Harry Potter a Polovičný princ

Bolo to, ako Harry predpokladal. Zdalo sa, že každý tu sedel preto, lebo sa stýkal s niekým dobre známym alebo vplyvným – každý okrem Ginny. Ukázalo sa, že matka Zabiniho, ktorého sa vypytoval po McLaggenovi, sa preslávila svojou krásou (podľa toho, čo Harry vyrozumel, bola vydatá sedem ráz, a všetci jej manželia zomreli za záhadných okolností, pričom jej zanechali kopy zlata). Potom prišiel na rad Neville – bolo to veľmi nepríjemných desať minút, lebo Nevillových rodičov, slávnych aurorov, až do šialenstva umučila Bellatrix Lestrangeová a dvaja jej smrťožrútski kamaráti. Na konci Nevillovho výsluchu mal Harry dojem, že Slughorn si ešte úsudok o Nevillovi neuzavrel, ešte len uvidí, či zdedil niečo z nadania svojich rodičov.

„A teraz,“ Slughorn sa na sedadle poriadne zahniezdil a tváril sa ako konferencier, ktorý uvádza hviezdu. „Harry Potter! Kde začať? Keď sme sa v lete stretli, ledva sme skízli po povrchu!“

Ešte chvíľu na Harryho hľadel, ako na obzvlášť veľký a šťavnatý kúsok bažanta, a potom povedal: „Teraz ti hovoria vyvolený, však?

Harry nepovedal nič. Belby, McLaggen i Zabini z neho nespúšťali oči.

„Pravdaže,“ Slughorn Harryho pozorne sledoval, „roky sa šírili klebety… pamätám sa, keď… no, po tej hroznej noci –Lily… James… – ty si prežil, vtedy sa rozšírilo, že máš schopnosti presahujúce obyčajné…“

Zabini trochu zakašľal, čo jasne naznačovalo pobavenie a pochybnosti. Spoza Slughorna vybuchol nahnevaný hlas.

„Zato ty, Zabini, máš talent tak akurát na pózovanie…“

„Och, prepána!“ príjemne sa zasmial Slughorn a obzrel sa na Ginny, ktorá zazerala na Zabiniho spoza obrovského Slughornovho brucha. „Musíte byť opatrný, Blaise! Práve som sa ocitol nablízku, keď táto mladá dáma vo svojom kupé predvádzala úžasné odpaľovacie čary. Ja by som ju nechcel nahnevať!“

Zabini sa zatváril pohŕdavo.

„No skrátka,“ Slughorn sa znova obrátil k Harrymu. „Také boli chýry toto leto. Človek, pravdaže, nevie, čomu veriť, o Prorokovi sa vie, že nie je vždy presný, robí chyby, ale vzhľadom na počet svedkov sotva môže niekto pochybovať, že na ministerstve prepukol poriadny rozruch a že si ty bol v jeho centre!“

Ak nechcel klamať, Harrymu neostávalo iné, iba prikývnuť, no mlčal. Slughorn sa naňho usmieval.

„Taký skromný, taký skromný. Nečudo, že si ťa Dumbledore tak obľúbil. Tak si teda bol tam. No tie ostatné historky… iste… vzbudili senzáciu, ale, pravdaže, človek celkom nevie, čomu veriť – napríklad to bájne proroctvo…“

„Vôbec sme to proroctvo nepočuli,“ zapojil sa Neville a pritom očervenel ako paprika.

„Presne tak,“ horlivo potvrdzovala Ginny. „Boli sme tam aj my dvaja s Nevillom a všetky tie táraniny o vyvolenom si skoro ako vždy Prorok jednoducho vymyslel.“

„Boli ste tam aj vy dvaja?“ s veľkým záujmom sa spýtal Slughorn, hľadiac to na Ginny, to na Nevilla, ale obaja sedeli ako zarezaní, kým sa povzbudzujúco neusmial. „Áno… je to pravda, Prorok často zveličuje, pravdaže…“ Slughorn trochu sklamane pokračoval. „Pamätám sa, ako mi drahá Gwenog hovorila… mám, pravdaže, na mysli Gwenog Jonesovú, kapitánku Hollyheadských harpyí…“

A zamotal sa do obsiahlych spomienok. Harry však nejasne tušil, že Slughorn s ním ešte neskončil, že Neville a Ginny ho nepresvedčili.

V to popoludnie si vypočuli ďalšie historky o slávnych čarodejníkoch, Slughornových žiakoch, ktorí sa všetci tešili, že sa na Rokforte stali členmi Slughornovho klubu. Harry sa už nemohol dočkať, kedy bude môcť odísť, ale nevedel, ako to urobiť zdvorilo. Napokon sa vlak vynoril z ďalšieho dlhého hmlistého úseku do jasnočerveného svetla zapadajúceho slnka a Slughorn sa zrazu obzeral a žmurkal v súmraku.

„Prepána, už sa stmieva! Ani som si nevšimol, že rozsvietili lampy. Radšej sa všetci choďte prezliecť do habitov. McLaggen, vy sa zastavte, požičiam vám tú knižku o hrubochvostoch. Harry, Blaise – vždy sa zastavte, keď pôjdete okolo. To platí aj pre vás, slečna,“ žmurkol na Ginny. „Tak už bežte, bežte!“

Ako sa Zabini pretískal popri Harrym do tmavnúcej chodby, vrhol naňho zhnusený pohľad, ktorý Harry zanietene opätoval. S Ginny a Nevillom sa do svojho kupé vracali za Zabinim.

„Som rád, že sa to skončilo,“ hundral Neville. „Čudný človek, nie?“

„Áno, je trochu čudný,“ prikývol Harry, pričom nespúšťal oči zo Zabiniho. „Ako si sa tam ocitla, Ginny?“

„Videl ma, ako som začarovala Zachariasa Smitha. Pamätáš sa na toho idiota z Bifľomoru, čo bol v DA? Stále sa vypytoval, čo sa stalo na ministerstve, a nakoniec ma tak naštval, že som ho začarovala – a práve vtedy sa tam vyskytol Slughorn. Myslela som, že ma potrestá, ale on ma pochválil, že to vraj bolo dobré kúzlo, a pozval ma na obed. Cvoknuté, čo?“

„Lepší dôvod na pozvanie než to, že mama Iksypsilonka je slávna,“ povedal Harry a mračil sa na Zabiniho chrbát, „alebo že čísi strýko…“