Harry Potter a Polovičný princ

Pani Weasleyová sa išla pozrieť na pygmejských chumkáčov a Harrymu, Ronovi a Hermione sa na chvíľu odkryl výhľad z okna. Po ulici sa ponáhľal Draco Malfoy a bol sám. Keď prechádzal okolo Vydarených výmyslov Weasleyovcov, obzrel sa. Vzápätí prešiel ďalej a stratili ho z dohľadu.

„Ktovie, kde nechal mamičku?“ mračil sa Harry.

„Podľa všetkého jej ubzikol,“ tipoval Ron.

„Ale prečo?“ čudovala sa Hermiona.

Harry nepovedal nič, lebo úporne premýšľal. Narcissa Malfoyová by nepustila svojho vzácneho synáčika z očí dobrovoľne. Malfoy musel iste vynaložiť poriadnu námahu, aby sa vymanil z jej pazúrov. Harry, ktorý poznal a nenávidel Malfoya, si bol istý, že to nebolo z nijakého nevinného dôvodu.

Obzrel sa. Pani Weasleyová s Ginny sa skláňali nad pygmejskými chumkáčmi. Pán Weasley si nadšene prezeral balíček muklovských kariet. Fred s Georgeom obsluhovali zákazníkov. Za oknom stál Hagrid chrbtom k nim a premeriaval si pohľadom obe strany ulice.

„Rýchlo vlezte sem,“ Harry vytiahol z batoha neviditeľný plášť.

„Och… ja neviem, Harry…“ Hermiona sa neisto obzerala po pani Weasleyovej.

„Poďme,“ zavelil Ron.

Hermiona ešte okamih váhala, no potom vliezla pod plášť aj ona. Nikto nezbadal, že zmizli, všetci boli priveľmi zaujatí Fredovými a Georgeovými výtvormi. Harry, Ron a Hermiona sa čo najrýchlejšie prešmykli cez dvere, no kým sa dostali na ulicu, Malfoy zmizol rovnako úspešne ako oni.

„Išiel tamtým smerom,“ potichu zašepkal Harry, aby ich pospevujúci si Hagrid nepočul. „Poďme.“

Pridali do kroku, obzerali sa doľava i doprava, nazerali cez okná a dvere do obchodov, až Hermiona ukázala pred nich.

„Tamto je, nie?“ zašepkala. „Ide doľava?“

„To je ale prekvapenie,“ ironicky poznamenal Ron.

Malfoy sa totiž obzrel, vkĺzol do Zašitej uličky a stratil sa.

„Rýchlo, lebo ho nenájdeme,“ súril ich Harry a zrýchlil.

„Uvidí nám nohy!“ obávala sa Hermiona, keď im plášť poletoval okolo členkov. Teraz sa už podeň všetci traja ledva vmestili.

„To je jedno,“ povedal Harry netrpezlivo, „len sa ponáhľajte!“

No Zašitá ulička – bočná ulica venovaná pomôckam a literatúre o čiernej mágii – vyzerala celkom pustá. Nazerali do okien, ale zdalo sa, že v obchodoch niet zákazníkov. Harry predpokladal, že v týchto nebezpečných a podozrivých časoch kupovať pomôcky na vykonávanie čiernej mágie, ba len navštevovať takéto obchody, sa môže považovať za dôkaz.

Hermiona ho silno uštipla do ruky.

„Au!“

„Psst! Pozri! Tam je!“ šepla Harrymu do ucha.

Došli k jedinému obchodu v Zašitej uličke, ktorý Harry v živote navštívil – Borgin a Burkes. Ponúkali tu široký sortiment podozrivých predmetov. Vnútri medzi skrinkami plnými lebiek a starých fľašiek stál chrbtom k nim Draco Malfoy a ledva ho bolo vidieť za veľkou čiernou skriňou, v ktorej sa Harry kedysi skrýval, aby sa vyhol Dracovi a jeho otcovi. Súdiac podľa pohybov Malfoyových rúk niečo vzrušene vysvetľoval. Majiteľ obchodu pán Borgin, zhrbený muž s mastnými vlasmi, stál oproti nemu. Na jeho tvári sa miešal hnev so strachom.

„Keby sme len počuli, čo hovoria,“ šepla Hermiona.

„To môžeme!' povedal Ron vzrušene. „Vydržte… doparoma…“

Pustil pár ďalších škatúľ, ktoré ešte držal, lebo sa hrabal v najväčšej.

„Predlžovacie uši, aha!“

„Fantastické!“ pochválila ho Hermiona, keď rozmotal dlhé šnúrky telovej farby a začal ich strkať popod dvere. „Och, dúfam, že dvere nechráni kúzlo nenarušiteľnosti…“

„Nie!“ potešil sa Ron. „Počúvajte!“

Dali hlavy dokopy, priložili si k ušiam konce povrázkov, z ktorých nahlas a jasne znel Malfoyov hlas, akoby mali zapnuté rádio.

„… viete to opraviť?“

„Možno,“ ozval sa Borgin tónom, ktorý naznačoval, že sa nechce zaviazať. „Ale musím to vidieť. Prečo to neprinesiete do obchodu?“

„Nemôžem,“ povedal Malfoy. „Musí to zostať tam, kde to je. Chcem len, aby ste mi povedali, ako sa to robí.“

Harry videl, ako si Borgin nervózne oblizol pery.

„Musím povedať, že bez toho, aby som to videl, to bude veľmi ťažké, možno nemožné. Nič nemôžem zaručiť.“

„Nie?“ povedal Malfoy a Harry podľa jeho tónu vedel, že sa uškŕňa. „Toto vám možno dodá viac sebadôvery.“

Podišiel k Borginovi, ale za skriňou ho nebolo vidieť. Harry, Ron a Hermiona sa posunuli nabok a usilovali sa naňho dovidieť, no v zornom poli mali iba Borgina a ten vyzeral veľmi vyľakane.

„Ak to niekomu prezradíte, čaká vás trest,“ varoval ho Malfoy. „Poznáte Fenrira Greybacka? Je to rodinný priateľ. Občas sem zaskočí a preverí si, či venujete veci patričnú pozornosť.“

„To nebude potrebné…“

„O tom rozhodnem ja,“ prerušil ho Malfoy. „Teraz už radšej pôjdem, a tamto uložte do bezpečia. Budem to potrebovať.“

„Nechceli by ste si to vziať teraz?“

„Nie, pravdaže nie, vy hlupák. Ako by som vyzeral, keby som s tým išiel po ulici? Len to nepredajte.“

„Pravdaže nie… pane.“

Borgin sa hlboko uklonil, tak ako ho Harry kedysi videl ukláňať sa Luciusovi Malfoyovi.

„Nikomu ani slovo, Borgin, ani mojej matke, jasné?“

„Prirodzene, prirodzene,“ mrmlal Borgin a znova sa ukláňal.