Harry Potter a Polovičný princ

Harry si všimol, že mnohí okoloidúci majú rovnako utrápené a znepokojené výrazy na tvárach ako pani Weasleyová a že nikto sa už nezastavuje na kus reči, zákazníci sa držia v zomknutých skupinkách a cieľavedome idú za svojimi záležitosťami. Nikto nenakupoval sám.

„Keby sme boli vnútri šeci, bol by tam stisk,“ vyhlásil Hagrid a zastal pred obchodom madam Malkinovej a zohol sa, aby nakukol cez výklad dnu. „Ja postrážim vonku, dobre?“

A tak Harry, Ron a Hermiona vošli do malého obchodu spolu. Na prvý pohľad sa zdalo, že je prázdny, no len čo sa dvere za nimi zatvorili, spoza stojanov s trblietavo zelenými a modrými habitmi sa ozval dobre známy hlas.

„… nie som dieťa, mama, ak si si náhodou nevšimla. Bez problémov nakúpim.“

Niekto tľoskol jazykom a hlas, podľa ktorého Harry spoznal madam Malkinovú, povedal: „Ale no tak, chlapče, tvoja matka má celkom pravdu. Nikto sa už nemá potulovať sám, a to nemá nič spoločné s dospelosťou…“

„Dávajte láskavo pozor, kam picháte ten špendlík!“

Spoza stojanov sa vynoril výrastok s bledou špicatou tvárou a bieloplavými vlasmi v peknom tmavozelenom habite, na ktorom sa na spodnom okraji a na okrajoch rukávov leskli špendlíky. Prešiel k zrkadlu a obzeral sa v ňom. Chvíľu trvalo, kým si všimol Harryho, Rona a Hermionu za sebou. Prižmúril svetlosivé oči.

„Ak sa čuduješ, čo je to tu za smrad, mama, práve vošla humusáčka,“ precedil Draco Malfoy.

„Myslím, že také výrazy si tu môžeme odpustiť!“ ozvala sa madam Malkinová a ponáhľala sa spoza stojanu so šatami s centimetrom a prútikom v ruke. „A neželám si ani, aby ste v mojom obchode vyťahovali prútiky!“ dodala rýchlo, lebo pri dverách zbadala Rona a Harryho s vytiahnutými prútikmi namierenými na Malfoya.

Hermiona, ktorá stála kúsok za nimi, zašepkala. „Nie, nerobte, čestné slovo to za to nestojí…“

„Ako keby ste sa opovážili čarovať mimo školy,“ zaškľabil sa Malfoy. „Kto ti spravil ten monokel, Grangerová? Pošlem mu kvety.“

„To stačilo!“ príkro ho zahriakla madam Malkinová a obzrela sa, hľadajúc podporu. „Madam… prosím…“

Spoza stojanov s oblečením vyšla Narcissa Malfoyová.

„Odložte to,“ chladne prikázala Harrymu a Ronovi. „Ak ešte raz napadnete môjho syna, postarám sa, aby to bola posledná vec, čo ste urobili.“

„Naozaj?“ Harry podišiel o pár krokov bližšie a hľadel do tej otvorene nadutej tváre, ktorá sa napriek bledosti podobala na sestrinu. Teraz bol rovnako vysoký ako ona. „Zavoláte na nás pár smrťožrútskych kamošov, aby nás zlikvidovali?“

Madam Malkinová zapišťala a chytila sa za srdce.

„Vážne by si nemal obviňovať… to sú nebezpečné slová… odložte, prosím, prútiky!“

No Harry prútik nesklopil. Narcissa Malfoyová sa nepríjemne usmievala.

„Vidím, že ako Dumbledorov obľúbenec si klamne namýšľaš, že si v bezpečí, Harry Potter. No Dumbledore vždy nebude pri tebe, aby ťa chránil.“

Harry sa posmešne obzrel po obchode.

„Pozrime sa… on tu teraz nie je! Tak čo sa do toho nepustíte? Možno vám v Azkabane nájdu dvojitú celu, aby ste sa tam zmestili so svojím neúspešným manželom.“

Malfoy sa nahnevane pohol k Harrymu, ale potkol sa na dlhom habite. Ron sa nahlas rozosmial.

„Neopováž sa takto rozprávať s mojou matkou, Potter!“ zavrčal.

„To nič, Draco,“ Narcissa ho chytila bielymi prstami za plece, aby ho zastavila. „Predpokladám, že Potter sa stretne s Blackom prv, než ja s Luciusom.“

Harry zdvihol prútik vyššie.

„Harry, nie!“ zastonala Hermiona, chytila ho za ruku a pokúsila sa stiahnuť mu ju k boku. „Rozmýšľaj… nesmieš… mal by si problémy…“

Madam Malkinová sa chvíľu kolísala na mieste, potom sa rozhodla správať, akoby sa nič nedialo, v nádeji, že sa naozaj nič nestane. Sklonila sa k Malfoyovi, ktorý stále zazeral na Harryho.

„Myslím, že tento rukáv by sme mohli ešte trochu zahnúť. Dovolíte…“

„Au!“ zvreskol Malfoy a pleskol ju po ruke. „Dávajte si pozor, kam picháte tie špendlíky, ženská! Mama, ja už mám toho dosť…“

Prevliekol si habit cez hlavu a hodil ho na zem k nohám madam Malkinovej.

„Máš pravdu, Draco,“ odvetila Narcissa a vrhla opovržlivý pohľad na Hermionu, „teraz, keď viem, aká spodina tu nakupuje… pôjdeme radšej k Twilfittovi a Tattingovi.“

Vzápätí obaja vyšli z obchodu, pričom Malfoy z celej sily vrazil do Rona.

„Tak to je vrchol!“ pohoršovala sa madam Malkinová, schmatla odhodený habit a končekom prútika prešla po ňom ako vysávačom, aby odstránila z neho prach.

Na skúške Ronových a Harryho habitov bola celý čas nesústredená a Hermione chcela predať slávnostný habit pre čarodejníkov namiesto ženského – keď ich napokon vypoklonkovala z obchodu, bolo vidieť, aká je rada, že už vidí ich chrbty.

„Máte šecko?“ veselo sa spýtal Hagrid.

„Skoro,“ povedal Harry. „Videl si Malfoyovcov?“

„Uhm,“ nevzrušene odvetil Hagrid. „No na prostriedku Šikmej uličky sa neodvážia robiť problémy, Harry, neboj sa.“

Harry, Ron a Hermiona si vymenili pohľady, no kým stihli vyviesť Hagrida z omylu, zjavili sa pán a pani Weasleyovci s Ginny a každý niesol ťažký balík s knihami.