Harry Potter a Polovičný princ

„Neplač,“ ozýval sa chlácholivý hlas Umrnčanej Myrtly z jednej kabínky. „Povedz mi, čo sa stalo… môžem ti pomôcť…“

„Nikto mi nemôže pomôcť,“ vzdychol Malfoy. Triasol sa na celom tele. „Nemôžem to urobiť… nemôžem… nefunguje to… a pokiaľ to v krátkom čase neurobím… hovorí, že ma zabije…“

Šokovaný Harry zostal stáť na mieste ako prikovaný, lebo si uvedomil, že Malfoy naozaj plače – skutočne plače, slzy mu stekajú po bledej tvári do špinavého umývadla. Malfoy vzdychol a preglgol, potom ho striaslo a pozrel do puknutého zrkadla a videl, že Harry stojí za ním a hľadí naňho.

Otočil sa a vytiahol prútik. Harry inštinktívne vytiahol svoj. Malfoyova kliatba Harryho o kúsok minula a rozbila lampu na stene vedľa neho. Harry sa vrhol nabok, pomyslel si Levicorpus! a švihol prútikom, ale Malfoy zaklínadlo zablokoval a zdvihol prútik, aby vrhol ďalšie…

„Nie! Nie! Prestaňte!“ pišťala Umrnčaná Myrtla a jej hlas sa ozýval po vykachličkovanej miestnosti. „Prestaňte! PRESTAŇTE!“

Ozvalo sa hlasné tresknutie a za Harrym vybuchol smetník. Harry sa pokúsil vrhnúť na Malfoya zaklínadlo zväzujúce nohy, ale odrazilo sa od steny za Malfoyovým uchom a rozbilo nádrž za Umrnčanou Myrtlou, ktorá nahlas zvreskla, všade tiekla voda a Harry sa pošmykol. Vtom Malfoy so skrivenou tvárou vykríkol: „Cruci…“

„SECTUMSEMPRA!“ zreval Harry z podlahy, divo mávajúc prútikom.

Malfoyovi z tváre a z hrude vystrekla krv, ako keby ho dosekal neviditeľný meč. Zatackal sa dozadu a klesol na vodou zaliatu podlahu, až to čľuplo, a prútik mu vypadol z ochabnutej ruky.

„Nie…“ zhíkol Harry.

Šmýkajúc sa a tackajúc, Harry vstal a brodil sa k Malfoyovi, ktorý mal teraz jasnočervenú tvár a bielymi rukami si driapal krvou zmáčanú hruď.

„Nie… ja som nechcel…“

Harry ani nevedel, čo hovorí, klesol na kolená vedľa Malfoya, ktorý sa nekontrolovateľne triasol v kaluži vlastnej krvi. Umrnčaná Myrtla začala ohlušujúco vrieskať:

„VRAŽDA! VRAŽDA NA ZÁCHODE! VRAŽDA!“

Dvere sa prudko otvorili, Harry zdvihol pohľad a zdesil sa: do miestnosti vtrhol Snape a tvár mal popolavú od zlosti. Drsne Harryho odsotil, kľakol si k Malfoyovi, vytiahol prútik, prešiel ním po hlbokých ranách, ktoré spôsobila Harryho kliatba, a mrmlavo odriekal zaklínadlo pripomínajúce pieseň. Krvácanie ustalo, Snape utrel zvyšky krvi z Malfoyovej tváre a opakoval zaklínadlo. Rany sa zatvárali.

Harry na nich stále hľadel, zdesený tým, čo urobil, sotva si uvedomujúc, že aj on je celý od krvi a mokrý. Umrnčaná Myrtla nad nimi vzlykala a kvílila. Keď Snape predniesol protizaklínadlo po tretí raz, zdvihol Malfoya a postavil ho.

„Musíš ísť do nemocničného krídla. Možno ti zostanú nejaké jazvy, ale ak hneď užiješ jasenec, možno sa vyhneme aj tomu… poďme…“

Podopierajúc Malfoya sa pri dverách zastavil a chladne a nazlostene prikázal: „A vy, Potter, vy tu na mňa počkajte.“

Harrymu ani na okamih nezišlo na um neposlúchnuť. Pomaly, trasúc sa vstal, a hľadel na mokrú podlahu. Po vode plávali krvavé škvrny ako červené kvety. Nevládal ani povedať Umrnčanej Myrtle, ktorá neprestávala vzlykať a kvíliť a očividne to robila s potešením, aby stíchla.

Snape sa vrátil o desať minút. Vošiel do záchodov a zavrel za sebou dvere.

„Choď,“ povedal Myrtle a tá ihneď skočila do misy a zostalo po nej ohlušujúce ticho.

„Nechcel som, aby sa to stalo,“ ihneď povedal Harry a v studenej miestnosti plnej vody sa jeho hlas ozýval. „Nevedel som, čo to zaklínadlo spôsobuje.“

No Snape to ignoroval.

„Očividne som vás podcenil, Potter,“ povedal potichu. „Kto by si bol pomyslel, že tak poznáte čiernu mágiu? Kto vás naučil to zaklínadlo?“

„Ja… niekde som ho čítal.“

„Kde?“

„Bola to… kniha z knižnice,“ vymýšľal Harry. „Nepamätám sa, ako sa volala.“

„Klamár,“ vyštekol Snape. Harrymu vyschlo v krku. Vedel, čo Snape urobí, a vôbec nemohol tomu zabrániť…

Kúpeľňa sa mu zachvela pred očami, usiloval sa vypustiť z hlavy všetky myšlienky, ale nech sa akokoľvek snažil, v mysli sa mu do popredia stále drala Princova Príprava elixírov pre pokročilých…

Vtom znovu pozrel na Snapa stojaceho uprostred zničenej zaplavenej miestnosti. Hľadel do jeho čiernych očí napriek všetkému dúfajúc, že nevidel, čoho sa obával, ale…

„Dones mi školskú tašku,“ potichu prikázal Snape, „a všetky tvoje učebnice. Všetky. Prines ich sem. Hneď!“

Nemalo zmysel vyjednávať. Harry sa ihneď otočil a čliapkajúc vyšiel zo záchodov. Na chodbe sa rozbehol k Chrabromilskej veži. Väčšina študentov kráčala opačným smerom. Zízali naňho, lebo bol celý mokrý a od krvi, ale on na otázky, ktorými ho zasypávali, neodpovedal a bežal ďalej.

Bol ako omráčený, akoby zrazu zbesnelo jeho milované domáce zvieratko. Čo to Princovi zišlo na um zapísať také zaklínadlo do knihy? A čo by sa stalo, keby to Snape uvidel? Prezradil by Slughornovi – Harrymu zovrelo žalúdok – ako Harry dosahoval celý rok také dobré výsledky na elixíroch? Skonfiškoval alebo zničil by knihu, z ktorej sa tak veľa naučil… knihu, ktorá sa Harrymu stala akýmsi návodom a priateľom? To nemôže dopustiť… nemôže…

„Kde si…? Prečo si mokrý? To je krv?“