Harry Potter a Polovičný princ

„Och, Ron,“ zúfalo vysvetľovala Hermiona, „bol by zabalený, aby sa ho nemusel dotýkať, a celkom ľahko by sa dal skryť pod plášťom, aby ho nikto nevidel! Myslím, že to, čo si u Borgina a Burkesa rezervoval, bolo hlučné alebo veľké, bolo to niečo, čo by pritiahlo pozornosť, keby to niesol po ulici… A v každom prípade,“ naliehala hlasno, kým jej Harry mohol skočiť do reči, „pýtala som sa Borgina na náhrdelník, nepamätáš sa? Keď som sa pokúšala zistiť, čo si Malfoy dal odložiť. A Borgin mi povedal cenu, nepovedal, že je už predaný, alebo tak…“

„Bola si strašne nápadná, hneď vedel, o čo ti ide. Samozrejme, že ti to nepovedal… a Malfoy si mohol odvtedy poň poslať…“

„To stačí!“ rázne zasiahla profesorka McGonagallová, keď Hermiona otvorila ústa, že mu niečo nahnevane odsekne. „Potter, cením si vašu dôveru, ale nemôžeme ukázať na pána Malfoya prstom a obviniť ho iba preto, že navštívil obchod, kde ten náhrdelník mohol byť kúpený. To isté by sa asi dalo povedať o stovkách ľudí…“

„… to som hovoril,“ hundral Ron.

„… a v každom prípade sme tento rok zaviedli prísne bezpečnostné opatrenia a neverím, že by sa ten náhrdelník dostal do školy bez toho, aby sme o tom nevedeli…“

„… ale…“

„… a navyše,“ oznámila im profesorka McGonagallová so strašnou definitívnosťou, „pán Malfoy dnes nebol v Rokville.“

Harry na ňu rezignovane civel.

„Ako to viete, pani profesorka?“

„Pretože si u mňa odsluhoval trest. Dva razy po sebe si neurobil úlohu z transfigurácie. Takže ďakujem, že ste sa mi zdôverili so svojím podozrením, Potter,“ povedala a vykročila, „ale teraz musím ísť do nemocničného krídla skontrolovať Katie Bellovú. Prajem vám všetkým pekný deň.“

A otvorila dvere kancelárie. Nemali na výber, iba bez slova vyjsť popri nej.

Harry sa na tých dvoch hneval, že sa pridali na stranu McGonagallovej, no napriek tomu cítil, že sa musí zapojiť do diskusie, keď rozoberali udalosti.

„Čo myslíte, komu mala Katie dať ten náhrdelník?“ spytoval sa Ron cestou do klubovne.

„Ktovie,“ odvetila Hermiona. „No nech to bol hocikto, unikol o vlások. Nikto ten balíček nemohol otvoriť tak, aby sa náhrdelníka nedotkol.“

„Mohol byť určený mnohým,“ tipoval Harry. „Dumbledorovi – smrťožrúti by sa ho veľmi radi zbavili, určite patrí k ich hlavným cieľom. Alebo Slughornovi – Dumbledore si myslí, že Voldemort ho vážne chcel získať, a nemôžu sa zmieriť s tým, že sa postavil na stranu Dumbledora. Alebo…“

„Alebo tebe,“ znepokojene dokončila Hermiona.

„To nie,“ namietal Harry, „inak by sa Katie jednoducho bola otočila a dala mi ho, nie? Celou cestou od Troch metiel som išiel za ňou. Bolo by oveľa logickejšie doručiť ten balíček mimo Rokfortu, keď Filch prehľadáva všetkých, čo idú von i dnu. Ktovie, prečo jej Malfoy povedal, aby ho vzala do hradu?“

„Harry, Malfoy nebol v Rokville!“ Hermiona si priam dupla nohou od rozčúlenia.

„Tak teda musel mať komplica,“ nedal sa Harry. „Crabba alebo Goyla – alebo keď tak o tom rozmýšľam, iného smrťožrúta. Určite má teraz, keď sa k nim pridal, lepších kamošov…“

Ron s Hermionou si vymenili pohľady, ktoré jasne hovorili, že nemá zmysel sa s ním škriepiť.

„Kôprová kaša,“ vyslovila Hermiona dôrazne pred Tučnou paňou.

Portrét sa otvoril a vpustil ich do klubovne. Bola plná a bolo v nej cítiť vlhké šatstvo. Mnohí sa pre zlé počasie vrátili z Rokvillu zavčasu. No nešumelo to tu hlasmi plnými obáv a špekulácií – správa o Katie sa očividne ešte nerozšírila.

„Ak sa nad tým zamyslíte, nebol to veľmi rafinovaný útok,“ konštatoval Ron a len tak mimochodom vyhodil z kresla pri kozube jedného prváka, aby si doň mohol sadnúť. „To prekliatie nevydržalo ani po hrad. Vôbec nebolo spoľahlivé.“

„Máš pravdu,“ prikývla Hermiona a nohou vytlačila Rona z kresla a opäť ho ponúkla prvákovi. „Vôbec to nebolo dobre vymyslené.“

„Odkedy je Malfoy veľký mysliteľ?“ spýtal sa Harry.

Ani Ron, ani Hermiona mu neodpovedali.

13

Skrytý Riddle

Katie na druhý deň premiestnili do Nemocnice svätého Munga pre čarovné choroby a zranenia a medzitým sa správa o jej prekliatí rozniesla po celej škole, hoci si ľudia podrobnosti plietli, a zrejme nikto okrem Harryho, Rona, Hermiony a Leanne nevedel, že nebolo určené Katie.

„Och, a Malfoy to, samozrejme, vie,“ vravel Harry Ronovi a Hermione, ktorí aj naďalej predstierali hluchotu, keď Harry spomenul svoju teóriu, že Malfoy je smrťožrút.

Harry bol zvedavý, či sa Dumbledore stihne včas vrátiť na pondelkovú večernú hodinu, ale keďže nedostal správu, že by to nemal stihnúť, o ôsmej večer zaklopal na dvere Dumbledorovej pracovne a riaditeľ ho vyzval, aby vošiel.

Dumbledore sedel v pracovni a vyzeral nezvyčajne unavene, ruku mal čiernu a spálenú ako predtým, ale s úsmevom Harrymu ukázal, aby si sadol. Mysľomisa opäť stála na stole a vrhala na strop striebristé fliačiky svetla.

„Mal si rušno, kým som bol preč,“ povedal Dumbledore. „Vraj si bol svedkom Katinej nehody.“

„Áno, pán profesor. Ako sa má?“