Harry Potter a Polovičný princ

„Herbológia je v poriadku,“ odobrila. „Profesorka Sproutová sa poteší, že sa vraciate s vynikajúcim výsledkom z VČÚ. A na obranu proti čiernej mágii ste sa kvalifikovali so známkou prekonáva očakávania. Problémom je však transfigurácia. Je mi veľmi ľúto, Longbottom, ale dostatočná naozaj nestačí na to, aby ste pokračovali na úrovni MLOK-ov. Myslím, že by ste prácu v tomto ročníku nezvládli.“

Neville zvesil hlavu. Profesorka McGonagallová hľadela naňho cez hranaté okuliare.

„Prečo vlastne chcete pokračovať v transfigurácii? Nikdy som nemala dojem, že ste mali k tomu predmetu vzťah.“

Neville sa tváril nešťastne a zamrmlal niečo v tom zmysle, že to chce stará mama.

„Hm,“ odfrkla profesorka McGonagallová. „Je najvyšší čas, aby sa vaša stará mama naučila uznávať svojho vnuka takého, aký je, a nie takého, aký by podľa nej mal byť – najmä po udalostiach na ministerstve.“

Neville celý zružovel a zmätene žmurkal. Profesorka McGonagallová ho ešte nikdy nepochválila.

„Mrzí ma to, Longbottom, ale nemôžem vás pustiť do svojej triedy na MLOK-a. Vidím, že ste dosiahli prekonáva očakávania z čarovania, tak prečo neskúsite MLOK z čarovania?“

„Stará mama si myslí, že čarovanie nie je také dôležité,“ zamumlal Neville.

„Vezmite si čarovanie,“ radila profesorka McGonagallová, „a ja Auguste napíšem pár riadkov a pripomeniem jej, že keď ona neurobila VČÚ z čarovania, neznamená to, že ten predmet nemá cenu.“ Trochu sa pousmiala nad neveriackym a potešeným Nevillovým výrazom, poklopkala koncom prútika po čistom rozvrhu a odovzdala mu ho, teraz už s informáciami o nových hodinách.

Potom sa profesorka McGonagallová venovala Parvati Patilovej, ktorá chcela predovšetkým vedieť, či ten pekný kentaur Firenze ešte stále učí veštenie.

„Tento rok si delia hodiny s profesorkou Trelawneyovou,“ oznámila jej profesorka McGonagallová s náznakom odsúdenia v hlase. Vedelo sa, že ona týmto predmetom opovrhuje. „Šiesty ročník má profesorka Trelawneyová.“

Parvati sa o päť minút pobrala na veštenie a tvárila sa trochu skľúčene.

„Tak a teraz Potter, Potter…“ hľadela do svojich poznámok profesorka McGonagallová, i keď sa otočila k Harrymu. „Čarovanie, obrana proti čiernej mágii, herbológia, transfigurácia… všetko v poriadku. Musím povedať, že som bola spokojná s vašou známkou z transfigurácie, Potter, veľmi spokojná. A prečo ste nepožiadali o pokračovanie v elixíroch? Myslela som, že sa chcete stať aurorom.“

„Chcel som, ale povedali mi, že na VČÚ musím dostať vynikajúce hodnotenie, pani profesorka.“

„Tak to muselo byť, keď učil elixíry profesor Snape. Profesor Slughorn však rád vezme aj tých, čo na VČÚ dostali prekonáva očakávania. Chcete teda pokračovať v elixíroch?“

„Áno,“ prikývol Harry, „ale nekúpil som si knihy, ani prísady, nič…“

„Profesor Slughorn vám určite niečo požičia. Tak dobre, Potter, tu je váš rozvrh. Och, mimochodom – dvadsať záujemcov sa už zapísalo do chrabromilského metlobalového družstva. Keď príde čas, odovzdám vám ten zoznam a vo voľnom čase môžete určiť termín konkurzu.“

O pár minút mal rozvrh aj Ron na rovnaké predmety ako Harry a obaja vstali od stola spoločne.

„Pozri,“ natešene mu ukazoval rozvrh. „Teraz máme voľnú hodinu… a jednu voľnú po prestávke… aj po obede… no skvelé! Dnešný deň si užijeme!“

Vrátili sa do klubovne, kde okrem asi šiestich siedmakov vrátane Katie Bellovej, jedinej členky pôvodného metlobalového družstva, do ktorého sa Harry zaradil v prvom ročníku, nebol nikto.

„Myslela som si, že ho dostaneš. Je to fajn,“ zavolala, ukazujúc na kapitánsky odznak na Harryho hrudi. „Daj vedieť, keď bude konkurz.“

„Nebuď hlúpa, ty predsa nemusíš robiť skúšky, sledujem tvoju hru päť rokov…“

„Tak nesmieš začínať,“ varovala ho. „Nikdy nevieš, či nepríde niekto oveľa lepší než ja. Už sa stalo, že dobré tímy skrachovali len preto, že kapitán hral stále so starými tvárami alebo si bral do družstva kamarátov…“

Ron sa tváril trochu rozpačito a začal sa hrať s ozubeným lietajúcim tanierom, ktorý Hermiona skonfiškovala štvrtákovi. Lietal po miestnosti, vrčal a usiloval sa odhryznúť si z gobelínov. Krivolab ho sledoval žltými očami a len čo sa k nemu priblížil, prskal.

O hodinu otrávene opúšťali slnkom zaliatu klubovňu a uberali sa do učebne obrany proti čiernej mágii o štyri poschodia nižšie. Hermiona už stála v rade predo dvermi s plnou náručou ťažkých kníh a tvárila sa dôležito.

„Dostali sme z rún toľko úloh,“ sťažovala sa Ronovi a Harrymu, len čo sa k nej pridali. „Štyridsaťcentimetrovú slohovú prácu, dva preklady a toto musím do stredy prečítať!“

„Otravné,“ zazíval Ron.

„Len počkajte,“ prskla, „stavím sa, že aj Snape nám toho naloží.“

Vtom sa dvere otvorili, Snape vyšiel na chodbu a jeho bledú tvár ako vždy lemovali dva závesy mastných čiernych vlasov. Zástup študentov okamžite stíchol.

„Dovnútra,“ zavelil profesor.