Harry Potter a Polovičný princ

Elixír života naozaj predlžuje život, no treba ho piť pravidelne, ak si chce človek zachovať nesmrteľnosť. Preto by Voldemortov život závisel od elixíru a keby sa mu minul, alebo bol kontaminovaný, alebo keby niekto ukradol kameň, umrel by ako hociktorý iný človek. Nezabúdaj, že Voldemort najradšej koná sám. Myslím si, že by nezniesol predstavu, že od niečoho závisí, hoci len od elixíru. Samozrejme by ho ochotne pil, keby ho to vytrhlo z toho hrozného čiastočného života, na ktorý bol odsúdený po útoku na teba, no iba preto, aby znovu získal telo. Som presvedčený, že potom sa chcel naďalej spoliehať na svoje horcruxy. V ľudskej podobe by viac nepotreboval. Vieš… už bol nesmrteľný… alebo veľmi blízko nesmrteľnosti.

No teraz, Harry, keď sme vyzbrojení touto informáciou, rozhodujúcou spomienkou, ktorú sa ti podarilo pre nás získať, sme bližšie než ktokoľvek predtým k spôsobu, akým možno skoncovať s lordom Voldemortom. Počul si ho, Harry: Nebolo by lepšie, aby bol človek silnejší, rozdeliť dušu na viac kúskov? Napríklad sedmička je predsa mocné magické číslo. Áno, myslím, že predstava siedmich častí duše by sa lordovi Voldemortovi páčila.“

„Vytvoril sedem horcruxov?“ zdesene sa spýtal Harry a niekoľko portrétov na stenách rovnako zdesene a rozhorčene zhíklo. „Lenže tie by mohli byť hocikde na svete – skryté, zahrabané alebo neviditeľné…“

„Som rád, že si uvedomuješ závažnosť toho problému,“ pokojne odvetil Dumbledore. „Ale v prvom rade, Harry, nie sedem horcruxov, ale iba šesť. Siedma časť jeho duše, akokoľvek zmrzačená, sídli v jeho obnovenom tele. To bola časť, ktorá toľké roky zotrvávala nehmotná vo vyhnanstve. Bez nej vôbec nemá vlastnú osobnosť. Ten siedmy kus duše bude posledný, na ktorý musí zaútočiť ten, čo chce Voldemorta premôcť – ten kus, ktorý žije v jeho tele.“

„Ale ako nájdeme tých šesť horcruxov, pán profesor?“ spýtal sa Harry trochu zúfalým tónom.

„Zabúdaš, že jeden z nich si už zničil. A ja som zničil druhý.“

„Áno?“ zvedavo sa spýtal Harry.

„Skutočne.“ Dumbledore zdvihol očernetú, akoby zhorenú ruku. „Ten prsteň, Harry. Marvolov prsteň. A strašná kliatba, ktorá na ňom spočívala. Odpusť mi ten nedostatok skromnosti, ale keby nebolo mojich obdivuhodných schopností a profesor Snape by nebol konal, len čo som sa vrátil do Rokfortu nešťastne zranený, možno by som to neprežil a toto všetko ti nevyrozprával. Zničená ruka však nie je až taká neprimeraná cena za sedminu Voldemortovej duše. Prsteň už viac nie je horcrux.“

„Ale ako ste ho našli?“

„Nuž, ako vieš, mnoho rokov som sa usiloval odhaliť z Voldemortovej minulosti čo najviac. Veľa som cestoval, navštevoval miesta, ktoré on kedysi poznal. Natrafil som na ten prsteň v ruinách gauntovského domu. Zdá sa, že keď sa Voldemortovi podarilo zavrieť doň kus svojej duše, už ho nechcel nosiť. Skryl ho, zabezpečil mnohými mocnými ochrannými kúzlami v baraku, kde kedysi žili jeho predkovia (Morfina, pravdaže, odviezli do Azkabanu), a jemu nikdy nezišlo na um, že ja by som sa mohol jedného dňa obťažovať a navštíviť tú ruinu alebo že by som mohol sledovať stopy magického úkrytu.

Nemôžeme si však až tak gratulovať. Ty si zničil denník a ja prsteň, ale ak je naša teória o siedmich častiach duše správna, zostávajú štyri horcruxy.“

„A tie môžu byť čokoľvek,“ vravel Harry. „Môžu to byť staré plechovky alebo, ja neviem, prázdne fľašky od elixírov…“

„Ty myslíš na prenášadlá, Harry, áno tie musia byť obyčajné, ľahko prehliadnuteľné predmety. No že by lord Voldemort použil plechovky alebo staré fľašky od elixírov na uschovanie svojej vzácnej duše? Zabúdaš, čo som ti ukázal. Lord Voldemort rád zbieral trofeje a uprednostňoval predmety s významnou magickou minulosťou. Jeho hrdosť, jeho viera vo vlastnú nadradenosť, rozhodnutie vydobyť si ohromujúce miesto v dejinách mágie, to všetko podľa mňa naznačuje, že Voldemort si na horcruxy určite vyberal a uprednostňoval predmety hodné tej cti.“

„Ten denník nebol až taký výnimočný.“

„V tom denníku, ako si sám povedal, bol dôkaz, že je Slizolinovým dedičom. Som si istý, že Voldemort ho považoval za úžasne dôležitý.“

„Myslíte si teda, že viete, ktoré sú tie ďalšie horcruxy, pán profesor?“ spýtal sa Harry.

„Môžem iba hádať,“ odvetil Dumbledore. „Z už uvedených dôvodov som presvedčený, že lord Voldemort by uprednostnil predmety, ktoré sú samy osebe veľkolepé. Preto som lovil vo Voldemortovej minulosti, či nenájdem dôkaz, že z jeho blízkosti zmizli takéto predmety.“

„Medailón!“ zvolal Harry. „Bifľomorovej šálka!“