Harry Potter a Polovičný princ

Toto bola jedna z tých nepríjemných vecí, aké Luna často hovorila a pri ktorých Harry znepokojivo pociťoval ľútosť zmiešanú s rozpakmi. Kým však stihol odpovedať, pred ich kupé nastal nejaký rozruch. Skupinka štvrtáčok si čosi šepkala a chichotala sa na druhej strane zasklených dverí.

„Ty sa ho spýtaj!“

„Nie, ty!“

„Ja sa spýtam!“

A jedna z nich, už na pohľad odvážne dievča s veľkými tmavými očami, výraznou bradou a dlhými čiernymi vlasmi, vošla dnu.

„Ahoj, Harry. Ja som Romilda, Romilda Vanová,“ predstavila sa nahlas a sebaisto. „Nechceš ísť do nášho kupé? Nemusíš sedieť s týmito,“ dodala divadelným šeptom, ukazujúc na Nevillov zadok, ktorý vytŕčal spod sedadla, kam sa znovu strčil, aby konečne našiel Gertrúdu, a na Lunu s prízrakohľadmi založenými na nose, vďaka čomu vyzerala ako duševne chorá pestrofarebná sova.

„To sú moji priatelia,“ chladne odvetil Harry.

„Och,“ vzdychlo dievča, očividne veľmi prekvapené. „Tak dobre.“

Stiahla sa a zavrela za sebou dvere.

„Ľudia očakávajú, že máš úžasnejších priateľov, než sme my,“ poznamenala Luna, čím znova prejavila svoj talent privádzať ľudí do rozpakov svojou úprimnosťou.

„Vy ste úžasní,“ stručne vyhlásil Harry. „Nikto z nich nebol na ministerstve. Oni so mnou nebojovali.“

„To si povedal veľmi pekne,“ usmiala sa Luna a potisla si prízrakohľady na nose vyššie a pustila sa do čítania Sršňa.

„Lenže my sme nestáli proti nemu,“ Neville sa vynoril spod sedadla s chumáčom prachu vo vlasoch a odovzdane sa tváriacou Gertrúdou v ruke. „Ty áno. Mal si počuť, ako o tebe rozprávala moja starká. Ten Harry Potter má viac charakteru než celé Ministerstvo mágie dohromady! Dala by čokoľvek, keby si bol jej vnukom ty…“

Harry sa rozpačito zasmial a snažil sa skrátiť rozhovor na výsledky VČÚ. Kým Neville odrapkával svoje známky a nahlas uvažoval, či mu dovolia robiť MLOK-a z transfigurácie, keď dostal iba dostatočnú, Harry naňho hľadel, no v skutočnosti ho nepočúval.

Nevillovi Voldemort skazil detstvo rovnako ako jemu, ale Neville netušil, že ho len-len nestihol Harryho osud. Proroctvo mohlo hovoriť o oboch, a predsa z nejakých vlastných záhadných dôvodov sa Voldemort rozhodol, že proroctvo sa týka Harryho.

Keby si Voldemort vybral Nevilla, teraz by oproti Harrymu sedel Neville s jazvou v tvare blesku a ťarchou proroctva… Alebo nie? Bola by Nevillova matka obetovala život, aby ho zachránila, ako Lily zomrela pre Harryho?

Určite… ale čo keby sa nedokázala postaviť medzi svojho syna a Voldemorta? Bol by potom vôbec nejaký vyvolený? Bolo by teraz Nevillovo miesto prázdne a oproti by sedel Harry bez jazvy a na rozlúčku pobozkal vlastnú matku a nie Ronovu?

„Je ti niečo, Harry? Tváriš sa tak čudne,“ povedal Neville.

Harry sa strhol.

„Prepáč… ja…“

„Dostal ťa skazostrek?“ súcitne sa spýtala Luna a hľadela na Harryho cez obrovské farebné okuliare.

„Ja… čo?“

„Skazostreky… sú neviditeľné, vletia ti cez uši a zahmlia mozog,“ vravela. „Zdalo sa mi, že tu nejaký poletoval.“

Zamávala rukami vo vzduchu, akoby odháňala nejaké neviditeľné motýle. Harry s Nevillom pozreli na seba a rýchlo sa začali rozprávať o metlobale.

Počasie za oknami vlaku bolo rovnako premenlivé ako po celé leto. Prechádzali cez oblasti mrazivej hmly, ktoré striedali časti slabého čistého slnečného svetla. Na jednom takomto jasnom úseku, kde im slnko svietilo takmer rovno nad hlavou, konečne prišli do kupé Ron s Hermionou.

„Keby sa už vozík s obedom poponáhľal, lebo umieram od hladu,“ túžobne si zaželal Ron a odkvicol na sedadlo vedľa Harryho a šúchal si brucho. „Čau, Neville, čau, Luna. Hádajte čo je nové!“ dodal a otočil sa k Harrymu. „Malfoy nemá prefektskú službu. Sedí so Slizolinčanmi v kupé. Videli sme ho, keď sme išli okolo.“

Harry sa so záujmom vystrel. To sa na Malfoya nepodobalo, nikdy neprepásol šancu dať najavo svoju moc. Celý predošlý rok ju veselo zneužíval.“

„Čo robil, keď vás uvidel?“

„Ako vždy,“ ľahostajne odpovedal Ron a ukázal rukou bezočivé gesto. „Ale nepodobá sa to naňho, čo? Teda toto áno,“ zopakoval gesto, „ale prečo nie je na chodbách a nešikanuje prvákov?“

„Neviem,“ odpovedal Harry a myseľ mu pracovala na plné obrátky. Nevyzerá to tak, akoby mal Malfoy dôležitejšie veci než šikanovanie mladších študentov?

„Možno mu viac vyhovovala inkvizičná čata,“ nadhodila Hermiona. „Asi sa mu po nej funkcia prefekta zdá trochu nudná.“

„Ja si to nemyslím,“ nesúhlasil Harry. „Podľa mňa…“

No kým stihol vysvetliť svoju teóriu, dvere kupé sa otvorili a vošla dnu zadychčaná tretiačka.

„Toto som mala doručiť Nevillovi Longbottomovi a Harrymu P… Potterovi,“ zajachtala, keď sa jej oči stretli s Harryho pohľadom, a očervenela. Držala dva zvitky pergamenu zviazané fialovou stužkou. Harry i Neville, obaja zmätení, si vzali zvitky a dievča sa vypotkýnalo z kupé.

„Čo je to?“ spytoval sa Ron a Harry rozvinul pergamen.

„Pozvánka,“ povedal.