Harry Potter a Polovičný princ

„Nie, pravdaže nie,“ rýchlo sa bránil Harry. „Dobby, môžeš spať. Ale zistili ste niečo?“ spýtal sa rýchlo, aby Hermiona znova nestihla zasiahnuť.

„Pán Malfoy sa pohybuje so vznešenosťou prislúchajúcou čistej krvi,“ ihneď zaškriekal Kreacher. „Jeho črty pripomínajú jemné kosti mojej panej a jeho spôsoby…“

„Draco Malfoy je zlý chlapec!“ nahnevane zapišťal Dobby. „Zlý chlapec, ktorý… ktorý…“

Striasol sa od brmbolca na čajníkovej čiapočke až po konce ponožiek a potom bežal k ohňu, akoby sa chystal doň skočiť. Harry, pre ktorého to nebolo celkom nečakané, ho chytil okolo drieku a pevne držal. Dobby sa chvíľu bránil, potom ochabol.

„Ďakujem, Harry Potter!“ dychčal. „Pre Dobbyho je stále ťažké hovoriť zlé veci o niekdajších pánoch…“

Harry ho pustil. Dobby si napravil klobúk z krytu na čajník a vyzývavo povedal Kreacherovi: „Ale Kreacher by mal vedieť, že Draco Malfoy nie je dobrým pánom domáceho škriatka!“

„Áno, a nepotrebujeme počúvať o tom, aký si zaľúbený do Malfoya,“ vyčítal Harry Kreacherovi. „Prejdime k tomu, kam to vlastne chodí.“

Kreacher sa znova uklonil, tváril sa nazlostene a potom povedal: „Pán Malfoy jedáva vo Veľkej sieni, spáva v spálni v žalároch, navštevuje rôzne vyučovacie hodiny…“

„Dobby, povedz mi to ty,“ prerušil Harry Kreachera. „Bol niekde, kde nemal byť?“

„Harry Potter, pane,“ zapišťal Dobby a jeho veľké očiská sa vo svetle ohňa leskli, „chlapec Malfoy neporušuje nijaké pravidlá, pokiaľ Dobby mohol zistiť, ale aj tak sa veľmi usiluje, aby ho nikto neodhalil. Pravidelne navštevuje siedme poschodie s rôznymi inými študentmi, ktorí ho strážia, zatiaľ čo vchádza do…“

„Núdzovej miestnosti!“ dopovedal Harry a udrel sa po čele Prípravou elixírov pre pokročilých. Hermiona s Ronom hľadeli naňho. „Tak tam sa zakrádal! Tam robí… to, čo robí! A stavím sa, že preto zmizne z mapy – keď nad tým tak teraz premýšľam, nikdy som na nej núdzovú miestnosť nevidel!“

„Možno záškodníci nevedeli, že taká miestnosť tam je,“ povedal Ron.

„Myslím, že to bude súčasť mágie tej miestnosti,“ domnievala sa Hermiona. „Keď treba, aby bola nezmapovateľná, tak bude nezmapovateľná.“

„Dobby, podarilo sa ti dostať sa dnu a pozrieť sa, čo Malfoy robí?“ dychtivo sa spýtal Harry.

„Nie, Harry Potter, to nie je možné,“ odvetil Dobby.

„Ale je,“ ihneď mu protirečil Harry. „Malfoy vlani predsa prenikol do nášho hlavného stanu, takže sa tam ľahko dostanem aj ja a budem ho špehovať.“

„Ja si myslím, že nie, Harry,“ pomaly povedala Hermiona. „Malfoy už vedel, ako tú miestnosť používame, lebo tá hlúpa Marietta mu to vytárala. On potreboval, aby sa miestnosť stala hlavným stanom Dumbledorovej armády, tak sa ním stala. Ale ty nevieš, čím sa tá miestnosť stáva, keď do nej vchádza Malfoy, takže nevieš požiadať, na čo sa má zmeniť.“

„Nájde sa nejaký spôsob, ako to obísť,“ bol si istý Harry. „Výborne, Dobby, bol si skvelý.“

„Aj Kreacher sa usiloval,“ vľúdne povedala Hermiona, ale Kreacher sa ani zďaleka netváril vďačne, len odvrátil velikánske, krvou podliate oči a zaškriekal k stropu: „Humusáčka hovorí s Kreacherom, Kreacher sa tvári, že nepočuje…“

„Zmizni,“ oboril sa naňho Harry. Kreacher sa naposledy uklonil a odmiestnil sa. „Aj ty radšej choď a vyspi sa, Dobby.“

„Ďakujem, Harry Potter, pane!“ šťastne zapišťal Dobby a aj on zmizol.

„Nie je to dobre?“ nadšene sa Harry otočil k Ronovi a Hermione, len čo škriatkovia opustili miestnosť. „Vieme, kam Malfoy chodí! Teraz ho máme v hrsti!“

„Áno, to je skvelé,“ mračil sa Ron a pokúšal sa poutierať tú mokrú atramentovú hmotu, ktorá ešte pred chvíľou bola takmer dokončenou domácou úlohou. Hermiona si ju znovu pritiahla k sebe a začala vysávať atrament prútikom.

„Ale čo znamenajú tí rôzni iní študenti?“ spýtala sa. „Koľko ľudí je do toho zapletených? Myslím, že by sa s tým, čo robí, nezveril až toľkým…“

„Áno, to je čudné,“ mračil sa Harry. „Počul som, ako Crabbovi hovorí, že sa nemá starať o to, čo robí… tak čo potom hovorí všetkým tým… všetkým tým…“

Harry zmĺkol a hľadel do ohňa.

„Pána, ja som ale hlúpy,“ zašepkal. „Veď je to jasné. Dolu v žalári ho bol celý sud – kedykoľvek cez hodiny z neho mohol potiahnuť…“

„Čo potiahnuť?“ nechápal Ron.

„Všehodžús. Ukradol všehodžús, čo nám Slughorn ukazoval na prvej hodine elixírov… Malfoya nestrážia rôzni iní študenti… sú to len Crabbe a Goyle ako zvyčajne… áno, všetko to zapadá!“ Harry vyskočil a začal sa prechádzať popred oheň. „Sú takí hlúpi, že robia, čo im káže, aj keď im nepovedal, čo robí… ale nechce, aby bolo vidieť, ako striehnu pred núdzovou miestnosťou, a tak im dáva všehodžús, aby vyzerali ako niekto iný… tie dve dievčatá, čo som videl, keď nešiel na metlobalový zápas. Ha! Crabbe a Goyle!“

„Chceš povedať,“ tlmene hovorila Hermiona, „že to dievčatko, ktorému som opravovala váhy…?“