Harry Potter a Polovičný princ

Vzápätí zvonček na dverách hlasno zacengal a Malfoy vyšiel z obchodu a tváril sa, akoby bol so sebou veľmi spokojný. Prešiel tak blízko Harryho, Rona a Hermiony, až cítili, ako sa im plášť okolo kolien znova zatrepotal. Borgin v obchode stál ako skamenený, jeho neúprimný úsmev zmizol a tváril sa znepokojene.

„Čo to malo byť?“ zašepkal Ron, keď navíjal predlžovacie uši.

„Neviem.“ Harry úporne premýšľal. „Chce niečo opraviť… a niečo si tu zarezervovať. Nevideli ste, na čo ukazoval, keď Povedal tamto?“

„Nie, bol za tou skriňou…“

„Vy dvaja zostaňte tu,“ zašepkala Hermiona.

„Kam ideš?“

No Hermiona už vyliezla spod plášťa. Pozrela do skla, aké má vlasy, a vošla do obchodu, pričom sa zvonček znova rozozvučal.

Ron rýchlo strčil predlžovacie uši opäť popod dvere a jeden povrázok podal Harrymu.

„Dobrý deň. Aké strašné predpoludnie, však?“ veselo sa prihovorila Hermiona Borginovi, ktorý neodpovedal, zato vrhol na ňu podozrievavý pohľad. Veselo si hmkajúc, Hermiona sa prechádzala pomedzi vystavené predmety.

„Je tento náhrdelník na predaj?“ spýtala sa, keď zastala pred sklenou vitrínou.

„Ak máte jeden a pol tisíca galeónov,“ chladne odvetil Borgin.

„Och… ehm, nie, až toľko nemám,“ vzdychla si Hermiona a šla ďalej. „A… čo táto pekná… ehm… lebka?“

„Šestnásť galeónov.“

„Tak teda je na predaj. Nikto si ju tu… nedal odložiť?“

Borgin na ňu hľadel prižmúrenými očami. Harry mal nepríjemný pocit, že vie, čo Hermiona chce. Aj Hermiona očividne cítila, že ju Borgin prekukol, lebo odrazu hodila opatrnosť za chrbát.

„Ide o to…. no… ten chlapec, čo tu práve bol, Draco Malfoy, je to môj priateľ a chcem preňho darček k narodeninám, ale ak si už niečo zahovoril, nechcem mu kúpiť to isté, takže… hm…“

Podľa Harryho to bol dosť chabý výmysel a očividne si to myslel aj Borgin.

„Von!“ zvolal príkro. „Vypadni!“

Hermione nebolo treba hovoriť dvakrát, trielila k dverám s Borginom za pätami. Keď zvonček zazvonil znova, obchodník za ňou zatresol dvere a vyvesil ceduľku Zatvorené.

„No dobre,“ zatváril sa uznanlivo Ron a prehodil plášť cez Hermionu. „Stálo to za pokus, ale bola si trochu nápadná…“

„Nabudúce mi to predveď, pán nenápadný!“ odvrkla.

Ron s Hermionou sa hašterili celú cestu až po Vydarené výmysly Weasleyovcov, kde museli prestať, aby mohli tajne obísť veľmi znepokojenú pani Weasleyovú a Hagrida, ktorí si zjavne všimli ich neprítomnosť. V obchode Harry z nich strhol neviditeľný plášť, skryl ho v batohu a pripojil sa k ostatným. Na obvinenia pani Weasleyovej tvrdili, že celý čas boli v zadnej miestnosti a že sa tam asi nepozerala poriadne.

7

Slugyho klub

Harry posledný týždeň prázdnin veľa času trávil úvahami o tom, čo sa skrývalo za Malfoyovým správaním v Zašitej uličke. Najväčšmi ho znepokojovalo, ako spokojne sa Draco tváril, keď vyšiel z obchodu. To neveštilo nič dobré. Harryho však trochu hnevalo, že ani Rona, ani Hermionu Malfoyovo správanie tak veľmi nezaujíma ako jeho. Prinajmenšom sa zdalo, že po pár dňoch sa im to už nechce preberať.

„Áno, už som povedala, súhlasím, naozaj to bolo podozrivé,“ trochu netrpezlivo zdôrazňovala Hermiona. Sedela na podokenici vo Fredovej a Georgeovej izbe, nohy mala vyložené na kartónovej škatuli a iba neochotne odtrhla oči od nového výtlačku Prekladu rún pre pokročilých. „Predsa sme dospeli k záveru, že si to možno všelijako vysvetľovať, či nie?“

„Možno sa mu zlomila ruka večnej žiary,“ neurčito nadhodil Ron, pričom sa pokúšal narovnať ohnuté vetvičky na chvoste svojej metly. „Pamätáš sa na tú Malfoyovu scvrknutú ruku?“

„No dobre, ale prečo povedal a tamto mi odložte do bezpečia? spýtal sa Harry už po x-tý raz. „Ako keby Borgin mal ešte jednu takú vec, ako je tá pokazená, a Malfoy chce obidve.“

„Myslíš?“ tentoraz Ron oškraboval nejakú špinku na porisku metly.

„Áno, myslím,“ zdôraznil Harry. Keď ani Ron, ani Hermiona neodpovedali, pokračoval: „Malfoyov tatko je v Azkabane. Nemyslíte, že by sa Malfoy chcel pomstiť?“

Ron pozrel naňho a zažmurkal.

„Malfoy a pomstiť sa! A čo by mohol urobiť?“

„Veď o to ide, že neviem!“ sklamane priznal Harry. „Ale iste niečo chystá a myslím, že by sme to mali brať vážne. Jeho otec je smrťožrút a…“

Harry zmĺkol a s otvorenými ústami uprene hľadel na okno za Hermionou. Práve mu zišla na um znepokojujúca myšlienka.

„Harry, čo sa stalo?“ vyľakane sa spýtala Hermiona.

„Nebolí ťa zase jazva, však nie?“ znervóznel Ron.

„Je smrťožrút,“ pomaly hovoril Harry. „Nahradil svojho otca ako smrťožrút!“

Chvíľu bolo ticho a potom Ron vybuchol smiechom.

„Malfoy? Má len šestnásť, Harry! Myslíš, že by Veď-Vieš--Kto dovolil Malfoyovi, aby sa k nim pridal?“

„To znie veľmi nepravdepodobne, Harry,“ pridala sa akosi zdržanlivo aj Hermiona. „Prečo si myslíš…?“

„Pamätáte sa u madam Malkinovej? Ešte sa ho ani nedotkla, a už vykríkol a odtiahol ruku, keď mu išla vyhŕňať rukáv. Bola to ľavá ruka. Má vypálené Temné znamenie.“

Ron s Hermionou pozreli na seba.

„No, ale…“ bolo vidieť, že Rona to nepresvedčilo.

„Myslím, že len chcel odtiaľ vypadnúť, Harry,“ hovorila Hermiona.