Harry Potter a Polovičný princ

Nastal zmätok a tlačenica. Ako sa študenti rozostavovali, vrážali do seba a vytláčali susedov zo svojho priestoru. Vedúci fakúlt prechádzali pomedzi nich, ukazovali, kde sa majú postaviť, a utišovali hádky.

„Harry, kam ideš?“ spytovala sa Hermiona.

No Harry neodpovedal, rýchlo sa presúval pomedzi študentov, popri mieste, kde sa profesor Flitwick piskľavo pokúšal rozostaviť Bystrohlavčanov, lebo všetci chceli byť vpredu, okolo profesorky Sproutovej, ktorá naháňala Bifľomorčanov, aby sa postavili do radu, vyhol sa Erniemu Macmillanovi a podarilo sa mu postaviť sa celkom dozadu, priamo za Malfoya, ktorý využil všeobecný rozruch a pokračoval v hádke so vzdorovitým Crabbom vzdialeným pol druha metra od neho.

„Neviem ešte ako dlho, jasné?“ vyštekol Malfoy, nevšímajúc si Harryho za sebou. „Trvá to dlhšie, než som si myslel.“

Crabbe otvoril ústa, ale Malfoy zrejme uhádol, čo chce povedať.

„Pozri, teba do toho nič, čo robím, Crabbe. Ty a Goyle len robte, čo máte, a dávajte pozor!“

„Ja svojim priateľom hovorím, čo robím, ak chcem, aby mi kryli chrbát,“ povedal Harry dosť nahlas, aby ho počul aj Malfoy.

Malfoy sa ihneď zvrtol a ruka mu letela k prútiku, ale presne v tej chvíli všetci štyria vedúci fakúlt vykríkli: „Ticho!“ a nastalo ticho. Malfoy sa pomaly otočil dopredu.

„Ďakujem,“ povedal Twycross, „tak teda…“

Mávol prútikom. Pred každým študentom sa na dlážke ihneď zjavila starodávna obruč.

„Pri premiestňovaní je dôležité zapamätať si tri S: smer, sústredenie, sila vôle!

Krok číslo jeden: svoju myseľ pevne upnite na želaný smer,“ prikazoval Twycross. V tomto prípade budete smerovať do vnútra vašej obruče. Teraz sa, prosím, sústreďte na smer.“

Všetci sa ukradomky obzerali, či aj ostatní hľadia do obruče pred sebou, a potom rýchlo robili, čo im Twycross kázal. Harry hľadel na kruhovú plochu zaprášenej podlahy v obruči a veľmi sa usiloval nemyslieť na nič iné. Stále ho však odpútavala myšlienka, že Malfoy pri svojej činnosti potrebuje strážcov.

„Krok dva,“ pokračoval Twycross, „sústredenie sa na priestor, kam sa chcete preniesť. Nech sa vaša túžba vstúpiť doň prenesie do každej čiastočky vášho tela!“

Harry sa ukradomky obzeral okolo seba. Kúsok vľavo Ernie Macmillan tak uprene hľadel na svoju obruč, až bol celý ružový a vyzeral, akoby sa chystal zniesť vajce veľké ako dorážačka. Harry potlačil smiech a rýchlo preniesol pohľad do svojej obruče.

„Krok tri,“ kričal Twycross, „až keď vám pokyniem… otočíte sa na mieste, pocítite, ako prechádzate do ničoty a pohybujete sa silou vôle! Na môj povel, teraz… raz…“

Harry sa znova obzrel. Mnohí sa tvárili vyplašene, keď od nich tak rýchlo žiadali, aby sa premiestnili.

„… dva…“

Harry sa usiloval znovu upnúť myšlienky na obruč a už zabudol, čo znamenajú tie tri S.

„… TRI!“

Otočil sa na mieste, stratil rovnováhu a skoro spadol. Nebol jediný. Celá sieň bola odrazu plná tackajúcich sa študentov. Neville ležal na chrbte, Ernie Macmillan akousi piruetou preskočil do obruče a na okamih sa tváril nadšene, až kým nezbadal Deana Thomasa, ako sa na ňom rehoce.

„To nič, to nič,“ upokojoval študentov Twycross, ktorý zrejme nič lepšie ani nečakal. „Napravte si obruče, prosím, a zaujmite pôvodné postavenie…“

Druhý pokus nedopadol o nič lepšie. Tretí bol rovnako zlý. Až do štvrtého sa nestalo nič vzrušujúce. Vtedy sa ozvalo strašné zajačanie, všetci sa zdesene obzreli a videli, že Susan Bonesová z Bifľomoru skacká v obruči a jej ľavá noha ešte stále stojí pol druha metra od nej, na pôvodnom mieste.

Vedúci fakúlt sa zbehli k nej, bolo počuť treskot, vyletel oblak fialového dymu, a keď sa rozplynul, zjavila sa vzlykajúca Susan opäť spojená s oboma nohami, ale zdesená.

„Rozštiepenie alebo oddelenie náhodných častí tela,“ komentoval Wilkie Twycross monotónne, „sa vyskytuje, ak nie je myseľ dostatočne sústredená. Neprestajne musíte mať na zreteli svoj smer a presúvať sa nenáhlivo, ale sústredenou silou vôle… takto.“

Twycross predstúpil, s vystretými rukami sa elegantne otočil na mieste a zmizol v rozvírenom habite a znovu sa zjavil v zadnej časti siene.

„Pamätajte na tri S,“ povedal, „a skúste to znova… jeden… dva… tri…“

No aj o hodinu bolo Susanino rozštiepenie najzaujímavejšou udalosťou. Zdalo sa, že neúspech Twycrossa neodradil. Zapol si plášť pri krku a povedal: „Uvidíme sa na budúcu sobotu a nezabudnite: smer, sústredenie, sila vôle.“

Nato mávol prútikom, obruče zmizli a sprevádzaný profesorkou McGonagallovou vyšiel zo siene. Sieň okamžite zašumela rozhovormi a študenti začali vychádzať do vstupnej haly.

„Ako ti to išlo?“ spýtal sa Ron, ktorý sa ponáhľal k Harrymu. „Zdá sa mi, že pri poslednom pokuse som niečo cítil – nejaké šteklenie v nohách.“

„To bude asi tým, že máš malé tenisky, Won-won,“ komentoval hlas za nimi a popri nich prešla uškŕňajúca sa Hermiona.

„Ja som necítil nič,“ povedal Harry, nevšímajúc si uštipačnú poznámku. „Ale to mi je teraz jedno…“

„Ako to myslíš, že ti je to jedno… nechceš sa naučiť premiestňovať?“ neveriacky sa pýtal Ron.