Harry Potter a Polovičný princ

Harry sa obzeral po miestnosti a videl, že sa na nej už odzrkadlila Snapova osobnosť. Bola pochmúrnejšia než zvyčajne, lebo závesy na oknách boli zatiahnuté a osvetľovali ju sviečky. Na stenách viseli nové obrazy a zrejme mnohé stvárňovali ľudí v bolestiach, s desivými zraneniami a čudne pokrivenými časťami tela. Keď sa usadili, nikto neprehovoril, len si obzerali tmavé hrozné vyobrazenia.

„Nekázal som vám vytiahnuť knihy,“ prehovoril Snape, zavrel dvere a šiel k stolu, aby sa postavil pred študentov. Hermiona rýchlo hodila výtlačok Anonymných stretnutí do tašky a zastrčila ju pod stoličku. „Chcem s vami hovoriť a vyžadujem si vašu úplnú pozornosť.“

Čiernymi očami si premeral ich tváre upreté naňho a trochu dlhšie spočinul pohľadom na Harrym než na ostatných.

„Myslím, že dosiaľ vás tento predmet učilo päť učiteľov.“

Vraj myslí… akoby nebol pri tom, keď všetci prišli i odišli. Dúfam, že on bude ďalší, jedovito si pomyslel Harry.

„Títo učitelia mali, prirodzene, vlastné metódy a priority. Vzhľadom na toľké výkyvy som prekvapený, koľkí ste naškrabali VČÚ. A ešte väčšmi ma prekvapí, keď sa vám podarí pripraviť sa na MLOK-a, čo je oveľa náročnejšie.“

Snape sa prechádzal okolo miestnosti a hovoril teraz tichšie, takže trieda naťahovala uši a krky, aby ho videli.

„Čierna mágia,“ pokračoval Snape, „je mnohostranná, pestrá, stále sa mení a je večná. Bojovať proti nej je ako bojovať proti mnohohlavej príšere, ktorej po každej zoťatej hlave vyrastie na krku ešte krutejšia a múdrejšia hlava, než bola tá predtým. Bojujete proti niečomu premenlivému, čo sa mení a je nezničiteľné.“

Harry hľadel na Snapa. Rozhodne je jedna vec rešpektovať čiernu mágiu ako nebezpečného nepriateľa, ale druhá vec je hovoriť o nej, tak ako teraz Snape, s láskou v hlase.

„Vaša obrana preto musí byť pružná,“ pokračoval trochu hlasnejšie, „a vynachádzavá ako umenie, ktoré chcete zničiť. Tieto obrázky,“ ukázal na zopár, keď prechádzal okolo, „presne vystihujú, čo sa stane tým, ktorých, napríklad, zasiahne cruciatus (ukázal prútikom na čarodejnicu, ktorá očividne v mukách kričala), pocítia dementorov bozk (ochabnutý čarodejník ležal schúlený a s prázdnym pohľadom pri stene) alebo vyprovokujú útok inferia (krvavá kopa na zemi).“

„Videl niekto inferia?“ vysokým tenkým hlasom sa spýtala Parvati Patilová. „Je to isté, že on ich používa?“

„Temný pán v minulosti používal inferiov,“ odvetil Snape, „a to znamená – radšej predpokladajte, že by ich mohol využiť znova. Tak teda…“

Teraz kráčal naspäť k svojmu stolu po druhej strane miestnosti, tmavý habit povieval za ním a trieda ho opäť sledovala.

„… predpokladám, že ste úplní nováčikovia, pokiaľ ide o používanie neverbálnych zaklínadiel. Aká je výhoda nevyslovovaných zaklínadiel?“

Hermionina ruka vyletela nahor. Snape naťahoval čas a obzeral sa po ostatných a až keď sa presvedčil, že nemá na výber, stroho ju oslovil: „Tak, slečna Grangerová?“

„Protivník nevie, aký druh kúzla sa chystáte použiť,“ odpovedala Hermiona, „čím získavate na zlomok sekundy výhodu.“

„Odpoveď takmer od slova do slova nabifľovaná zo Všeobecnej príručky kúzel, 6. ročník,“ pohŕdavo komentoval Snape (Malfoy v kúte sa zachichotal), „ale v podstate správna. Áno, tí, čo natoľko pokročili v praktizovaní mágie, že nemusia vykrikovať formuly, získajú pri kúzlení moment prekvapenia. Pravdaže, nie všetci čarodejníci to vedia. Je to otázka sústredenia a sily mysle, ktoré,“ jeho pohľad sa opäť zlovestne chvíľu zdržal na Harrym, „mnohým chýbajú.“

Harry vedel, že Snape naráža na ich vlaňajšie katastrofálne hodiny oklumencie. Odmietal sklopiť pohľad, ale zazeral na Snapa, až sa učiteľ odvrátil.

„Teraz sa rozdelíte do dvojíc,“ pokračoval Snape. „Jeden sa pokúsi uvrhnúť kliatbu na druhého potichu. Ten druhý sa pokúsi odvrátiť zaklínadlo tiež mlčky. Tak začnite.“

Hoci Snape o tom nevedel, Harry najmenej polovicu triedy (každého člena DA) učil vlani používať cloniace zaklínadlo. Nikto však neskúšal kúzliť mlčky. Nasledovali všelijaké triky. Mnohí študenti zaklínadlo šepkali, keď ho nesmeli vysloviť nahlas. Ako vždy, po desiatich minútach sa Hermione podarilo odvrátiť Nevillovo zaklínadlo rôsolových nôh bez jediného hlasného slovka, a od každého rozumného učiteľa by si za tento výkon vyslúžila pre Chrabromil dvadsať bodov, ako si trpko pomyslel Harry, ale Snape to ignoroval. Pri cvičeniach chodil pomedzi nich a ako vždy sa tváril ako obrovský netopier. Napokon sa zastavil pri Harrym a Ronovi a sledoval, ako sa trápia s úlohou.

Ron, ktorý mal zakliať Harryho, bol v tvári celý fialový a pery mal pevne stisnuté, aby sa ubránil pokušeniu zamrmlať zaklínadlo. Harry držal prútik zdvihnutý a ako na ihlách čakal, aby odvrátil zaklínadlo, ktoré akosi neprichádzalo.

„Žalostné, Weasley,“ konštatoval Snape po chvíli. „Ukážem vám to…“

Otočil prútik k Harrymu tak rýchlo, že Harry reagoval inštinktívne, v tej chvíli zabudol na nevyslovené kúzla a skríkol: „Protego!“