Harry Potter a Polovičný princ

Čo bolo nezvyčajné, žalár už bol presýtený výparmi a zvláštnymi pachmi. Harry, Ron a Hermiona so záujmom oňuchávali veľké bublajúce kotlíky. Štyria Slizolinčania zabrali jeden stôl a takisto štyria študenti z Bystrohlavu. Ronovi, Hermione a Harrymu sa tak ušiel Ernie. Vybrali si stôl najbližšie pri kotlíku zlatistej farby, z ktorého vychádzali najvábivejšie vône, aké Harry kedy cítil. Pripomínali mu melasový koláčik, drevenú vôňu metlovej rúčky a zároveň niečo kvetinové, čo možno voňalo v Brlohu. Zistil, že dýcha veľmi pomaly a zhlboka a výpary elixíru ho napĺňajú ako nápoj. Zaplavila ho spokojnosť, uškŕňal sa na Rona a ten jeho úsmev lenivo opätoval.

„No tak, no tak, no tak,“ vyzýval ich Slughorn, ktorého mohutné obrysy sa chveli v mihotavých výparoch. „Vytiahnuť váhy a súpravu na elixíry a nezabudnúť na Prípravu elixírov pre pokročilých…“

„Pán profesor?“ Harry zdvihol ruku.

„Harry, chlapče?“

„Nemám ani knihu, ani váhy, nič… ani Ron… viete, nevedeli sme, že budeme môcť pokračovať v elixíroch…“

„Ach, áno, profesorka McGonagallová mi to spomínala… ale nebojte sa, chlapče, vôbec sa netrápte. Dnes môžete použiť prísady zo skrine a určite vám môžem požičať aj váhy a máme tu aj nejakú zásobu starých kníh. Postačia vám, kým napíšete Flourishovi a Blottsovi…“

Slughorn šiel ku skrini v kúte, chvíľu sa v nej prehrabával, napokon sa vynoril s dvoma ošúchanými výtlačkami Prípravy elixírov pre pokročilých od Libatiusa Boragea a dal ich Harrymu a Ronovi aj s dvoma zájdenými váhami.

„No tak,“ zopakoval Slughorn, vrátil sa pred študentov a nafúkol si už aj tak vydúvajúcu sa hruď, takže hrozilo, že gombíky na veste mu poodletujú, „pripravil som zopár elixírov, na ktoré sa len tak zo záujmu môžete pozrieť. Sú to elixíry, ktoré by ste mali vedieť pripraviť po absolvovaní MLOK-a. Určite ste o nich počuli, aj keď ste ich ešte nerobili. Môže mi niekto povedať, čo je toto?“

Ukázal na kotlík najbližšie k slizolinskému stolu. Harry sa trochu nadvihol na stoličke a videl, že v ňom je napohľad obyčajná vriaca voda.

Hermionina dobre vycvičená ruka vyletela do vzduchu prvá a Slughorn ukázal na ňu.

„To je veritaserum, bezfarebný elixír bez pachu, ktorý donúti toho, kto ho vypije, hovoriť pravdu,“ odrapkávala.

„Veľmi dobre, veľmi dobre!“ spokojne prikyvoval hlavou Slughorn. „A teraz,“ pokračoval a ukazoval na kotlík pri stole Bystrohlavu, „tento je pomerne dosť známy… spomínal sa tiež nedávno v ministerských letákoch… kto vie…?“

Hermionina ruka bola znova najrýchlejšia.

„To je všehodžús, pán profesor,“ odpovedala.

Aj Harry spoznal pomaly bublajúcu blatovú hmotu v druhom kotlíku, ale dožičil Hermione zásluhy za dobrú odpoveď. Veď napokon, to ona ho kedysi v druhom ročníku úspešne pripravila.

„Výborne, výborne! A tento tu… áno, moja milá?“ spýtal sa Slughorn a teraz trochu zmätene hľadel na Hermioninu ruku, ktorá zase vytŕčala.

„To je amortencia!“

„Skutočne. Pripadá mi skoro hlúpe sa spytovať,“ vravel Slughorn a bolo na ňom vidieť, že to naňho veľmi zapôsobilo. „Ale predpokladám, že viete, čo spôsobuje?“

„Je to najmocnejší elixír lásky na svete!“ odvetila Hermiona.

„Celkom správne! Predpokladám, že ste ho spoznali podľa výrazného perleťového lesku.“

„A pary, ktorá sa dvíha v charakteristických špirálach,“ nadšene dodala Hermiona, „a každému z nás má voňať podľa toho, čo nás priťahuje. Ja cítim čerstvo pokosenú trávu a nový pergamen a…“

No zružovela a vetu nedokončila.

„Môžem sa vás spýtať, ako sa voláte, moja milá?“ spýtal sa Slughorn, nevšímajúc si Hermionine rozpaky.

„Hermiona Grangerová, prosím.“

„Grangerová? Grangerová. Nie ste náhodou príbuzná Hectora Dagwortha-Grangera, zakladateľa Výnimočného spoločenstva elixírnikov?“

„Nie, myslím, že nie, pán profesor. Viete, ja mám muklovský pôvod.“

Harry videl, ako sa Malfoy naklonil k Nottovi a niečo mu zašepkal. Obaja sa zasmiali, ale Slughorn nedal najavo ohromenie, naopak, usmial sa a pozrel z Hermiony na Harryho, ktorý sedel vedľa nej.

„Ohó! Jedna moja priateľka má tiež muklovský pôvod a je najlepšia v ročníku! Predpokladám, že toto je tá priateľka, o ktorej si hovoril, Harry.“

„Áno, pán profesor.“

„Dobre, dobre, Chrabromil dostáva zaslúžených dvadsať bodov, slečna Grangerová,“ srdečne povedal Slughorn.

Malfoy sa tváril ako vtedy, keď ho Hermiona udrela do tváre. Hermiona sa rozžiarená otočila k Harrymu a zašepkala: „Naozaj si mu povedal, že som najlepšia v ročníku? Och, Harry.“

„No a čo je na tom také pôsobivé?“ zašepkal Ron, ktorý ktovie prečo vyzeral otrávene. „Veď aj si najlepšia v ročníku – aj ja by som mu to povedal, keby sa ma spýtal.“

Hermiona sa usmiala, ale gestom mu naznačila, nech je ticho, aby počuli, čo Slughorn hovorí. No Ron bol stále akýsi rozladený.