Harry Potter a Polovičný princ

Harry si odrazu všimol, že všetci bývalí riaditelia a riaditeľky na portrétoch bdejú a počúvajú. Tučný čarodejník s červeným nosom dokonca vytiahol načúvaciu trúbku.

„Harry, určite chápeš význam toho, čo si práve počul,“ povedal Dumbledore. „V tom istom veku, ako si teraz ty, pár mesiacov hore-dolu, Tom Riddle robil všetko, čo mohol, aby zistil, ako sa stane nesmrteľným.“

„Myslíte, že sa mu to vtedy podarilo, pane?“ spýtal sa Harry. „Urobil horcrux? A preto nezomrel, keď ma napadol? Mal niekde skrytý horcrux? Kúsok jeho duše bol v bezpečí?“

„Kúsok… alebo viac,“ vravel Dumbledore. „Počul si Voldemorta: chcel od Horacea počuť najmä názor na to, čo sa stane s čarodejníkom, ktorý vytvorí viac než jeden horcrux, čo sa stane s čarodejníkom, ktorý je tak pevne rozhodnutý vyhnúť sa smrti, že je ochotný vraždiť veľa ráz, opakovane trhať svoju dušu, aby ju mohol uložiť do mnohých, samostatne skrytých horcruxov. Tú informáciu by nezískal z nijakej knihy. A pokiaľ viem – a určite to vedel aj Voldemort – nijaký čarodejník si nikdy neroztrhol dušu na viac než dve časti.“

Dumbledore na chvíľu zmĺkol, sústreďoval si myšlienky a potom prehovoril: „Pred štyrmi rokmi som dostal jeden predmet, ktorý som považoval za istý dôkaz toho, že Voldemort si rozdelil dušu.“

„Kde?“ spýtal sa Harry. „Ako?“

„Ty si mi ho dal, Harry,“ odvetil Dumbledore. „Ten denník, Riddlov denník, ten s pokynmi, ako znova otvoriť Tajomnú komnatu.“

„Nerozumiem, pane,“ priznal Harry.

„Hoci som nevidel Riddla, ktorý vyšiel z denníka, to, čo si mi opísal, bol jav, o akom som neslýchal. Žeby číra spomienka začala konať a myslieť sama? Číra spomienka vysávala život z dievčaťa, do rúk ktorého sa dostala? Nie, v tom zošite žilo niečo hrozivejšie… kúsok duše, tým som si bol skoro istý. Ten denník bol horcrux. To však vyvolalo práve toľko otázok, koľko to prinieslo odpovedí. Čo ma zaujalo a znepokojilo najväčšmi, bolo to, že denník bol určený ako zbraň, a zároveň ako zábezpeka.“

„Stále tomu nerozumiem,“ povedal Harry.

„Fungoval tak, ako má fungovať horcrux – inými slovami kúsok duše, ktorý sa v ňom ukrýval, bol v bezpečí a nepochybne zohral svoju úlohu v tom, že zabránil smrti majiteľa. Nebolo však pochýb, že Riddle chcel, aby niekto ten denník skutočne čítal, chcel, aby ten kúsok duše ovládol alebo osídlil niekoho iného, aby sa slizolinský netvor zasa objavil na povrchu.“

„Nechcel, aby jeho usilovná práca vyšla nazmar,“ vravel Harry. „Chcel, aby ľudia vedeli, že je Slizolinov dedič, lebo predtým si tú česť nemohol nárokovať.“

„Celkom správne,“ prikyvoval Dumbledore. „Ale nevidíš, Harry, že ak mienil odovzdať alebo podstrčiť ten denník nejakému budúcemu rokfortskému študentovi, bol mimoriadne ľahostajný k tomu vzácnemu kúsku duše, ktorý v ňom skrýval. Ako vysvetlil profesor Slughorn, pri horcruxe ide o to, aby si človek uschoval časť svojho ja skrytú v bezpečí, a nie aby ju hodil niekomu do cesty s rizikom, že ju môže zničiť – ako sa aj stalo – tá časť duše už neexistuje, ty si sa o to postaral.

Bezohľadnosť, s akou Voldemort nakladal s týmto horcruxom, sa mi zdala zvlášť zlovestná. To naznačovalo, že musí mať, alebo si mieni vytvoriť – viac horcruxov, takže strata toho prvého by nebola taká veľká škoda. Nechcel som tomu veriť, ale nič iné nedávalo zmysel.

O dva roky si mi povedal, že v tú neblahú noc, keď sa Voldemort vrátil do svojho tela, urobil pred smrťožrútmi najobjasňujúcejšie a najznepokojivejšie vyhlásenie. Ja, ktorý som na chodníku, čo vedie k nesmrteľnosti, zašiel tak ďaleko ako nikto. Opakoval si mi jeho slová: Tak ďaleko ako nikto. Ja som si myslel, že viem, čo to znamená, hoci smrťožrúti to nevedeli. Narážal na svoje horcruxy, horcruxy v množnom čísle, Harry, a to určite nikdy nijaký čarodejník nemal. No súhlasilo to: lord Voldemort mal s pribúdajúcimi rokmi v sebe čoraz menej ľudského a jeho premena sa podľa mňa dala vysvetliť iba tým, že si zmrzačil dušu až za hranice toho, čo možno nazvať bežným zlom…“

„Takže vďaka tomu, že zabíjal ľudí, dosiahol, že jeho nemožno zabiť?“ spýtal sa Harry. „Prečo si nemohol zhotoviť Kameň mudrcov alebo ho ukradnúť, keď tak veľmi chcel byť nesmrteľný?“

„Vieme, že pred piatimi rokmi sa pokúsil práve o to,“ odvetil Dumbledore. „Je však niekoľko príčin, prečo sa podľa mňa zdal Kameň mudrcov lordovi Voldemortovi menej príťažlivý než horcruxy.