Harry Potter a Polovičný princ

„Áno, to chcel pred rokmi, keď si bol istý, že vytvorí viac horcruxov, no Lucius mal aj tak čakať na Voldemortov pokyn. Nikdy ho nedostal, lebo zakrátko, ako mu Voldemort dal denník, zmizol. Bol presvedčený, že Lucius sa neodváži niečo s ním urobiť, myslel, že ho bude iba starostlivo strážiť, priveľmi sa spoliehal na Luciusov strach z pána. No bol roky nezvestný, navyše ho Lucius považoval za mŕtveho. Lucius, pravdaže, nemal ani potuchy, čo denník v skutočnosti je. Voldemort mu zrejme povedal, že pomocou neho možno opätovne otvoriť Tajomnú komnatu, lebo je dômyselne začarovaný. Keby Lucius vedel, že má v rukách časť pánovej duše, nepochybne by s ním zaobchádzal úctivejšie – no namiesto toho využil starý plán pre vlastné ciele. Tým, že podstrčil denník dcére Artura Weasleyho, dúfal, že Artura znemožní, dá ma vyhodiť z Rokfortu a jedným šmahom sa zbaví usvedčujúceho predmetu. Chudák Lucius… Voldemortov hnev, že zahodil horcrux pre vlastný zisk, a to fiasko na ministerstve vlani… vôbec by ma neprekvapovalo, keby sa potajomky tešil, že je momentálne v bezpečí Azkabanu.“

Harry chvíľu zamyslene sedel a potom sa spýtal: „Takže ak budú všetky Voldemortove horcruxy zničené, možno ho usmrtiť?“

„Myslím, že áno,“ usúdil Dumbledore. „Bez horcruxov sa z Voldemorta stane smrteľník so skaličenou a zmenšenou dušou. No nikdy nezabudni, že kým jeho duša môže byť nenapraviteľne poškodená, jeho mozog a magické schopnosti zostanú nedotknuté. Na usmrtenie čarodejníka ako je Voldemort, hoci aj bez horcruxu, budú potrebné nezvyčajné schopnosti a moc.“

„Ale ja nemám ani nezvyčajné schopnosti, ani moc,“ vyhŕklo z Harryho, kým sa stihol zaraziť.

„Ale máš,“ rozhodne vyhlásil Dumbledore. „Máš moc, ktorú Voldemort nikdy nemal. Vieš…“

„Ja viem!“ netrpezlivo mávol rukou Harry. „Viem milovať!“ Len horko-ťažko sa ovládol, aby nedodal: No a čo s tým?

„Áno, Harry, vieš milovať,“ zdôraznil Dumbledore, ktorý sa tváril, akoby veľmi dobre vedel, čo chcel Harry povedať. „Vzhľadom na všetko, čo sa ti stalo, je to veľká a pozoruhodná vlastnosť. Si stále primladý, aby si pochopil svoju výnimočnosť, Harry.“

„Takže keď sa v proroctve hovorí, že budem mať moc, ktorú Temný pán nemá, to znamená len lásku?“ spýtal sa Harry a cítil sa trochu sklamaný.

„Áno… len lásku,“ potvrdil Dumbledore. „No, Harry, nikdy nezabudni, že to, čo hovorí proroctvo, je dôležité iba preto, že to za dôležité považuje Voldemort. Povedal som ti to na konci minulého školského roka. Voldemort ťa označil za osobu pre neho najnebezpečnejšiu – a pritom z teba urobil osobu pre neho najnebezpečnejšiu!“

„Ale to je to isté…“

„Nie, nie je.“ Zdalo sa, že Dumbledore je už netrpezlivý. Ukázal na Harryho čiernou zničenou rukou a povedal: „Prikladáš tomu proroctvu priveľký význam!“

„Ale,“ vyprskol Harry, „vy ste povedali, že to proroctvo znamená…“

„Keby Voldemort o tom proroctve nikdy nepočul, splnilo by sa? Znamenalo by niečo? Pravdaže nie. Myslíš, že každé proroctvo zo Siene proroctiev sa splnilo?“

„Ale vlani ste vraveli, že jeden z nás musí usmrtiť toho druhého…“ ohromene hovoril Harry.

„Harry, Harry, iba preto, že Voldemort urobil veľkú chybu a konal podľa slov profesorky Trelawneyovej! Keby Voldemort nebol zavraždil tvojho otca, bol by ti vštepil zúrivú túžbu pomstiť sa? Pravdaže nie! Keby nedonútil tvoju mamu zomrieť za teba, bol by si získal magickú ochranu, cez ktorú nemohol preniknúť? Pravdaže nie, Harry. Nechápeš? Voldemort si sám stvoril svojho najúhlavnejšieho nepriateľa, tak ako to robia tyrani všade! Máš predstavu, koľko tyranov sa bojí ľudí, ktorých utláčajú? Všetci si uvedomujú, že jedného dňa určite niektorá z ich obetí povstane proti nim a zaútočí. Voldemort nie je iný! Vždy striehol, kto ho vyzve. Počul o proroctve a hneď skočil a konal. Výsledok je, že nielen vybral človeka, ktorý s ním s najväčšou pravdepodobnosťou skoncuje, ale dal mu do rúk jednoznačne smrteľné zbrane!“

„Ale…“

„Je podstatné, aby si toto pochopil!“ Dumbledore vstal a kráčal po miestnosti a ligotavý habit za ním šušťal. Harry ho nikdy nevidel takého rozrušeného. „Tým, že sa ťa Voldemort pokúsil zabiť, sám vyčlenil pozoruhodného človeka, ktorý práve sedí predo mnou, a poskytol mu nástroje na ten čin. Je to Voldemortova chyba, že si bol svedkom jeho myšlienok, jeho úsilia, že dokonca rozumieš hadiemu jazyku, v ktorom vydáva rozkazy, a predsa, Harry, napriek tejto výsade, že si nazrel do Voldemortovho sveta (čo je koniec koncov dar, za ktorý by bol hociktorý smrťožrút ochotný aj zabiť, len aby ho mal), nikdy ťa nezlákala čierna mágia, nikdy ani na okamih si neprejavil najmenšiu túžbu stať sa Voldemortovým nasledovníkom!“

„Samozrejme, že nie!“ rozhorčene sa ohradil Harry. „Zabil moju mamu a ocka!“