Harry Potter a Polovičný princ

„Viete, ľudia veria, že vy ste ten vyvolený,“ vravel Scrimgeour. „Myslia si, že ste hrdina… čo, pravdaže, ste, Harry, či už ste vyvolený, alebo nie! Koľkokrát ste stáli zoči-voči Tomu-Koho-Netreba-Menovať? No, skrátka,“ pokračoval, ani nečakajúc na odpoveď, „ide o to, že pre mnohých symbolizujete nádej, Harry. Myšlienka, že existuje niekto, kto by to mohol dokázať, kto by mohol byť dokonca predurčený zničiť Toho-Koho-Netreba-Menovať, je pre ľudí, prirodzene, povzbudzujúca. A nemôžem sa ubrániť pocitu, že keď si to uvedomíte, mohli by ste považovať skoro za povinnosť podporovať ministerstvo a všetkých posmeľovať.“

Trpaslíkovi sa práve podarilo chytiť červíka. Silou-mocou sa ho usiloval dostať zo zamrznutej zeme. Harry tak dlho mlčal, že Scrimgeour pozrel na trpaslíka a povedal: „Zvláštne stvorenia, však? Tak čo poviete, Harry?“

„Celkom presne nechápem, čo chcete,“ pomaly odpovedal Harry. „Podporovať ministerstvo – čo to znamená?“

„Ubezpečujem vás, že nič ťažké,“ odvetil Scrimgeour. „Keby vás napríklad z času na čas videli, že ste sa zastavili na ministerstve, budilo by to ten správny dojem. A pravdaže, keď už budete tam, môžete sa porozprávať s Gawaianom Robardsom, súčasným vedúcim Kancelárie aurorov. Dolores Umbridgeová mi povedala, že máte ambície stať sa aurorom. Nuž, to sa dá veľmi ľahko zariadiť…“

Harry kdesi v žalúdku pocítil, ako v ňom narastá hnev. Takže Dolores Umbridgeová je ešte stále na ministerstve?

„Vlastne v podstate,“ ozval sa, akoby si chcel vyjasniť niekoľko bodov, „chcete vyvolať dojem, že pracujem pre ministerstvo?“

„Všetkých by to povzbudilo, keby si mysleli, že ste väčšmi zapojený,“ povedal Scrimgeour, akoby sa mu uľavilo, že Harry to tak ľahko pochopil. „Viete, vyvolený, to je… ide o to, aby ste ľuďom dali nádej, pocit, že sa dejú vzrušujúce veci…“

„Ale keď budem behať sem a tam, zo školy na ministerstvo, nebude to vyzerať, akože schvaľujem, čo ministerstvo robí?“

„Nuž, áno,“ trochu sa mračil Scrimgeour, „to je čiastočne to, čo by sme radi…“

„Nie, myslím, že to nepôjde,“ príjemným tónom odvetil Harry. „Viete, mne sa nepáčia niektoré veci, ktoré ministerstvo robí. Napríklad to, že ste zavreli Stana Shunpika.“

Scrimgeour chvíľu nevravel nič, ale jeho výraz okamžite stvrdol.

„Ani som nečakal, že to pochopíte,“ povedal a nepodarilo sa mu z hlasu vymazať hnev tak ako Harrymu. „Žijeme nebezpečné časy a treba robiť určité opatrenia. Máte šestnásť rokov…“

„Dumbledore má oveľa viac ako šestnásť a ani on si nemyslí, že by mal Stan Shunpike byť v Azkabane,“ vravel Harry. „Urobili ste si zo Stana obetného baránka, tak ako zo mňa chcete urobiť maskota.“

Dlho a prenikavo hľadeli jeden na druhého. Napokon prehovoril Scrimgeour a už vôbec nepredstieral srdečnosť: „Chápem. Radšej sa chcete tak ako váš hrdina Dumbledore dištancovať od ministerstva?“

„Nechcem, aby ma využívali,“ odvetil Harry.

„Niektorí by to považovali za svoju povinnosť a dovolili by, aby ich ministerstvo využívalo.“

„Áno, a iní by povedali, že prv než niekoho zavriete do väzenia, je vašou povinnosťou preveriť, či je naozaj smrťožrút,“ odpovedal Harry a zlosť v ňom narastala. „Robíte to, čo robil Barty Crouch. Nikdy to nepochopíte. Buď máme Fudgea, ktorý predstiera, že je všetko krásne, zatiaľ čo mu vraždia ľudí rovno pod nosom, alebo máme vás, čo zatvárate do väzenia nesprávnych ľudí a usilujete sa predstierať, že vyvolený pracuje pre vás!“

„Takže vy nie ste vyvolený?“ spýtal sa Scrimgeour.

„Myslel som, že na tom nezáleží,“ trpko sa zasmial Harry. „Aspoň vám nie.“

„Nemal som to povedať,“ rýchlo to naprával Scrimgeour. „Bolo to netaktné…“

„Nie, bolo to úprimné,“ povedal Harry, „jedna z mála úprimných vecí, ktoré ste mi povedali. Nezáleží vám na tom, či žijem, alebo zomriem, ide vám iba o to, aby som vám pomohol všetkých presvedčiť, že vyhrávate vojnu proti Voldemortovi. Ja som nezabudol, pán minister…“

Dvihol pravú päsť. Na chrbte studenej ruky sa mu leskli biele jazvy, ktoré ho donútila vyryť na vlastnú ruku Dolores Umbridgeová: Nesmiem klamať.

„Nepamätám sa, že by ste sa mi ponáhľali na pomoc, keď som sa všetkým snažil povedať, že sa Voldemort vrátil. Vlani sa na ministerstve nechceli veľmi so mnou kamarátiť.“

Stáli v tichu takom ľadovom ako zem pod ich nohami. Trpaslíkovi sa napokon podarilo červíka vytiahnuť a teraz ho spokojne cmúľal a opieral sa pritom o spodné konáre rododendronového kríka.

„Čo má Dumbledore v úmysle?“ prudko sa spýtal Scrimgeour. „Kam chodí, keď nie je na Rokforte?“

„Netuším,“ odvetil Harry.

„A nepovedali by ste mi to, ani keby ste vedeli, však?“

„Nie, nepovedal,“ priznal sa Harry.

„Tak teda sa pokúsim zistiť si to iným spôsobom.“

„Môžete to skúsiť,“ ľahostajne odvetil Harry. „Zdá sa, že ste bystrejší ako Fudge, tak som si myslel, že sa poučíte z jeho chýb. Pokúšal sa zasahovať do Rokfortu. Možno ste si všimli, že on už nie je ministrom, ale Dumbledore je stále riaditeľ. Na vašom mieste by som nechal Dumbledora na pokoji.“

Dlho bolo ticho.