Harry Potter a Polovičný princ

Lampy v Dumbledorovej pracovni svietili, portréty bývalých riaditeľov tíško pochrapkávali v rámoch a mysľomisa znova stála pripravená na stole. Dumbledore si položil ruky na stôl vedľa nej, pravú mal ešte vždy očernetú a spálenú. Zdalo sa, že sa vôbec nehojí, a Harry možno už po stý raz premýšľal, čo spôsobilo také zvláštne zranenie, ale nepýtal sa. Dumbledore sľúbil, že sa to napokon dozvie, a v každom prípade chcel prediskutovať inú záležitosť. No prv než Harry mohol niečo povedať o Snapovi a Malfoyovi, Dumbledore prehovoril.

„Počul som, že si sa cez Vianoce stretol s ministrom mágie.“

„Áno, a nie je so mnou veľmi spokojný,“ priznal Harry.

„Nie,“ vzdychol si Dumbledore. „Nie je spokojný ani so mnou. Musíme sa usilovať neklesnúť pod naším trápením, Harry, ale bojovať ďalej.“

Harry sa uškrnul.

„Chcel, aby som čarodejníckemu spoločenstvu dal najavo, že ministerstvo odvádza vynikajúcu prácu.“

Dumbledore sa usmial.

„Vieš, pôvodne to bol Fudgeov nápad. V posledných dňoch svojho ministrovania sa zúfalo usiloval udržať si to miesto. Chcel sa s tebou stretnúť v nádeji, že ho podporíš…“

„Po tom všetkom, čo vlani spôsobil?“ nahnevane reagoval Harry. „Po Umbridgeovej?“

„Hovoril som Korneliusovi, že nemá šancu, ale myšlienka zrejme nezahynula, ani keď on odišiel z funkcie. Niekoľko hodín po Scrimgeourovom menovaní sme sa stretli a požadoval, aby som mu dohodol schôdzku s tebou…“

„Tak preto ste sa pohádali!“ zvolal Harry. „Bolo to v Dennom Prorokovi.“

„Prorok sem-tam píše aj pravdu,“ poznamenal Dumbledore, „i keď len náhodou. Áno, preto sme sa hádali. Zdá sa, že Rufus napokon našiel spôsob, ako ťa vystriehnuť.“

„Obvinil ma, že som skrz-naskrz Dumbledorov človek.“

„To bolo od neho veľmi bezočivé.“

„Potvrdil som mu, že je to tak.“

Dumbledore otvoril ústa, že prehovorí, no znova ich zavrel. Fénix Félix za Harrym ticho, hlbokým melodickým tónom zaspieval. Harry si odrazu v nesmiernych rozpakoch uvedomil, že Dumbledorove jasnomodré oči sú akési vlhké, a rýchlo namieril pohľad na kolená. No keď Dumbledore prehovoril, hlas mal pevný.

„Veľmi ma to dojalo, Harry.“

„Scrimgeour chcel vedieť, kam chodíte, keď nie ste v Rokforte,“ vravel Harry a stále si uprene prezeral kolená.

„Áno, veľmi ho to zaujíma,“ povedal Dumbledore a jeho hlas znel veselšie, tak si Harry pomyslel, že už je bezpečné znovu naňho pozrieť. „Dokonca to skúsil a dal ma sledovať. Naozaj zábavné. Nasadil na mňa Dawlisha. Bolo to milé. Už raz som musel na Dawlisha použiť zaklínadlo. A s veľkou ľútosťou som to urobil znova.“

„Takže stále nevedia, kam chodíte?“ spýtal sa Harry. Dúfal, že dostane o tejto zaujímavej téme viac informácií, no Dumbledore sa iba usmial a pozrel naňho ponad polmesiačikovité okuliare.

„Nevedia, a ešte nie je vhodný čas, aby si to vedel ty. A teraz navrhujem, pokračujme, pokiaľ nemáš ešte niečo…“

„Vlastne mám, pán profesor,“ vravel Harry. „Ide o Malfoya a Snapa.“

„Profesora Snapa, Harry.“

„Áno, pane. Vypočul som časť ich rozhovoru na večierku profesora Slughorna, no… vlastne som ich sledoval…“

Dumbledore si vypočul Harryho rozprávanie s pokojnou tvárou. Keď Harry dokončil, chvíľu mlčal, potom povedal: „Ďakujem, že mi to hovoríš, Harry, ale navrhujem, aby si to pustil z hlavy. Nemyslím si, že je to ktovieako dôležité.“

„Nie je to dôležité?“ neveriacky zopakoval Harry. „Pán profesor, rozumeli ste…?“

„Áno, Harry, vzhľadom na to, že som obdarený mimoriadnou inteligenciou, rozumiem všetkému, čo si mi povedal,“ trochu príkro odpovedal Dumbledore. „Dokonca by si to mohol chápať aj tak, že som porozumel viac ako ty. Opakujem, som rád, že si sa mi zdôveril, ale ubezpečujem ťa, že si mi nepovedal nič, čo by ma znepokojilo.“

Harry mlčal, hľadel na Dumbledora a kypelo to v ňom. Čo sa deje? Znamená to, že Dumbledore naozaj prikázal Snapovi zistiť, čo Malfoy robí? Naozaj to znamená, že všetko, čo mu teraz on hovoril, už počul od Snapa? Alebo ho skutočne znepokojilo, čo počul, ale predstiera opak?

„Takže, pán profesor,“ začal Harry a dúfal, že to hovorí zdvorilým, pokojným tónom, „vy rozhodne stále dôverujete…“

„Myslím, že som dosť tolerantne odpovedal na tvoju otázku,“ vravel Dumbledore, ale teraz to už neznelo veľmi tolerantne. „Moja odpoveď sa nezmenila.“

„Mohol som si to myslieť,“ ozval sa uštipačný hlas. Phineas Nigellus očividne iba predstieral, že spí. Dumbledore ho ignoroval.

„A teraz, Harry, trvám na tom, že pokročíme ďalej. Dnes večer musím s tebou prebrať dôležitejšie záležitosti.“

Harry tam sedel a cítil vzdor. Čo by sa stalo, keby odmietol zmeniť tému a ďalej argumentoval proti Malfoyovi? Dumbledore pokrútil hlavou, akoby čítal jeho myšlienky.

„Ach, Harry, ako často sa to stáva aj medzi najlepšími Priateľmi. Obaja sme presvedčení, že to, čo chceme povedať, je dôležitejšie než čokoľvek iné, čím môže prispieť ten druhý!“

„Ja si nemyslím, že to, čo chcete povedať vy, nie je dôležité, pane,“ odmerane odvetil Harry.