Harry Potter a Polovičný princ

„Nie, nemôžem,“ odvetila pomaly. „A robí to na Voldemortov príkaz, ako som už povedal!“

„Hmm… a spomenul aspoň jeden Voldemortovo meno?“

Harry sa zamračil a usiloval sa spomenúť si.

„Nie som si istý… Snape rozhodne povedal tvoj pán a kto iný by to mohol byť?“

Hľadela do miestnosti, očividne zabratá do myšlienok, dokonca si ani nevšimla, že Lavender šteklí Rona. „Ako sa má Lupin?“

„Nie ktovieako.“ Harry jej porozprával o Lupinovej misii medzi vlkolakmi a o ťažkostiach, ktorým musel čeliť. „Počula si o tom Fenrirovi Greybackovi?“

„Áno, počula!“ zvolala Hermiona prekvapene. „A ty tiež, Harry.“

„Kedy? Na dejinách mágie? Dobre vieš, že som nikdy nedával pozor…“

„Nie, nie, to nebolo na dejinách mágie – Malfoy sa ním vyhrážal Borginovi!“ pripomenula mu Hermiona. „V Zašitej uličke, nepamätáš sa? Povedal Borginovi, že Greyback je starý rodinný priateľ a skontroluje, ako Borgin pokročil!“

Harry civel na ňu. „Zabudol som! Ale to dokazuje, že Malfoy je smrťožrút, lebo ako inak by mohol byť v spojení s Greybackom a prikazovať mu, čo má robiť?“

„Je to naozaj podozrivé,“ hlesla Hermiona. „Pokiaľ…“

„Ale no tak,“ pobúrene zvolal Harry, „toto nemôžeš obísť!“

„No… je tu možnosť, že to bola prázdna hrozba.“

„Ty si neuveriteľná,“ krútil hlavou Harry. „Uvidíme, kto bude mať pravdu… Budeš svoje slová odvolávať tak ako ministerstvo. Ach, áno, okrem toho som sa pohádal s Rufusom Scrimgeourom…“

Zvyšok večera uplynul v súlade, obaja totiž svorne nadávali na ministra mágie, lebo Hermiona si tak ako Ron myslela, že po tom, čomu vlani ministerstvo Harryho vystavilo, je veľká bezočivosť, že ho teraz žiadajú o pomoc.

Nový polrok sa začal hneď na druhý deň ráno príjemným prekvapením pre šiestakov. V noci na oznamovacie tabule vo fakultných klubovniach pripli veľké oznamy:

KURZ PREMIESTŇOVANIA

Ak máte sedemnásť rokov alebo dovŕšite sedemnásť pred tohtoročným 31. augustom, máte právo absolvovať dvanásťtýždňový kurz premiestňovania u príslušného inštruktora z Ministerstva mágie. Záujemcovia, zapíšte sa, prosím, sem. Cena: 12 galeónov.

Harry s Ronom sa pripojili k tlačenici pred oznamom a podpisovali sa. Ron práve vyťahoval brko, že sa podpíše po Hermione, keď sa k nemu zozadu prikradla Lavender, zakryla mu oči dlaňami a zapišťala: „Hádaj, kto je to, Won-Won?“ Harry sa otočil a videl Hermionu odchádzať. Dobehol ju, lebo nemal chuť zostať s Ronom a Lavender, ale prekvapilo ho, keď ich kúsok za portrétovou dierou dobehol aj Ron s červenými ušami a rozladený. Hermiona bez slova zrýchlila a pridala sa k Nevillovi.

„Takže premiestňovanie,“ zahlásil Ron a z jeho tónu bolo celkom jasné, že Harry nemá spomínať scénku s Lavender.

„To by mala byť hračka, nie?“

„Ja neviem,“ váhal Harry. „Možno sa to lepšie robí osamote, ale keď ma so sebou vzal Dumbledore, nepáčilo sa mi to.“

„Zabudol som, že ty si to už skúsil… Ja radšej najprv spravím skúšku,“ Ron sa tváril znepokojene. „Fred a George ju urobili.“

„No Charliemu sa to nepodarilo, však?“

„Áno, ale Charlie je vyšší než ja,“ Ron natiahol ruky ako gorila, „takže Fred s Georgeom o tom veľmi nehovoria… aspoň nie pred ním…“

„Kedy môžeme urobiť skúšky?“

„Len čo dovŕšime sedemnásť. Ja teda už v marci!“

„Áno, ale tu by si sa nemohol premiestňovať, v hrade nie…“

„O to predsa nejde. Každý by vedel, že sa môžem premiestniť, keby som chcel.“

Ron nebol jediný, koho vzrušovala vidina premiestňovania. Celý deň sa veľa rozprávalo o blížiacom sa kurze. Schopnosti zmiznúť a zjaviť sa podľa vlastnej vôle sa pripisoval veľký význam.

„To bude skvelé, keď si jednoducho…“ Seamus luskol prstami a naznačil zmiznutie. „Môj bratanec to robí iba preto, aby ma naštval. Má sa na čo tešiť, keď sa to naučím aj ja… nebude mať viac pokoja…“

Ponorený do týchto krásnych predstáv mávol prútikom trochu priveľmi nadšene, takže namiesto prameňa čistej vody, ktorý mali v ten deň za úlohu na hodine čarovania, vyčaril silný prúd ako z hadice, ktorý sa odrazil od stropu a zhodil profesora Flitwicka na brucho.

„Harry sa už premiestňoval,“ prezradil Ron trochu vystrašenému Seamusovi, keď sa profesor Flitwick mávnutím prútika osušil a Seamus dostal písomný trest: Som čarodejník, a nie pavián rozháňajúci sa prútikom. „Dum… no… niekto ho vzal so sebou. Hovorí sa tomu prípojné premiestňovanie.“

„Fíha!“ šepkal Seamus a s Deanom a Nevillom dali hlavy dokopy, aby počuli, aké to je premiestňovať sa. Zvyšok dňa Harryho potom obliehali ostatní šiestaci, aj oni chceli vedieť, čo prežíval pri premiestňovaní. Všetci skôr žasli, než aby ich jeho nepríjemné pocity odradili. Večer desať minút pred ôsmou ešte stále odpovedal na podrobné otázky, až napokon zaklamal, že musí vrátiť knihu do knižnice, aby mohol ujsť a včas dobehnúť na hodinu k Dumbledorovi.