Harry Potter a Polovičný princ

„Ale, prosím ťa, Harry,“ odrazu netrpezlivo zvolala Hermiona. „Tu nejde o populárnosť metlobalu. Tu ide o teba! Nikdy si nebol zaujímavejší než teraz a úprimne povedané, nikdy si nebol príťažlivejší.“

Ronovi zabehol veľký kus údenáča. Hermiona naňho vrhla pohŕdavý pohľad a znova sa obrátila k Harrymu.

„Všetci teraz vedia, že si hovoril pravdu, nie? Celý čarodejnícky svet musel priznať, že je tak, ako si vravel, Voldemort sa naozaj vrátil a ty si skutočne za posledné dva roky s ním dva razy bojoval a zakaždým si unikol. A teraz ťa volajú vyvolený – nevidíš, akí sú tebou uchvátení?“

Harrymu sa odrazu zdalo, že vo Veľkej sieni je veľmi horúco, aj keď strop zobrazoval chladné a daždivé počasie.

„A okrem toho si pretrpel prenasledovanie ministerských úradníkov, ktorí sa snažili dokázať, že si nestabilný a klamár. Ešte stále vidieť stopy, kde ťa tá krutá baba nútila písať vlastnou krvou, ale ty si aj tak trval na svojom…“

„Aj mne ešte stále vidieť, kde ma na ministerstve držali tie mozgy,“ Ron si vyhrnul rukávy.

„A nie je na škodu ani to, že si cez leto vyrástol skoro štvrť metra,“ dokončila Hermiona, ignorujúc Rona.

„Som vysoký,“ celkom bez súvisu poznamenal Ron.

Prišla pošta, sovy vleteli cez dažďom oprskané okná a na všetkých striasali kvapky vody. Väčšine ľudí chodila pošta ako zvyčajne; nervózni rodičia chceli vedieť, čo majú deti nové, a ubezpečovali ich, že všetci sú doma v poriadku. No Harry od začiatku školského roka nedostal nič. Jediný, kto mu pravidelne písal, je už mŕtvy, a hoci dúfal, že občas by mu mohol napísať Lupin, zatiaľ sa tak nestalo. Preto ho prekvapilo, že medzi tými hnedými a sivými sovami krúži aj snehobiela Hedviga. Pristála pred ním s veľkým hranatým balíčkom. O chvíľu rovnaký balíček pristál aj pred Ronom a privalil drobného a vyčerpaného Kvíka.

„Ha!“ Harry otvoril balíček s novým výtlačkom Prípravy elixírov pre pokročilých z kníhkupectva Flourisha a Blottsa.

„Ako dobre,“ potešila sa Hermiona. „Teraz môžeš ten počmáraný vrátiť!“

„Zbláznila si sa?“ vytreštil Harry oči. „Nechám si ho! Už som si to premyslel…“

Vytiahol starý výtlačok Prípravy elixírov pre pokročilých z tašky, poklopal prútikom po obálke a zahundral: „Diffindo!“ Obálka odpadla. To isté na Hermionino pohoršenie urobil aj s novou knižkou. Potom vymenil obálky, po každej knihe poklopal a prikázal: „Reparo!“

Princov výtlačok tak dostal novú obálku a nový text v starom obale vyzeral na prvý pohľad ako použitý.

„Slughornovi vrátim ten nový. Nemôže sa sťažovať. Stál deväť galeónov.“

Hermiona stisla pery, tvárila sa nahnevane a odsudzujúco, ale odpútala ju tretia sova, ktorá pristála pred ňou s Denným Prorokom. Rýchlo ho odviazala a preletela očami prvú stranu.

„Zahynul niekto, koho poznáme?“ spýtal sa Ron, usilujúc sa o vecný tón. Túto otázku vždy kládol Harry, keď Hermiona roztvorila noviny.

„Nie, ale dementori znova útočili,“ oznamovala Hermiona. „A je tu jedno zatknutie.“

„Výborne a koho zatkli?“ spýtal sa Harry mysliac na Bellatrix Lestrangeovú.

„Stana Shunpika,“ odvetila Hermiona.

„Čože?“ zdesene zvolal Harry.

„Stanley Shunpike, sprievodca v populárnom čarodejníckom dopravnom prostriedku Rytiersky autobus, bol zatknutý pre podozrenie zo smrťožrútskej aktivity. Dvadsatjedenročného Shunpika vzali do väzby včera neskoro v noci po razii v jeho dome v Claphame…“

„Stan Shunpike a smrťožrút?“ čudoval sa Harry a spomínal si na mladíka s vyrážkami, ako sa s ním po prvý raz stretol pred tromi rokmi. „To nie je možné!“

„Možno je pod vplyvom imperiusa,“ logicky konštatoval Ron. „Človek nikdy nevie.“

„Nevyzerá to tak,“ krútila hlavou Hermiona, ktorá ešte čítala. „Píše sa tu, že ho zatkli, lebo v krčme hovoril o tajných plánoch smrťožrútov.“ Zdvihla oči od novín a tvárila sa znepokojene. „Ak by bol pod imperiusom, sotva by táral o ich plánoch, nie?“

„Podľa mňa sa iba tváril, že vie viac než v skutočnosti,“ usudzoval Ron. „Nie je to ten, čo tvrdil, že sa stane ministrom mágie, keď ukecával tú vílu?“

„Áno, to je on,“ prikývol Harry. „Nechápem, ako môžu brať Stana vážne.“

„Zrejme chcú vyvolať dojem, že niečo robia,“ mračila sa Hermiona. „Ľudia sa boja – viete, že rodičia dvojičiek Patilových ich chcú vziať domov? A Eloise Midgeonovú si už odviedli. Otec bol včera večer po ňu.“

„Čože?!“ Ron vyvaľoval oči na Hermionu. „Ale Rokfort je predsa bezpečnejší než ich domovy! Mal by byť! Máme tu aurorov a všetky tie mimoriadne ochranné kúzla a máme Dumbledora!“

„Myslím, že ho tu nemáme stále,“ veľmi potichu povedala Hermiona a ponad Proroka pozrela na učiteľský stôl. „Nevšimol si si? Minulý týždeň bolo jeho miesto prázdne tak často ako Hagridovo.“

Harry s Ronom pozreli na učiteľský stôl. Riaditeľova stolička skutočne zívala prázdnotou. Teraz keď tak o tom Harry premýšľal, vlastne Dumbledora nevidel od ich súkromnej hodiny pred týždňom.

„Myslím, že odišiel zo školy po niečo, čo súvisí s rádom,“ zašepkala Hermiona. „Všetko to vyzerá tak vážne, nie?“