Harry Potter a Polovičný princ

„Áno,“ Harry sa okamžite rozhodol, že bude lepšie neklamať.

„Pravdaže,“ potichu si zašomral Slughorn, stále si utierajúc bledú tvár. „Pravdaže… takže ak si videl tú spomienku, Harry, vieš, že ja nič neviem… nič…“ dôrazne opakoval to slovo, „… o horcruxoch.“

Chytil kufrík z dračej kože, strčil si vreckovku do vrecka a ponáhľal sa k dverám.

„Pane,“ zúfalo ho oslovil Harry. „Len som si myslel, že na tej spomienke môže byť ešte niečo viac…“

„Naozaj?“ odpovedal Slughorn. „Tak v tom prípade si sa mýlil. MÝLIL!“

Posledné slovo až zreval a kým Harry stihol ešte niečo povedať, zabuchol za sebou dvere žalára.

Ani Ron, ani Hermiona Harrymu vôbec neprejavili súcit, keď im povedal, ako katastrofálne rozhovor dopadol. Hermiona ešte stále soptila, že Harry triumfoval, hoci nijakú prácu neurobil, a Rona rozhorčilo, že Harry nepodstrčil bezoár aj jemu.

„Bolo by to vyzeralo hlúpo, keby sme to urobili obaja!“ podráždene namietal Harry. „Pozri, len som sa ho pokúšal obmäkčiť, aby som sa mohol spýtať na Voldemorta. Och, pochopíš to už konečne!“ dodal namrzene, keď sa Ron pri tom mene strhol.

Podráždený neúspechom a Hermioniným a Ronovým postojom Harry v nasledujúcich dňoch dumal, čo spraví so Slughornom. Rozhodol sa, že ho zatiaľ nechá, nech si myslí, že na horcruxy zabudol. Určite bude najlepšie, ak v ňom vyvolá falošný pocit bezpečia, kým znovu zaútočí.

Keď sa Harry Slughorna už viac nevypytoval, učiteľ elixírov sa k nemu znova správal prívetivo ako predtým a zdalo sa, že tú vec pustil z hlavy. Harry čakal na pozvanie na niektorý z jeho večierkov, rozhodnutý tentoraz ho prijať, aj keby mal preložiť metlobalový tréning. Žiaľ, nijaká pozvánka neprichádzala. Harry si to preveroval aj u Ginny a Hermiony, no ani jedna z nich pozvanie nedostala a pokiaľ vedeli, ani nikto iný. Harry uvažoval, či Slughorn predsa len ľahostajnosť nepredstiera a jednoducho sa rozhodol nedať Harrymu ďalšiu možnosť spýtať sa ho.

Medzitým Hermionu po prvý raz sklamala rokfortská knižnica. Tak ju to zdesilo, že sa dokonca zabudla hnevať na Harryho za trik s bezoárom.

„Nenašla som jedinú zmienku o tých horcruxoch!“ sťažovala sa. „Ani jednu jedinú! Prelistovala som celé oddelenie s obmedzeným prístupom, ba aj tie najstrašnejšie knihy s návodmi na prípravu tých odporných elixírov – a nič! Nenašla som nič, iba v úvode ku knihe Mágia prevelice planá som našla toto: o horcruxe, naj hanebnejšom z magických výmyslov, nebudeme rozprávať ani usmernenia vydávať… tak prečo ho teda spomínajú?“ poznamenala netrpezlivo a tak zatresla prastarý foliant, až strašidelne zakvílil. „Och, čuš,“ zahriakla ho a strčila si knihu zasa do tašky.

S príchodom februára sa sneh okolo školy topil a nahradila ho studená nepríjemná vlhkosť. Nad hradom viseli nízke fialovosivé mraky a po neprestajnom ľadovom daždi boli trávniky klzké a blatisté. Z týchto dôvodov sa prvá lekcia premiestňovania pre šiestakov naplánovaná na sobotu ráno, aby nevymeškali normálne vyučovanie, konala vo Veľkej sieni, a nie vonku.

Harry s Hermionou (Ron išiel s Lavender) v sieni zistili, že stoly zmizli. Do vysokých okien šľahal dážď a na čarovnom strope sa prevaľovali tmavé mraky, keď sa šiestaci zhromaždili pred profesormi McGonagallovou, Snapom, Flitwickom a Sproutovou – vedúcimi fakúlt – a malým čarodejníkom, zrejme inštruktorom premiestňovania z ministerstva, ako sa Harry dovtípil. Bol čudne bezfarebný, mal nevýrazné mihalnice, chumáčovité vlasy a vyzeral takmer nehmotne, akoby ho poľahky odfúkol aj ten najmenší závan vetra. Harry rozmýšľal či ustavičné odmiestňovanie a primiestňovanie akosi nezredukovalo jeho hmotu, alebo či taká krehká stavba tela nie je ideálna pre každého, kto chce miznúť.

„Dobré ráno,“ privítal ich ministerský čarodejník, keď sa konečne zhromaždili všetci študenti a vedúci fakúlt urobili poriadok. „Volám sa Wilkie Twycross a nasledujúcich dvanásť týždňov budem vaším inštruktorom premiestňovania. Dúfam, že sa mi za tento čas podarí pripraviť vás na skúšku…“

„Malfoy, buďte ticho a dávajte pozor!“ napomenula Draca profesorka McGonagallová.

Všetci sa obzreli. Malfoy sa začervenal a ako ustupoval od Crabba, s ktorým sa šeptom o niečom hádali, bolo na ňom vidieť, že je naštvaný. Harry rýchlo pozrel na Snapa. Ten sa tiež tváril nahnevane, hoci Harry mal podozrenie, že ani tak nie pre Malfoyovo správanie ako skôr preto, že McGonagallová napomenula študenta z jeho fakulty.

„… a že mnohí z vás ju úspešne urobia.“ Twycross pokračoval, akoby nijakého vyrušenia nebolo.

„Ako možno viete, zvyčajne nie je možné primiestňovať sa a odmiestňovať v Rokforte. Pán riaditeľ však z Veľkej siene odstránil kúzelnú prekážku, aby ste mohli skúšať. Dovoľte mi však zdôrazniť, že sa nebudete môcť premiestňovať za múry tejto siene a že by bolo nerozumné, keby ste sa o to pokúšali.

Teraz sa, prosím, rozmiestnite tak, aby ste mali pred sebou voľný priestor asi pol druha metra.“