Harry Potter a Polovičný princ

Čo presne by Kreacherova pani povedala, to sa nedozvedeli, lebo v tej chvíli Dobby malou hrčovitou päsťou zasiahol Kreacherove ústa a vyrazil mu polovicu zubov. Harry s Ronom vyskočili z postelí a odtrhli škriatkov od seba, hoci obaja sa ešte pokúšali kopať a mlátiť toho druhého, podpichovaní Zloduchom, ktorý lietal pod lampou a pišťal: „Strč mu prsty do nosa, vytrhni mu mozog, obtrhaj uši…“

Harry namieril prútikom na Zloducha a zvolal: „Lepojazykus!“ Zloduch sa chytil za hrdlo, preglgol a odletel oplzlo gestikulujúc, lebo nemohol rozprávať, keďže sa mu jazyk prilepil na podnebie.

„To bolo pekné,“ ocenil Ron a zdvihol Dobbyho do vzduchu, aby sa jeho rozháňajúce sa končatiny už nemohli dotknúť Kreachera. „Ďalšie Princovo zaklínadlo, však?“

„Áno.“ Harry skrútil Kreacherovi vycivenú ruku dozadu. „Dobre – zakazujem vám, aby ste sa vy dvaja bili! Teda, Kreacher, ty máš zakázané biť Dobbyho. Dobby, ja viem, že ti nemôžem rozkazovať…“

„Dobby je slobodný domáci škriatok a môže poslúchať, koho chce, a Dobby urobí všetko, čo od neho Harry Potter chce!“ vyhlásil Dobby a po scvrknutej tváričke mu stekali slzy na pulóver.

„Tak dobre,“ pristal Harry a obaja s Ronom škriatkov pustili, tí dopadli na zem, ale už sa viac nebili.

„Pán ma volal?“ spýtal sa Kreacher a uklonil sa, i keď pritom na Harryho vrhol pohľad, z ktorého bolo jasné, že by mu prial ukrutnú smrť.

„Áno, volal som ťa,“ potvrdil Harry a pozrel na dvere pani Pomfreyovej, či ešte muffliato funguje – nezdalo sa, že by niečo z toho rozruchu počula. „Mám pre teba prácu.“

„Kreacher urobí všetko, čo pán chce,“ odvetil Kreacher a uklonil sa tak hlboko, že jeho pery sa skoro dotkli hrčovitých prstov na nohách, „lebo Kreacher nemá na výber, ale Kreacher sa hanbí, že má takého pána, áno…“

„Dobby to urobí, Harry Potter!“ zapišťal Dobby a oči veľké ako tenisové loptičky sa mu zaliali slzami. „Dobby by považoval za česť pomáhať Harrymu Potterovi!“

„Keď tak nad tým uvažujem, bolo by dobré požiadať vás oboch,“ povedal Harry. „Tak teda dobre… chcem, aby ste sledovali Draca Malfoya.“

Harry ignoroval Ronov prekvapený a zároveň rozhorčený pohľad a pokračoval: „Chcem vedieť, kam chodí, s kým sa stretáva a čo robí. Chcem, aby ste ho sledovali dvadsaťštyri hodín.“

„Áno, Harry Potter!“ okamžite sľúbil Dobby a jeho veľké oči sa vzrušene leskli. „A ak to Dobby urobí zle, vrhne sa z najvyššej veže, Harry Potter!“

„To nebude potrebné,“ rýchlo povedal Harry.

„Pán chce, aby som sledoval najmladšieho z Malfoyovcov?“ zaškriekal Kreacher. „Pán chce, aby som špehoval čistokrvného synovca mojej starej panej?“

„Presne toho,“ potvrdil Harry, a keďže predvídal veľké nebezpečenstvo, rozhodol sa mu ihneď zabrániť. „A zakazujem ti upozorniť ho na to, Kreacher, alebo mu nejako dať najavo, čo robíš, vôbec sa s ním rozprávať, alebo mu písať odkazy… alebo sa s ním akýmkoľvek spôsobom spojiť. Pochopil si?“

Zdalo sa mu, že Kreacher sa veľmi usiluje nájsť v pokynoch, ktoré práve dostal, nejakú dieru, a čakal. Po chvíli sa však na Harryho uspokojenie znova hlboko uklonil a s trpkosťou nahnevane povedal: „Pán myslí na všetko a Kreacher ho musí poslúchnuť, aj keď by Kreacher radšej slúžil tomu chlapcovi Malfoyovi, ó, áno…“

„Tak je to vybavené,“ povedal Harry. „Budem chcieť od vás pravidelné hlásenia, ale dajte pozor, aby okolo mňa neboli ľudia, keď sa zjavíte. Ron a Hermiona sú v poriadku. A nikomu nehovorte, čo robíte. Len sa Malfoya držte ako náplasť na bradavice.“

20

Žiadosť lorda Voldemorta

Vďaka starostlivosti madam Pomfreyovej Harry s Ronom hneď v pondelok ráno opustili nemocničné krídlo celkom zdraví a teraz si mohli užívať výhody z bezvedomia a otravy, pričom najlepšou z nich bolo to, že Hermiona sa už zase priatelila s Ronom. Dokonca ich odprevadila na raňajky a priniesla správu, že Ginny sa pohádala s Deanom. Tvor driemajúci v Harryho hrudi odrazu zdvihol hlavu a s nádejou oňuchával povetrie.

„Prečo sa pohádali?“ spýtal sa a usiloval sa, aby to znelo nenútene. Práve zabočili do prázdnej chodby na siedmom poschodí, stálo tam iba nejaké malé dievčatko a prezeralo si gobelín s trollmi v baletných sukničkách. Pri pohľade na blížiacich sa šiestakov sa zatvárilo vyľakane a z ruky pustilo ťažké mosadzné váhy.

„To nič,“ vľúdne sa jej prihovorila Hermiona a rýchlo jej šla na pomoc. „Tu máš…“ Poklopala prútikom po zlomených váhach a povedala: „Reparo.“

Dievča nepoďakovalo, iba stálo na mieste ako skamenené a hľadelo za nimi, kým nezašli za roh. Ron sa za ním obzrel.

„Prisahám, že decká sú tuším stále menšie a menšie,“ skonštatoval.

„Čo tam po nej,“ netrpezlivo mávol rukou Harry. „Prečo sa Ginny pohádala s Deanom, Hermiona?“

„Ale, Dean sa smial, ako ťa McLaggen zasiahol dorážačkou,“ vravela.

„Muselo to vyzerať smiešne,“ logicky usúdil Ron.

„Vôbec to nevyzeralo smiešne!“ vzbĺkla Hermiona. „Vyzeralo to strašne a keby Peakes s Cootom Harryho nezachytili mohol sa veľmi škaredo zraniť!“

„Áno, ale kvôli tomu sa Ginny s Deanom nemuseli rozchádzať,“ nadhodil Harry, stále sa usilujúc o ľahký tón. „Alebo sú ešte spolu?“