Harry Potter a Polovičný princ

„Myslel som si, že Malfoy má niečo za lubom,“ vysvetľoval Harry a nič nedbal, že pán Weasley sa tvári rozhorčene i pobavene zároveň. „Utiekol matke a ja som chcel vedieť prečo.“

„Jasné,“ rezignovane prikývol pán Weasley. „No a zistil si prečo?“

„Išiel k Borginovi a Burkesovi a vyhrážkami nútil Borgina, aby mu pomohol niečo opraviť. A chcel, aby mu Borgin ešte niečo odložil. Povedal to tak, že by to mohla byť rovnaká vec ako tá, ktorú potreboval opraviť. Ako keby to bol pár. A…“

Harry sa zhlboka nadýchol.

„Ešte niečo. Videli sme, ako Malfoy na meter odskočil, keď sa madam Malkinová chcela dotknúť jeho ľavej ruky. Myslím, že je označený Temným znamením. Podľa mňa nahradil otca ako smrťožrút.“

Pána Weasleyho to zaskočilo. Po chvíli povedal: „Harry, pochybujem, že by Veď-Vieš-Kto dovolil, aby šestnásťročný…“

„Vie niekto, čo by Veď-Viete-Kto naozaj urobil alebo neurobil?“ nahnevane sa spýtal Harry. „Prepáčte, pán Weasley, ale nestojí to za preskúmanie, ak sa Malfoy dožaduje nejakej opravy a musí Borginovi pohroziť, aby to urobil, lebo je to zrejme niečo temné alebo nebezpečné?“

„Ak mám byť úprimný, Harry, pochybujem,“ pomaly hovoril pán Weasley. „Vieš, keď Luciusa zatkli, urobili sme raziu v jeho dome. Zobrali sme všetko, čo by mohlo byť nebezpečné.“

„Myslím, že niečo vám uniklo,“ tvrdohlavo tvrdil Harry.

„No, možno,“ pripustil pán Weasley, ale Harry videl, že ho len chce uchlácholiť.

Za nimi sa ozvala píšťalka, skoro všetci už nastúpili do vlaku a dvere sa zatvárali.

„Radšej sa ponáhľaj,“ upozornil ho pán Weasley a pani Weasleyová vykríkla: „Harry, rýchlo!“

Harry sa rozbehol a Weasleyovci mu pomohli naložiť kufor do vlaku.

„Na Vianoce prídeš k nám, zlatko, všetko je s Dumbledorom dohodnuté, takže sa onedlho uvidíme,“ zavolala pani Weasleyová cez okno, keď už Harry za sebou zabuchol dvere a vlak sa pohol. „Dávaj na seba pozor a…“

Vlak naberal rýchlosť.

„… buď dobrý a…“

Už bežala popri vlaku.

„…a v bezpečí!“

Harry kýval, kým vlak nezašiel za roh a pán a pani Weasleyovci mu nezmizli z dohľadu, potom sa otočil, aby zistil, kde sú ostatní. Predpokladal, že Ron s Hermionou sú zavretí v prefektskom vagóne, ale Ginny bola neďaleko, rozprávala sa s kamarátkami. Zamieril k nej aj s kufrom.

Cestou naňho študenti bez zábran civeli. Dokonca si pritískali tváre na sklá kupé, aby sa naňho lepšie pozreli. Po všetkých tých chýroch o vyvolenom v Dennom Prorokovi Harry očakával zvýšené množstvo zízajúcich zvedavcov. Nepáčil sa mu však ten pocit, akoby boli naňho namierené reflektory. Poklopal Ginny po pleci.

„Nechceš si nájsť nejaké kupé?“

„Nemôžem, Harry, sľúbila som Deanovi, že sa s ním stretnem,“ veselo odvetila Ginny. „Zatiaľ sa maj.“

„Jasne,“ prikývol Harry. Odišla, dlhé červené vlasy povievali za ňou a on pocítil zvláštny príval hnevu. Cez leto si tak zvykol na jej prítomnosť, až takmer zabudol, že Ginny nebude cez školský rok trčať pri ňom, Ronovi a Hermione. Potom zažmurkal a obzeral sa okolo seba – obklopovali ho fascinované dievčatá.

„Ahoj, Harry!“ ozval sa za ním známy hlas.

„Neville!“ natešene zvolal Harry, otočil sa a videl, ako sa k nemu pretláča chlapec s okrúhlou tvárou.

„Ahoj, Harry,“ pozdravilo dievča s dlhými vlasmi a veľkými zahmlenými očami, ktoré šlo hneď za Nevillom.

„Luna, čau, ako sa máš?“

„Ďakujem, dobre,“ odvetila Luna. Tisla si na prsia nejaký časopis. Veľké písmená na ňom oznamovali, že ako prílohu obsahuje jeden kus prízrakohľadov zdarma.

„Sršeň sa stále dobre predáva?“ spýtal sa Harry. Pociťoval totiž istú náklonnosť k tomuto časopisu, lebo vlani mu v ňom publikovali exkluzívny rozhovor.

„Áno, náklad išiel pekne hore,“ spokojne konštatovala Luna.

„Nájdime si miesta,“ navrhol Harry a všetci traja sa vybrali cez vlak pomedzi davy mlčky zízajúcich študentov. Nakoniec našli prázdne kupé a Harry sa vďačne ponáhľal dnu.

„Okukovali dokonca aj nás,“ všimol si Neville a ukazoval na seba a na Lunu, „zato, že ideme s tebou.“

„Vyvaľovali oči na vás, lebo aj vy ste boli na ministerstve,“ povedal Harry a vyložil si kufor na policu. „Celý Denný Prorok bol plný nášho dobrodružstva, musel si si to prečítať.“

„Áno, myslel som si, že starú mamu bude hnevať toľká publicita,“ vravel Neville, „ale bola veľmi spokojná. Povedala, že konečne začínam robiť česť svojmu otcovi. Kúpila mi nový prútik, aha!“

Vytiahol ho a ukázal Harrymu.

„Čerešňa a vlas jednorožca,“ oznamoval hrdo. „Myslíme si, že bol z posledných, čo Ollivander predal, lebo na druhý deň zmizol – och, vráť sa, Gertrúda!“

A vliezol pod sedadlo, aby vytiahol svoju žabu, ktorá tak často unikala na slobodu.

„Budeme mať stretnutia DA aj tento rok, Harry?“ spýtala sa Luna, ktorá zo stredu Sršňa odlepovala okuliare zosilňujúce vnímanie.

„Nemá to zmysel, keď sme sa zbavili Umbridgeovej,“ odvetil Harry a sadol si. Neville práve vyliezal spod sedadla a udrel si oň hlavu. Tváril sa veľmi sklamane.

„Tak rád som chodil na stretnutia Dumbledorovej armády! S tebou som sa toho kopu naučil!“

„Aj mne sa tie kurzy páčili,“ priznala sa Luna. „Bolo to, akoby som mala priateľov.“