Harry Potter a Polovičný princ

Zmĺkol. Odrazu mu čosi napadlo. Ľahkomyseľný, ale možno skvelý nápad… o chvíľku Zabini vojde do slizolinského šiestackeho kupé, kde sedí Malfoy, a bude si myslieť, že ho okrem Slizolinčanov nepočuje nik… Čo by Harry asi videl alebo počul, keby tak nepozorovane vošiel za ním? Je pravda, že zostával už len kúsok cesty. Na rokvillskú stanicu dorazia už o necelú polhodinu, usudzoval podľa scenérie za oknami… Nikto nebral Harryho podozrenia vážne, takže zostalo iba na ňom, aby ich dokázal… „Uvidíme sa neskôr,“ zašepkal Harry tým dvom, vytiahol si neviditeľný plášť a prehodil ho cez seba.

„Ale čo to…?“ spýtal sa Neville.

„Neskôr!“ zašepkal Harry a čo najtichšie sa zakrádal za Zabinim, hoci v rachote kolies bola taká opatrnosť skoro zbytočná.

Chodby boli už skoro celkom prázdne. Takmer všetci sa vrátili do svojich vozňov prezliecť sa do školských habitov a zbaliť si veci. Hoci šiel Harry za Zabinim tak blízko, ako sa dalo, nestihol dosť rýchlo vkĺznuť do kupé, keď otvoril dvere. Zabini už zatváral, nuž Harry rýchlo natiahol nohu, aby sa nezavreli.

„Čo je s tým?“ hneval sa Zabini, keď opakovane vrážal dverami do Harryho nohy.

Harry chytil dvere a prudko ich otvoril. Zabini, ktorý držal kľučku, sa zvalil Gregorymu Goylovi na kolená a kým sa škriepili, Harry vbehol do kupé, skočil na Zabiniho zatiaľ prázdne sedadlo a vytiahol sa na batožinovú policu. Mal šťastie, že Zabini a Goyle na seba vrčali a všetci práve hľadeli na nich, lebo Harry si bol celkom istý, že chodidlá a členky mu spod odhrnutého plášťa bolo vidieť, dokonca v jednom okamihu mal pocit, že Malfoyovo oko sleduje jeho tenisku, kým nezmizla. No vtedy Goyle zatresol dvere, odšmaril zo seba Zabiniho a ten dopadol na svoje miesto celý strapatý. Vincent Crabbe sa vrátil k svojmu komiksu a Malfoy si s úškrnom ľahol cez dve sedadlá a položil si hlavu na kolená Pansy Parkinsonovej. Harry sa čo najpohodlnejšie schúlil pod plášťom tak, aby mu nevytŕčal ani kúsok tela, a sledoval, ako Pansy hladká Malfoyove plavé vlasy a pritom sa usmieva, akoby každý túžil byť na jej mieste. Lampáše hojdajúce sa pod stropom vrhali na scénku jasné svetlo. Harry rovno pod sebou mohol prečítať každé slovo Crabbovho komiksu.

„Tak čo chcel Slughorn?“ spýtal sa Malfoy.

„Iba sa chcel napojiť na ľudí s dobrými stykmi,“ vyhlásil Zabini a stále sa ešte mračil na Goyla. „Veľa sa mu ich nepodarilo nájsť.“

Zdalo sa, že informácia Malfoya neuspokojila.

„Koho ešte pozval?“

„McLaggena z Chrabromilu.“

„Ach, áno, jeho strýko je veľké zviera na ministerstve,“ komentoval Malfoy.

„… potom akéhosi Belbyho z Bystrohlavu…“

„Hádam len nie toho idiota?“ vyhŕkla Pansy.

„… a Longbottoma, Pottera a to Weasleyovie dievča,“ dokončil Zabini.

Malfoy si odrazu prudko sadol a odstrčil Pansinu ruku.

„Pozval Longbottoma?“

„No asi áno, keď tam Longbottom bol,“ ľahostajne odvetili Zabini.

„Prečo by Slughorna zaujímal Longbottom?“

Zabini pokrčil plecami.

„Potter, vzácny Potter, očividne sa chcel pozrieť na vyvoleného,“ uškrnul sa Malfoy, „ale to Weasleyovie dievča! Čo je na nej také extra?“

„Mnohým chlapcom sa páči,“ ozvala sa Pansy a kútikom oka sledovala, ako zareaguje Malfoy. „Aj ty si myslíš, že je pekná, čo, Blaise, a všetci vieme, že ty sa s hocikým neuspokojíš.“

„Ja by som sa takej prekliatej špinavej zradkyne ani nedotkol, aj keby vyzerala neviem ako,“ chladne sa ohradil Zabini a Pansy sa tvárila spokojne. Malfoy si jej zase ľahol na kolená a dovolil jej, aby ho hladkala po vlasoch.

„Slughorn má nemožný vkus. Možno začína byť trochu senilný. Škoda. Otec vždy hovoril, že to svojho času bol dobrý čarodejník. Môj otec patril k jeho obľúbeným žiakom. Slughorn asi nepočul, že som vo vlaku, inak…“

„Na to by som sa nespoliehal,“ zareagoval Zabini. „Len čo som prišiel, spýtal sa ma na Nottovho otca. Zrejme boli starí kamaráti, ale keď sa dopočul, že ho chytili na ministerstve, netváril sa veľmi spokojne. A Notta predsa nepozval. Myslím, že smrťožrúti Slughorna nezaujímajú.“

Malfoy sa tváril nahnevane, ale silene sa zasmial.

„Komu záleží na tom, o čo má záujem? Veď keď už na to príde, kto je to? Obyčajný hlúpy učiteľ.“ Malfoy okázalo zazíval. „Ja možno na Rokforte na budúci rok ani nebudem, tak prečo by mi malo záležať na tom, či sa nejakej starej tučnej vykopávke páčim, alebo nie.“

„Ako to myslíš, že možno na budúci rok nebudeš na Rokforte?“ vzrušene sa spýtala Pansy a hneď prestala Malfoya hladkať.

„Človek nikdy nevie,“ odpovedal Malfoy s náznakom úškrnu. „Možno… sa budem venovať dôležitejším a lepším veciam.“

Harrymu, skrčenému pod plášťom na batožinovej polici, sa srdce roztĺklo rýchlejšie. Čo by Ron s Hermionou povedali na toto? Crabbe a Goyle zízali na Malfoya. Očividne nemali ani potuchy o nejakých plánoch prejsť na dôležitejšie a lepšie veci. Ešte aj Zabiniho povýšenecký výraz sa zmenil na zvedavosť. Pansy znova pomaly hladkala Malfoya po vlasoch, no tvárila sa zarazene.

„Máš na mysli Jeho?“

Malfoy pokrčil plecami.