redaktora Denného Proroka. Vždy si so záujmom vypočuje môj názor na aktuálne udalosti. A Ambrosius Flume z Medových labiek – darčekový kôš na každé narodeniny, a to všetko iba preto, že som ho predstavil Cicerovi Harkissovi, jeho prvému zamestnávateľovi! A tam vzadu – uvidíš ju, keď natiahneš krk – to je Gwenog Jonesová, kapitánka Holyheadských harpyí… ľudí to vždy prekvapí, keď sa dozvedia, že si s hráčmi Holyheadských harpyí tykám a dostanem voľné lístky, kedy chcem!“

Zdalo sa, že táto skutočnosť ho veľmi povzbudila.

„A všetci títo ľudia vedia, kde vás nájdu a posielajú vám veci?“ spýtal sa Harry, ktorý sa čudoval, prečo smrťožrúti Slughorna ešte nevystopovali, ak ho mohli nájsť koše so sladkosťami, lístky na metlobal a návštevníci túžiaci po jeho radách a názoroch.

Úsmev zmizol zo Slughornovej tváre rovnako rýchlo ako krv z jeho stien.

„Pravdaže nie,“ pozrel na Harryho. „Už rok som sa s nikým nestretol.“

Harry mal dojem, že ten fakt šokoval aj samého Slughorna. Chvíľu vyzeral dosť rozladené. Potom pokrčil plecami.

„No aj tak… rozumný čarodejník v takýchto časoch hlavu i nevystrkuje. Dumbledorovi sa dobre hovorí, ale práve nastúpiť na Rokfort, to by bolo to isté ako verejne vyhlásiť spojenectvo s Fénixovým rádom! A hoci som si istý, že sú skutočne obdivuhodní a statoční a všetko ostatné, osobne sa mi nepáči to percento úmrtnosti…“

„Na to, aby ste učili na Rokforte, sa nemusíte pridať k rádu,“ povedal Harry, ktorý nedokázal potlačiť posmešný tón. Bolo ťažké súcitiť s rozmaznaným Slughornom pri spomienke na Siriusa živoriaceho v jaskyni a živiaceho sa potkanmi. „Väčšina učiteľov v ňom nie je a nikdy nikto z nich neprišiel o život – ak nepočítame Quirrella, a ten si to zaslúžil, pretože spolupracoval s Voldemortom.“

Harry si bol istý, že Slughorn patrí k čarodejníkom, ktorí neznesú, ak niekto vysloví Voldemortovo meno nahlas, a nesklamal sa: Slughorn sa striasol a protestne zahundral, čo Harry ignoroval.

„Myslím, že kým je Dumbledore riaditeľom, je učiteľský zbor bezpečnejší než väčšina ostatných ľudí. Je zrejme jediný, koho sa Voldemort odjakživa bojí,“ pokračoval Harry.

Slughorn chvíľu hľadel do prázdna. Zdalo sa, že rozmýšľa nad Harryho slovami.

„Áno, je to pravda, že Ten-Koho-Netreba-Menovať nikdy nevyhľadával súboj s Dumbledorom,“ zamrmlal zdráhavo. „A zrejme sa dá predpokladať, že vzhľadom na to, že som sa nepridal k smrťožrútom, Ten-Koho-Netreba-Menovať ma sotva počíta medzi priateľov… a v tom prípade by som možno naozaj bol trochu bezpečnejší blízko Albusa… Nemôžem predstierať, že smrť Amelie Bonesovej mnou neotriasla… Ak ona, pri všetkých kontaktoch na ministerstve a ochrane…“

Dumbledore sa vrátil do izby a Slughorn až nadskočil, akoby zabudol, že je v dome.

„Á, tu si, Albus. Dlho ti to trvalo. Žalúdočné problémy?“

„Nie, iba som čítal muklovské časopisy,“ odvetil Dumbledore. „Páčia sa mi vzory na pletenie. Nuž, Harry, myslím, že sme už dosť dlho zneužívali Horaceovu pohostinnosť a je načase odísť.“

Harry ho rád poslúchol a hneď vyskočil z kresla. Zdalo sa, že Slughorna to zaskočilo.

„Odchádzate?“

„Áno. Viem, kedy je šanca prehratá.“

„Prehratá?“

Zdalo sa, že Slughorn je rozrušený. Krútil tučnými prstami a prestupoval z nohy na nohu, keď videl, ako si Dumbledore zapína cestovný plášť a Harry zaťahuje zips na bunde.

„Je mi ľúto, že to miesto nechceš, Horace,“ prehovoril Dumbledore a nezranenú ruku zdvihol na pozdrav. „Rokfort by ťa bol rád znovu uvidel. Bez ohľadu na naše značne zvýšené bezpečnostné opatrenia, vždy ťa radi privítame, keby si chcel prísť.“

„Áno… dobre… veľmi šľachetné… ako hovorím…“

„Tak teda dovidenia.“

„Dovi,“ pozdravil sa Harry.

Už boli pri vchodových dverách, keď sa za nimi ozval výkrik.

„Dobre, dobre, urobím to!“

Dumbledore sa otočil a videl, že zadychčaný Slughorn stojí vo vchode obývačky.

„Zanecháš dôchodok?“

„Áno, áno,“ netrpezlivo prikyvoval Slughorn. „Asi som sa zbláznil, ale áno.“

„Výborne,“ usmieval sa Dumbledore. „Tak teda, Horace, uvidíme ťa prvého septembra.“

„Trúfam si tvrdiť, že uvidíte.“

A keď vykročili po záhradnom chodníčku, doniesol sa k nim Slughornov hlas.

„Požiadam o zvýšenie platu, Dumbledore!“

Dumbledore sa zasmial. Záhradná bránka sa za nimi zatvorila a oni sa potme a v kúdoliacej sa hmle uberali dolu kopcom.

„Výborná práca, Harry,“ ocenil Dumbledore.

„Ja som nič neurobil,“ prekvapene zareagoval Harry.

„Ale áno. Predostrel si Horaceovi, čo získa, keď sa vráti do Rokfortu. Páčil sa ti?“

„Ehm…“

Harry si nebol istý, či sa mu Slughorn páčil, alebo nie. Domnieval sa, že svojím spôsobom bol príjemný, ale tak isto sa mu zdal márnivý a aj napriek jeho slovám ho až priveľmi prekvapovalo, že by z niekoho, kto má muklovský pôvod, mohol byť dobrý čarodejník.