Harry Potter a Polovičný princ

„Vážne ma to netrápi. Radšej lietam,“ Harry sa obzrel, kde je Malfoy, a vo vstupnej hale zrýchlil. „Počuj, ponáhľaj sa, niečo ti chcem…“

Zmätený Ron nasledoval Harryho do Chrabromilskej veže behom. Na chvíľu ich zdržal Zloduch, ktorý zatarasil dvere na štvrtom poschodí a odmietal ich pustiť, kým si nezapália vlastné nohavice, no Harry s Ronom sa jednoducho otočili a pobrali sa jednou zo svojich spoľahlivých skratiek. O päť minút preliezli cez portrétovú dieru do klubovne.

„Povieš mi už, čo vlastne robíme?“ spýtal sa Ron trochu zadychčane.

„Hore,“ sľúbil Harry, rýchlo prebehli cez klubovňu a mierili po schodoch do chlapčenských spálni.

Ako Harry dúfal, ich spálňa bola prázdna. Otvoril kufor, začal sa v ňom prehrabávať a Ron ho netrpezlivo sledoval.

„Harry…“

„Malfoy využíva Crabba a Goyla na stráženie. Práve sa o tom hádal s Crabbom. Chcem vedieť… aha.“

Našiel, čo hľadal – poskladaný štvorec prázdneho pergamenu – vystrel ho a poklopal po ňom prútikom.

„Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré… kde je Malfoy?“

Na pergamene sa ihneď zjavila Záškodnícka mapa. Bol to podrobný plán celého hradu. Po ňom sa pohybovali maličké čierne bodky s označením, ktorého z obyvateľov zámku predstavujú.

„Pomôž mi nájsť Malfoya,“ požiadal Harry.

Rozložil mapu na posteľ a obaja s Ronom sa sklonili nad ňu a hľadali.

„Tu je!“ po chvíli zvolal Ron. „Pozri, je v slizolinskej klubovni… s Parkinsonovou, Zabinim a Crabbom a Goylom…“

Harry sklamaný pozrel na mapu, ale takmer hneď ožil.

„Odteraz ho budem sledovať,“ zastrájal sa. „A len čo uvidíme, že je, kde nemá byť, a Crabbe s Goylom ho strážia vonku, nastúpi neviditeľný plášť a pôjdem zistiť, čo…“

Zmĺkol, lebo do spálne vošiel Neville, z ktorého bolo silno cítiť spáleninu, prehrabával sa v kufri a hľadal nové nohavice.

Napriek tomu, že sa Harry rozhodol Malfoya prichytiť, v nasledujúcich týždňoch nemal šťastie. Hoci kontroloval mapu tak často, ako len mohol, ba niekedy medzi hodinami aj na záchode, ani raz nevidel Malfoya na nijakom podozrivom mieste. Crabbe a Goyle sa pohybovali po hrade sami častejšie než zvyčajne, niekedy postávali na opustených chodbách, ale v tom čase Malfoy nielenže nebol nablízku, ale vôbec ho na mape nebolo možné nájsť. To bola najväčšia záhada. Harry sa pohrával s myšlienkou, že Draco možno odchádza z areálu školy, no nevedel, ako by to robil vzhľadom na prísne bezpečnostné opatrenia. Mohol iba predpokladať, že mu medzi stovkami čiernych bodiek na mape niekde unikol. A pokiaľ ide o to, že Malfoy, Crabbe a Goyle boli každý inde, hoci donedávna bývali nerozluční, to sa s vekom stáva – Ron a Hermiona sú toho živým dôkazom, smutne si pomyslel Harry.

Február sa preklopil do marca bez zmeny počasia, iba čo začalo byť okrem vlhka aj veternejšie. Na všeobecné sklamanie sa na všetkých oznamovacích tabuliach v klubovniach zjavil oznam, že výlety do Rokvillu sa rušia. Ron zúril.

„Mal byť na moje narodeniny! Už som sa tešil!“

„Po tom, čo sa stalo Katie, to predsa nie je až také prekvapenie,“ poznamenal Harry.

Katie sa z nemocnice svätého Munga ešte stále nevrátila. Navyše Denný Prorok oznamoval ďalšie zmiznutia, vrátane niekoľkých príbuzných rokfortských študentov.

„Teraz sa už okrem toho hlúpeho premiestňovania vôbec nemám na čo tešiť,“ mrzel sa Ron. „To sú mi pekné narodeniny…“

Aj po troch lekciách bolo premiestňovanie rovnako ťažké ako predtým, hoci niekoľkým ďalším sa tiež podarilo rozštiepiť. Sklamanie bolo veľké a nespokojnosť s Wilkiem Twycrossom a jeho tromi S, ktoré inšpirovali vznik zopár prezývok, pričom najslušnejšie boli Slabomyseľný svinský skrčok a Starý sušený sopeľ, začala narastať.

„Všetko najlepšie k narodeninám, Ron,“ zablahoželal Ronovi Harry, keď sa prvého marca ráno zobudili na Seamusov a Deanov hlučný odchod na raňajky. „Tu máš darček.“

Hodil balíček na Ronovu posteľ, kde pristál na kope ďalších, ktoré zrejme, ako predpokladal Harry, v noci doniesli domáci škriatkovia.

„Ďakujem,“ ospanlivo sa poďakoval Ron a kým trhal obaly, Harry vyliezol z postele, otvoril kufor a začal hľadať Záškodnícku mapu, ktorú po každom použití skryl. Vyhádzal polovicu kufra, kým ju našiel zasunutú pod zmotanými ponožkami, v ktorých uschovával fľašku elixíru šťastia felix felicis.

„Dobre,“ zamrmlal si, zobral si ju na posteľ, potichu po nej poklopkal a šepkal, aby Neville, ktorý prechádzal okolo jeho postele, nič nepočul: „Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré!“

„Super, Harry!“ nadšene zvolal Ron a mával novými strážcovskými rukavicami, darčekom od Harryho.

„Rado sa stalo,“ neprítomne odpovedal Harry a pritom dôkladne prehľadával slizolinské spálne a pátral po Malfoyovi. „Hej… myslím, že nie je v posteli…“

Ron neodpovedal, bol zaujatý rozbaľovaním darčekov a potom spokojne vykríkol.

„Tento rok to bolo fakt výborné!“ oznamoval a držal v ruke mohutné zlaté hodinky so zvláštnymi symbolmi na okraji a drobnými pohybujúcimi sa hviezdičkami namiesto ručičiek. „Pozri, čo som dostal od mamy a otca. Pána, tuším aj na budúci rok chcem dosiahnuť plnoletosť…“