Harry Potter a Polovičný princ

„Pretože od tej chvíle si Morfin na nič nepamätal,“ povedal Dumbledore a ukázal Harrymu na stoličku. „Keď sa na druhý deň ráno zobudil, ležal na zemi celkom sám. Marvolov prsteň zmizol.

V tom čase v Little Hangletone bežala po hlavnej ulici slúžka a kričala, že v salóne veľkého domu ležia tri telá: Tom Riddle starší, jeho otec a matka.

Muklovské úrady boli zmätené. Pokiaľ viem, do dnešného dňa nezistili, ako Riddlovci zomreli, pretože po kliatbe avada kedavra zvyčajne nezostanú nijaké fyzické stopy… výnimka sedí predo mnou,“ dodal Dumbledore a kývol na Harryho jazvu. „Naopak, na ministerstve hneď vedeli, že vraždil čarodejník. Vedeli aj, že na druhom konci údolia oproti riddlovskému sídlu žije čarodejník, ktorý nenávidí muklov. Už raz sedel vo väzení za napadnutie jedného zo zavraždených.

A tak z ministerstva prišli za Morfinom. Nepotrebovali ho vypočúvať, či použiť veritaserum alebo legilimenciu. Ihneď sa priznal k vražde a uviedol detaily, ktoré mohol vedieť iba vrah. Bol dokonca hrdý na to, že zabil tých muklov vraj na tú príležitosť čaka už roky. Odovzdal prútik a ako sa dokázalo, naozaj ním zavraždili Riddlovcov. Bez odporu sa nechal odviesť do Azkabanu. Znepokojovala ho iba strata otcovho prsteňa. „Zabije ma, že som ho stratil,“ znova a znova opakoval tým, čo ho prišli zaistiť. „Zabije ma, že som stratil ten prsteň.“ Odvtedy už nikdy nič iné nepovedal. Zvyšok života strávil v Azkabane, nariekal nad stratou posledného kúska Marvolovho dedičstva a je pochovaný pri väzení spolu s ostatnými úbožiakmi, ktorí vydýchli medzi jeho múrmi.“

„Takže Voldemort ukradol Morfinov prútik a použil ho?“ Harry sa vystrel na stoličke.

„Presne tak,“ prikývol Dumbledore. „Nemáme dôkazy, ale myslím, že si môžeme byť pomerne istí tým, čo sa stalo. Voldemort strýka omráčil, zobral si jeho prútik a šiel k veľkému domu oproti. Tam zavraždil mukla, ktorý opustil jeho matku čarodejnicu, a na dôvažok aj svojich muklovských starých rodičov. Tak vyhladil posledných členov nehodného riddlovského rodu a pomstil sa otcovi, ktorý ho nikdy nechcel. Potom sa vrátil do Gauntovho baraka, magicky podsunul do strýkovej mysle falošné spomienky, položil Morfinov prútik vedľa jeho bezvedomého majiteľa, stiahol mu starodávny prsteň z prsta a odišiel.“

„A Morfin nikdy nezistil, že to neurobil?“

„Nikdy,“ potvrdil Dumbledore. „Ako som povedal, v plnom rozsahu a hrdo sa priznal.“

„Ale celý čas mal v sebe aj túto skutočnú spomienku!“

„Áno, ale vyžadovalo to náročnú legilimenciu, aby som ju z neho vydoloval,“ vravel Dumbledore, „a prečo by sa niekto ponáral do Morfinovej mysle, keď sa už k zločinu priznal? Mne sa však podarilo navštíviť Morfina v posledných týždňoch jeho života, lebo vtedy som sa usiloval odhaliť o Voldemortovej minulosti čo najviac. Vytiahol som z neho túto spomienku iba horko-ťažko. Keď som zistil, čo obsahuje, pokúsil som sa dosiahnuť Morfinovo prepustenie z Azkabanu. Kým však na ministerstve dospeli k rozhodnutiu, Morfin zomrel.“

„No ako to, že na ministerstve neprišli na to, ako Voldernort Morfina očaroval?“ nahnevane sa spýtal Harry. „V tom čase bol predsa neplnoletý, nie? Myslel som si, že vedia odhaliť kúzla mladistvých!“

„Máš úplnú pravdu – vedia odhaliť kúzla, ale nie páchateľa: pamätáš sa, ako ťa ministerstvo obvinilo za vznášacie zaklínadlo, ktoré v skutočnosti bolo dielom…“

„Dobbyho,“ zavrčal Harry a tá nespravodlivosť ho ešte stále bolela. „Takže ak neplnoletý človek čaruje v dome dospelej čarodejnice alebo čarodejníka, na ministerstve sa o tom nedozvedia?“

„Rozhodne sa nedozvedia, kto čaroval,“ vysvetľoval Dumbledore a pousmial sa na Harryho veľkom rozhorčení. „Spoliehajú sa na čarodejníckych rodičov, že si vynútia poslušnosť svojho potomka, kým je v ich dome.“

„To je teda riadna sprostosť,“ rozčuľoval sa Harry. „Pozrite, čo sa stalo tu, pozrite, čo sa stalo Morfinovi!“

„Súhlasím,“ povedal Dumbledore. „Bez ohľadu na to, aký Morfin bol, nezaslúžil si zomrieť takto, obvinený z vrážd, ktoré nespáchal. Lenže už je neskoro a prv než sa rozlúčime, chcem, aby si videl ešte jednu spomienku…“

Dumbledore vytiahol z vrecka ďalšiu krištáľovú fľaštičku a Harry ihneď zmĺkol, lebo si spomenul, ako riaditeľ hovoril, že je najdôležitejšia zo všetkých, čo pozbieral. Harry si všimol, že jej obsah iba ťažko vyteká do mysľomisy, ako keby trochu stuhol. Môžu spomienky odumrieť?

„Toto nepotrvá dlho,“ upozornil Harryho Dumbledore, keď konečne vyprázdnil nádobku. „Ani nezbadáš, a vrátime sa. Tak teda ešte raz do mysľomisy…“

Harry sa znova prepadol cez striebornú hladinu a pristál rovno pred mužom, ktorého ihneď spoznal.