Harry Potter a Polovičný princ

„Áno, samozrejme!“ nahlas odpovedal Harry a hľadel na ňu. „Malfoy musel byť vtedy v núdzovej miestnosti, a tak ona – čo to hovorím? – on pustil váhy na zem, aby Malfoyovi signalizoval, že tam niekto je a aby teda nevychádzal. A potom to dievčatko, čo sa mu rozsypali ikry! Celý čas sme chodili okolo a neuvedomovali sme si to!“

„Donútil Crabba a Goyla, aby sa zmenili na dievčatá?“ chichotal sa Ron. „To sa vôbec nečudujem, že sa tvárili tak otrávene… čudujem sa len, že mu nepovedali, aby sa dal vypchať…“

„To by nespravili, ak im ukázal Temné znamenie,“ vyhlásil Harry.

„Hmmm… Temné znamenie, o ktorom nevieme, či existuje,“ pochybovačne poznamenala Hermiona a zvinula Ronovu vysušenú úlohu, kým sa s ňou zase niečo nestane, a podala mu ju.

„Uvidíte,“ sebaisto povedal Harry.

„Áno, uvidíme,“ Hermiona vstala a naťahovala sa. „Ale, Harry, nevzrušuj sa toľko. Aj tak si myslím, že sa do núdzovej miestnosti nedostaneš, kým sa nedozvieš, čo v nej je. A myslím, že by si nemal zabudnúť,“ vyložila si batoh na plece a veľmi vážne naňho pozrela, „že sa máš sústrediť na to, ako vymámiš spomienku zo Slughorna. Dobrú noc.“

Harry hľadel za ňou a bol rozladený. Keď sa dvere k dievčenským spálňam za ňou zavreli, vrhol sa na Rona:

„Ty si čo myslíš?“

„Keby som sa tak mohol odmiestniť ako domáci škriatok,“ vzdychol Ron a hľadel na miesto, kde zmizol Dobby. „Mal by som skúšku z premiestňovania vo vačku.“

Harry tej noci spal zle. Celé hodiny ležal a rozmýšľal, na čo Malfoy používa núdzovú miestnosť a čo by uvidel, keby tam nasledujúci deň prišiel, lebo nech si Hermiona hovorí, čo chce, Harry si bol istý, že ak Malfoy mohol preniknúť do hlavného stanu DA, tak on uvidí Malfoyovo… Čo by to mohlo byť? Miesto stretnutí? Úkryt? Sklad? Dielňa? Harryho myseľ horúčkovite pracovala, a keď napokon zaspal, jeho sny prerušovala vidina Malfoya, ktorý sa zmenil na Slughorna a ten na Snapa…

Na druhý deň pri raňajkách bol Harry plný očakávania –pred obranou proti čiernej mágii mal voľno a rozhodol sa, že sa vtedy pokúsi dostať sa do núdzovej miestnosti. Hermiona dosť nápadne dávala najavo, že ju nezaujíma šepkanie o vstupe do núdzovej miestnosti, čo Harryho rozčuľovalo, lebo si myslel, že keby chcela, mohla by mu veľmi pomôcť.

„Pozri,“ povedal potichu, naklonil sa dopredu a položil ruku na Denného Proroka, ktorého si práve vzala od poštovej sovy, aby ho nemohla otvoriť a zmiznúť za ním. „Ja som na Slughorna nezabudol, ale netuším, ako z neho tú spomienku vymámim, a kým nedostanem nápad, prečo by som nemohol zistiť, čo robí Malfoy?“

„Už som ti povedala, musíš Slughorna presvedčiť,“ opakovala Hermiona. „To neznamená oklamať ho alebo očarovať. To mohol urobiť Dumbledore za okamih. Namiesto toho, aby si sa motal okolo núdzovej miestnosti,“ vytrhla Proroka spod Harryho ruky a rozložila ho, aby si pozrela prvú stranu, „mal by si ísť za Slughornom a zapôsobiť na jeho lepšie ja.“

„Niekto známy…?“ spýtal sa Ron, keď Hermiona prechádzala nadpisy.

„Áno!“ odvetila a Harry a Ron sa skoro zadusili raňajkami, „ale je to v poriadku, nie je mŕtvy – Mundungusa zatkli a poslali do Azkabanu! Nejako to súvisí s pokusom o vlámanie, pri ktorom sa vydával za inferia… a nejaký Octavius Pepper zmizol… och, to je hrozné, zatkli deväťročného chlapca, lebo sa pokúsil zabiť svojich starých rodičov. Myslia si, že bol pod vplyvom imperiusa…“

Raňajky dojedli potichu. Hermiona sa hneď vybrala na starobylé runy, Ron do klubovne, kde musel dopísať záver k Snapovej úlohe, a Harry do chodby na siedmom poschodí k prázdnej stene oproti gobelínu, na ktorom Barnabáš Bláznivý nacvičuje s trollmi balet.

V prázdnom priechode si Harry prehodil neviditeľný plášť, ale nemusel sa obťažovať, lebo chodba bola prázdna. Nebol si istý, či má väčšiu šancu dostať sa do miestnosti, keď je v nej Malfoy, alebo keď v nej nie je, ale aspoňže jeho prvý pokus nebude komplikovať prítomnosť Crabba alebo Goyla v podobe jedenásťročného dievčaťa. Keď sa blížil k miestu, kde sa skrývali dvere do tajnej izby, zavrel oči. Vedel, čo má robiť, vlani si to dokonale natrénoval. Úporne sa sústredil na myšlienku: Potrebujem vidieť, čo tu Malfoy robí… Potrebujem vidieť, čo tu Malfoy robí… Potrebujem vidieť, čo tu Malfoy robí…

Tri razy prešiel okolo dverí, srdce mu vzrušene bilo, a potom otvoril oči – stále hľadel na obyčajnú prázdnu stenu.

Podišiel bližšie a skúsil potlačiť. Kameň bol rovnako pevný a nepoddajný.

„Dobre,“ vzdychol si Harry nahlas. „Dobre… to, čo som si myslel, nebolo správne…“

Chvíľu uvažoval, potom sa do toho pustil znova, zavrel oči a čo najviac sa sústredil.

Potrebujem vidieť miesto, kam Malfoy tajne chodieva…

Potrebujem vidieť miesto, kam Malfoy tajne chodieva…

Tri razy prešiel okolo a v očakávaní otvoril oči.

Dvere tam neboli.

„Ale, no tak,“ podráždene dohováral stene. „To bol predsa jasný pokyn… no dobre…“

Chvíľu zase premýšľal a potom sa ešte raz poprechádzal.

Potrebujem, aby si sa zmenila na miesto, na aké sa meníš pre Draca Malfoya…