Harry Potter a Polovičný princ

„Bol by som velice rád, keby si sa prestal oháňať s tým menom, Harry,“ ozval sa za ním vyčítavý hlas. Harry sa obzrel a videl Hagrida krútiť hlavou. „Jak to, že si tak meškal? Už som sa bál.“

„Zdržal som sa vo vlaku,“ vysvetľoval Harry. „A ty si prečo meškal?“

„Bol som za Grawpom,“ šťastne sa usmial Hagrid. „Zabudol som sa. Teraz má v horách nový domov, Dumbledore to zariadil – moc peknú jaskyňu. Je mu tam o moc lepšie než jako v lese. Tak sme si povyprávali…“

„Vážne?“ začudoval sa Harry a dával si pozor, aby nepozrel na Rona. Keď sa stretli s Hagridovým nevlastným bratom naposledy, bol to nebezpečný obor schopný vytrhávať stromy aj s koreňmi a jeho slovnú zásobu tvorilo päť slov, pričom dve z nich nevedel poriadne vysloviť.

„Ó, áno, fakt moc pokročil,“ hrdil sa Hagrid. „By ste sa divili. Uvažujem, že by som si ho zaškolil jako za pomocníka.“

Ron nahlas odfrkol, ale podarilo sa mu to maskovať ako prudké kýchnutie. Stáli práve pri veľkých dubových dverách.

„Mimochodom, zajtra sa uvidíme, prvá hodina je hneď po obede. Prídite skoro, aby ste mohli pozdraviť Hrdo… teda Suchoperutníka!“

Veselo im zakýval na rozlúčku a zamieril do tmy.

Harry s Ronom pozreli na seba. Harry videl, že Ron je rovnako skleslý ako on.

„Nebudeš chodiť na starostlivosť o čarovné tvory, však nie?“

Ron pokrútil hlavou.

„Ani ty, čo?“

Aj Harry pokrútil hlavou.

„A ani Hermiona, však nie?“ spýtal sa Ron.

Harry znova pokrútil hlavou. Nerád myslel na to, čo povie Hagrid, keď zistí, že traja jeho obľúbení študenti jeho predmet vylúčili zo svojho rozvrhu.

9

Polovičný princ

Harry a Ron sa stretli s Hermionou v klubovni na druhý deň ráno pred raňajkami. Harry dúfal, že podporí jeho teóriu, preto nestrácal čas a porozprával jej o Malfoyových rečiach v Rokfortskom exprese.

„Ale on sa iba predvádzal pred Parkinsonovou, nie?“ rýchlo sa do ich rozhovoru zamiešal Ron, kým Hermiona stihla niečo povedať.

„Ja neviem,“ začala neisto, „Malfoy sa vždy robí dôležitejším, než v skutočnosti je, ale až takto klamať…“

„Presne tak,“ prikývol Harry, no nemohol svoje dohady ďalej rozvádzať, lebo priveľa ľudí v ich blízkosti natŕčalo uši, nehovoriac o tom, že si ich obzerali a šepkali ši, zakrývajúc si ústa dlaňami.

„Nepatrí sa ukazovať prstom,“ napomenul Ron jedného prváka v rade pred portrétom Tučnej panej. Chlapec práve šepkal niečo o Harrym svojmu priateľovi, no po napomenutí očervenel ako paprika a vyplašene vypadol cez dieru. Ron sa zachichotal.

„Som rád, že som šiestak. A tento rok budeme mávať aj voľno. Celé hodiny tu môžeme iba tak sedieť a relaxovať.“

„Ten čas sa nám zíde na štúdium, Ron!“ poznamenala Hermiona už na chodbe.

„Áno, ale nie dnes,“ namietal Ron, „myslím si, že dnes to bude fakt leháreň.“

„Počkaj!“ Hermiona natiahla ruku a zachytila štvrtáka, ktorý sa pokúšal pretisnúť popri nej a v ruke pevne zvieral ostrozelený disk. „Ozubené lietajúce taniere sú zakázané, daj ho sem,“ povedala prísne. Zamračený chlapec jej podal vycerený lietajúci tanier, zohol sa, prešmykol sa Hermione popod ruku a odišiel za kamarátmi. Ron počkal, kým zmizne, a potom Hermione tanier vytrhol.

„Výborne, presne taký som chcel.“

Hermionine výčitky zanikli v hlasnom smiechu Lavender Brownovej, ktorej sa Ronova reakcia očividne zdala veľmi zábavná. Smiala sa aj potom, keď prešla popri nich a obzrela sa na Rona. Ron sa tváril spokojne.

Strop vo Veľkej sieni bol jasnomodrý, iba tu a tam sa na ňom zjavili krehké chumáčiky oblakov tak ako na štvorcoch oblohy vonku za vysokými tabuľkovými oknami. Kým sa kŕmili ovsenou kašou a vajcami so slaninou, Harry s Ronom porozprávali Hermione o tom trápnom rozhovore včera večer s Hagridom.

„Nemôže si predsa vážne myslieť, že budeme pokračovať v starostlivosti o čarovné tvory!“ tvárila sa zúfalo. „Predsa nikdy nikto z nás… no viete… neprejavil nadšenie.“

„O to ide, nie?“ povedal Ron a naraz prehltol celé pražené vajce. „Práve my sme sa na hodinách najviac usilovali, lebo máme Hagrida radi. No on si myslel, že sa nám ten hlúpy predmet páči. Myslíš, že v ňom bude niekto pokračovať aj na MLOK-a?“

Ani Harry, ani Hermiona neodpovedali. Nebolo treba. Veľmi dobre vedeli, že z ich ročníka to nebude nikto. Vyhýbali sa Hagridovmu pohľadu, a keď o desať minút odchádzal od učiteľského stola, na jeho veselé zakývanie odpovedali iba nasilu.

Po raňajkách zostali na miestach a čakali, kedy od učiteľského stola príde profesorka McGonagallová. Tento rok bolo rozdávanie rozvrhov zložitejšie než zvyčajne, pretože ich vedúca ročníka od každého vyžadovala potvrdenie o získaní potrebného hodnotenia na VČÚ, aby mohol pokračovať v zvolených MLOK-och.

Hermione ihneď povolila čarovanie, obranu proti čiernej mágii, transfiguráciu, herbológiu, aritmanciu, starobylé rany a elixíry, takže bežala rovno na prvú hodinu starobylých rún. Nevillovi trvalo trochu dlhšie, kým sa to vyjasnilo. Keď profesorka McGonagallová čítala jeho žiadosť a potom si prezerala výsledky VČÚ, bolo mu na tvári vidieť, že je nervózny.