Harry Potter a Polovičný princ

Kde je Dumbledore a čo robí? V nasledujúcich týždňoch Harry zazrel riaditeľa iba dva razy. Na spoločnom stolovaní v sieni sa ukázal zriedka a Harry si bol istý, že Hermiona mala pravdu, určite odchádza zo školy aj na niekoľko dní. Žeby zabudol na hodiny, ktoré mu mal dávať? Povedal, že objasnia niečo, čo súvisí s proroctvom. Pre Harryho to bola opora, útecha, no teraz sa cítil trochu opustený.

V polovici októbra sa blížil termín prvej návštevy v Rokville. Harry bol zvedavý, či im vzhľadom na čoraz prísnejšie bezpečnostné opatrenia v okolí školy ešte tieto výlety vôbec dovolia, ale s potešením zistil, že môžu ísť. Bolo príjemné na pár hodín vypadnúť z hradného areálu.

Keď sa ráno v deň výletu Harry zobudil, počasie bolo búrlivé, nuž si čas do raňajok krátil čítaním Prípravy elixírov pre pokročilých. Zvyčajne v posteli nečítaval učebnice, a ako sa Ron vyjadril, takáto činnosť je neprístojná pre každého okrem Hermiony, lebo tá je jednoducho v tomto smere rarita. Harry mal však pocit, že výtlačok Prípravy elixírov pre pokročilých zdedený po Polovičnom Princovi sotva možno považovať za učebnicu. Čím podrobnejšie tú knihu študoval, tým väčšmi si uvedomoval, koľko v nej je nielen praktických pokynov a zjednodušených receptov na elixíry, ktoré mu získavali skvelú povesť u Slughorna, ale aj malých zaklínadiel a kliatob načmáraných na okrajoch. Podľa škrtancov a opráv ich Polovičný Princ zaručene vymyslel sám.

Harry už vyskúšal niekoľko Princových výmyslov. Jedno zaklínadlo pôsobilo na nechty na nohách. Znepokojivo rýchlo rástli. (S veľmi zábavným výsledkom to vyskúšal na chodbe na Crabbovi.) Po ďalšom zaklínadle sa jazyk prilepil na podnebie (to dva razy použil na nič netušiaceho Argusa Filcha, čím si vyslúžil všeobecnú chválu), a možno najužitočnejšie zo všetkých, muffliato, spôsobovalo, že každému naokolo v ušiach neidentifikovateľne bzučalo, takže v triede mohli donekonečna diskutovať bez toho, aby ich niekto počul. Jediná, komu sa tieto kúzla nezdali zábavné, bola Hermiona. Neprestávala sa tváriť odsudzujúco a odmietala sa s Harrym rozprávať, vždy keď použil muffliato na niekoho v okolí.

Harry sedel na posteli a pretočil knihu nabok, aby si lepšie preštudoval načmárané pokyny na zaklínadlo, s ktorým mal Princ zrejme problémy. Malo veľa škrtancov a zmien, ale napokon bola v rohu natlačená čmáranica:

Levicorpus (n-vbl)

Kým vietor a dážď so snehom neúnavne šľahali do okien a Neville hlasno chrápal, Harry hľadel na písmená v zátvorke. N-vbl… to musí znamenať neverbálne. Harry dosť pochyboval, že mu toto zaklínadlo vyjde, lebo neverbálne zaklínadlá sa mu ešte stále nedarili, čo Snape nezabudol komentovať na každej hodine obrany proti čiernej mágii. Na druhej strane sa doteraz ukazovalo, že Princ je oveľa schopnejší učiteľ než Snape.

Harry namieril prútik len tak, švihol ním nahor a pomyslel si: Levicorpus!

„Aááááá!“

Zablyslo sa nejaké svetlo a miestnosť bola zrazu plná hlasov: všetci sa zobudili a Ron vykríkol. Harrymu od laku vyletela Príprava elixírov pre pokročilých z rúk. Ron visel hore nohami vo vzduchu, akoby ho za členok zavesili na nejaký neviditeľný háčik.

„Prepáč,“ kričal Harry, Dean so Seamusom sa rehotali a Neville sa zdvihol zo zeme, lebo spadol z postele. „Vydrž, spustím ťa dolu…“

Schmatol knihu elixírov a v panike v nej listoval a usiloval sa nájsť tú správnu stranu. Nakoniec ju našiel, rozlúštil slovo natlačené pod zaklínadlom a dúfal, že to bude to správne protizaklínadlo. Maximálne sústredený si pomyslel: Liberacorpus!

Nasledoval ďalší záblesk a Ron spadol na matrac.

„Prepáč,“ ospravedlňujúco zopakoval Harry, ale Seamus s Deanom sa stále išli popukať od smiechu.

„Bol by som radšej, keby si na zajtra nastavil budík,“ zahundral Ron.

Kým sa obliekli, zababušili do pletených svetrov pani Weasleyovej a vzali si plášte, rukavice a šály, Ronovo zdesenie trochu poľavilo a usúdil, že Harryho nové zaklínadlo je nesmierne zábavné, vlastne také zábavné, že len čo si sadli k raňajkám, začal ho opisovať Hermione.

„… no a potom ďalší záblesk a ja som znova pristál na posteli,“ uškŕňal sa Ron a bral si ďalší párok.

Hermiona sa po celý čas jeho rozprávania ani len nepousmiala a teraz vrhla na Harryho nevľúdny odsudzujúci pohľad.

„Nebolo náhodou to zaklínadlo z tej tvojej knihy elixírov?“ spýtala sa.

Harry sa na ňu zamračil.

„Okamžite vždy dospeješ k tomu najhoršiemu záveru?!“

„Tak bolo?“

„No áno… bolo. No a čo?“

„Tak ty si sa rozhodol vyskúšať ktovie čou rukou napísanú formulu, aby si zistil, čo sa stane?“

„Čo na tom záleží, že bola napísaná rukou?“ bránil sa Harry a radšej na druhú časť otázky nereagoval.

„Asi preto, že ju Ministerstvo mágie neschválilo!“ vyhlásila Hermiona. „A navyše,“ dodala, keď Harry a Ron prevrátili oči, „vážne si začínam myslieť, že ten Princ je trochu nebezpečný.“

Harry i Ron sa na ňu ihneď vrhli.

„Bolo to smiešne!“ tvrdil Ron a z prevrátenej fľašky si na párky lial kečup. „Len zábava, Hermiona, nič viac.“