„Nie… nechcela mi to povedať… a ja som jej hovorila, že je hlúpa, aby ho nebrala do školy, ale ona ma nepočúvala a… ja som jej ho chcela vytrhnúť… a… a…“ Leanne zúfalo zakvílila.
„Radšej poďme do školy,“ spamätala sa Hermiona, stále držiac Leanne okolo pliec, „zistíme, ako je Katie. Poďme…“
Harry chvíľu váhal. Potom si z tváre stiahol šál a ignorujúc Ronovo zhíknutie, opatrne ním prikryl náhrdelník a zdvihol ho.
„Musíme to ukázať madam Pomfreyovej.“
Harry celou cestou úporne premýšľal. Prehovoril až v školskom parku, lebo si už nemohol nechať myšlienky iba pre seba.
„Malfoy o tomto náhrdelníku vie. Bol v skrinke u Borgina a Burkesa pred štyrmi rokmi. Videl som, ako si ho prezeral, keď som sa tam skrýval pred ním a pred jeho otcom. Toto kupoval v ten deň, keď sme ho sledovali! Spomenul si naň a vrátil sa poň!“
„Ja… ja neviem, Harry,“ váhavo krútil hlavou Ron. „Kopa ľudí chodí k Borginovi a Burkesovi… a nepovedalo to dievča, že ho Katie dostala v dievčenských záchodoch?“
„Povedala, že sa s ním vrátila zo záchodov, nemusela ho dostať práve tam.“
„McGonagallová!“ varovne zvolal Ron.
Harry pozrel pred seba. Profesorka McGonagallová naozaj zostupovala k nim dolu kamennými schodmi cez víriaci sa sneh.
„Hagrid hovorí, že vy štyria ste videli, čo sa stalo Katie Bellovej. Hore do mojej kancelárie, prosím! Čo to držíte, Potter?“
„To je tá vec, ktorej sa dotkla,“ odpovedal Harry.
„Prepána!“ profesorka McGonagallová sa tvárila zdesene, keď brala náhrdelník od Harryho. „Nie, nie, Filch, oni sú so mnou!“ dodala rýchlo, keď sa z druhej strany vstupnej haly k nim šuchtavo blížil školník s pripraveným senzorom. „Ihneď vezmite tento náhrdelník profesorovi Snapovi, ale v žiadnom prípade sa ho nedotýkajte, nechajte ho zabalený v šále.“
Harry s ostatnými šli za profesorkou McGonagallovou do jej kancelárie. Mokrým snehom ošľahané okenné sklá rinkotali v rámoch a v miestnosti bolo chladno, napriek tomu, že v ohnisku pukotal oheň. Profesorka McGonagallová zavrela dvere, obišla stôl a spoza neho hľadela na Harryho, Rona, Hermionu a ešte stále vzlykajúcu Leanne.
„Tak?“ oslovila ich prísne. „Čo sa stalo?“
Leanne jachtavo a s mnohými prestávkami, lebo sa usilovala ovládnuť plač, porozprávala profesorke McGonagallovej, ako išla Katie v Troch metlách na záchod a vrátila sa s neoznačeným balíčkom, ako sa jej Katie zdala trochu čudná a ako sa hádali o tom, že je nerozumné doručovať neznáme veci, hádka vyvrcholila ťahanicou o balíček, ktorý sa roztrhol. V tejto chvíli to Leanne už tak zmohlo, že z nej viac nedostali ani slova.
„Dobre,“ povedala profesorka McGonagallová celkom vľúdne, „Leanne, choď do nemocničného krídla, prosím ťa, nech ti dá madam Pomfreyová niečo na upokojenie.“
Len čo odišla, profesorka McGonagallová sa znova otočila k Harrymu, Ronovi a Hermione.
„Čo sa Katie stalo, keď sa dotkla náhrdelníka?“
„Vzniesla sa do vzduchu,“ povedal Harry, kým Hermiona s Ronom stihli zareagovať. „A potom začala kričať a odpadla. Pani profesorka, môžem ísť, prosím, za profesorom Dumbledorom?“
„Riaditeľ je až do pondelka preč, Potter,“ oznámila mu profesorka a tvárila sa prekvapene.
„Preč?“ nahnevane zopakoval Harry.
„Áno, Potter, preč!“ odvetila ostro. „Ale som si istá, že ak máte niečo k tejto strašnej veci, môžete to povedať aj mne!“
Harry na okamih zaváhal. Profesorka McGonagallová ich nepovzbudzovala k dôvernostiam, a hoci z Dumbledora mali omnoho väčší strach, zdalo sa, že je menej pravdepodobné, aby sa vysmial nejakej teórii, čo ako bujnej. Toto však bola otázka života a smrti a obavy z výsmechu museli ísť nabok.
„Pani profesorka, myslím, že Katie dal ten náhrdelník praco Malfoy.“
Na jednom boku si Ron v očividných rozpakoch šúchal nos, na druhom prešľapovala Hermiona, akoby chcela byť od Harryho čo najďalej.
„To je veľmi vážne obvinenie, Potter,“ prehovorila profesorka McGonagallová po krátkej pauze, lebo ju to šokovalo. „Máte nejaký dôkaz?“
„Nie,“ povedal Harry, „ale…“ a porozprával jej, ako sledovali Malfoya k Borginovi a Burkesovi a o rozhovore, ktorý vypočuli.
Profesorka McGonagallová sa tvárila trochu zmätene.
„Malfoy priniesol k Borginovi a Burkesovi niečo opraviť?“
„Nie, pani profesorka, iba chcel, aby mu Borgin povedal, ako sa to niečo opravuje, nemal to so sebou. Ale o to nejde, on vtedy niečo kúpil a myslím, že to bol ten náhrdelník…“
„Videli ste, ako Malfoy vychádza z obchodu s podobným balíčkom?“
„Nie, pani profesorka, povedal Borginovi, aby mu to odložil…“
„Ale, Harry,“ skočila mu do reči Hermiona. „Borgin sa ho spýtal, či si to chce vziať so sebou, ale Malfoy povedal, že nie…“
„Lebo sa ho nechcel dotknúť, to je jasné!“ zlostil sa Harry.
„V skutočnosti povedal: Ako by som vyzeral, keby som to niesol po ulici?“ citovala Hermiona.
„Vyzeral by ako idiot s náhrdelníkom v ruke,“ zapojil sa Ron.