Harry Potter a Polovičný princ

Jeho cloniace zaklínadlo bolo také silné, že Snape stratil rovnováhu a hodilo ho do stola. Celá trieda sa obzrela a sledovala, ako sa zamračený Snape vystiera.

„Nepamätáte sa, keď som hovoril, že precvičujeme neverbálne zaklínadlá, Potter?“

„Pamätám,“ meravo odvetil Harry.

„Pamätám, pane.“

„Nemusíte mi hovoriť pane, pán profesor.“

Tie slová mu vyleteli z úst prv, než si uvedomil, čo hovorí. Niekoľko študentov vrátane Hermiony zhíklo. Ron, Dean a Seamus sa však za Snapovým chrbtom uznanlivo uškŕňali.

„V sobotu večer po škole v mojej pracovni, Potter,“ vyštekol Snape. „Nedovolím, aby sa niekto ku mne správal bezočivo, Potter… ani vyvolený.“

„To bolo skvelé, Harry,“ zasmial sa Ron o chvíľu cez prestávku.

„To si naozaj nemal povedať,“ mračila sa Hermiona na Rona. „Prečo si to urobil?“

„Pokúsil sa ma prekliať, ak si si náhodou nevšimla!“ soptil Harry. „Na hodinách oklumencie som toho mal dosť. Prečo si pre zmenu nevyberie iného pokusného králika? S čím sa to Dumbledore zahráva, keď ho nechal učiť obranu? Počula si tú jeho reč o čiernej mágii? Miluje ju! Premenlivú a nezničiteľnú…“

„No a?“ zdvihla obočie Hermiona. „Mne sa zdalo, že trochu pripomína teba.“

„Mňa?“

„Áno, keď si nám rečnil, aké to je stáť zoči-voči Voldemortovi. Povedal si, že to nie je len naučiť sa naspamäť hŕstku zaklínadiel, vravel si, že vtedy si len ty, tvoj mozog a odvaha – nehovoril to tak aj Snape? Že v podstate to znamená mať odvahu a rýchlu myseľ.“

Harryho natoľko odzbrojilo, že považovala jeho slová za hodné toho, aby ich opakovala spamäti ako citáty zo Všeobecnej príručky kúzel, nuž sa neškriepil.

„Harry! Hej! Harry!“

Harry sa obzrel. Jack Sloper, jeden z odrážačov vo vlaňajšom metlobalovom družstve sa ponáhľal s pergamenom v ruke.

„Pre teba,“ dychčal. „Počuj, vraj si nový kapitán. Kedy bude konkurz?“

„Ešte neviem,“ povedal Harry a v duchu si pomyslel, že Sloper by musel mať veľké šťastie, keby sa vrátil do tímu. „Dám ti vedieť.“

„Dobre. Dúfal som, že to bude tento víkend.“

No Harry ho nepočúval. Práve spoznal úzke šikmé písmo na pergamene. Nechal Slopera uprostred vety a ponáhľal sa preč s Ronom a Hermionou a cestou rozvinul pergamen.

Milý Harry,

bol by som rád, keby sme v sobotu začali s našimi súkromnými hodinami. Príď, prosím, o ôsmej večer do mojej pracovne. Dúfam, že prvý deň v škole sa Ti páčil.

S pozdravom

Albus Dumbledore

P. S. Mám rád kyselinovú šumienku.

„On má rád kyselinovú šumienku?“ spýtal sa Ron, ktorý si ponad Harryho plece prečítal odkaz a tváril sa zmätene.

„To je heslo, aby ma pustila kamenná obluda pred jeho pracovňou,“ potichu mu vysvetlil Harry. „Ha! Snape sa nepoteší… Nebudem môcť zostať uňho po škole.“

Celú prestávku s Ronom a Hermionou trávili špekuláciami o tom, čo bude Dumbledore Harryho učiť. Ron si myslel, že najskôr nejaké veľkolepé zaklínadlá a kúzla, aké smrťožrúti nepoznajú. Hermiona zas tvrdila, že také veci sú nelegálne, a podľa nej najpravdepodobnejšie chce Dumbledore Harryho učiť pokročilú obrannú mágiu. Po prestávke išla na aritmanciu a Harry s Ronom sa vrátili do klubovne, kde sa s nevôľou pustili do úlohy na obranu proti čiernej mágii. Ukázalo sa, že je veľmi zložitá, nemali ju hotovú, ani keď sa k nim na popoludňajšie voľno pripojila Hermiona (ktorá značne celý proces urýchlila). Len čo úlohu dorobili, zazvonilo na dvojhodinovku elixírov a dobre známou cestou sa pobrali dolu do žalárovej triedy, ktorá doteraz bola Snapova.

Pred učebňou videli, že na úroveň MLOK-a postúpil asi len tucet študentov. Crabbe s Goylom očividne nedosiahli požadovanú známku na VČÚ, ale štyrom Slizolinčanom vrátane Malfoya sa to podarilo. Z Bystrohlavu tam boli štyria a jeden z Bifľomoru – Ernie Macmillan, ktorého mal Harry rád napriek vyumelkovanému správaniu.

„Harry,“ obradne ho privítal Ernie, podávajúc mu ruku, „nemal som príležitosť s tebou hovoriť dopoludnia na obrane proti čiernej mágii. Dobrá hodina, myslím, ale cloniace zaklínadlá sú pre nás starých harcovníkov DA rutina… Ako sa máte, Ron, Hermiona?“

Sotva však stihli odpovedať fajn, dvere žalára sa otvorili, vyšlo z nich Slughornovo brucho a potom on. V triede sa jeho veľké mrožie fúziská vykrivili nad usmiatymi ústami a zvlášť nadšene vítal Harryho a Zabiniho.