Harry Potter a Polovičný princ

„… a nech máte viac…“

„Ron!“

Ron pustil pohár, napoly vstal z kresla a potom sa zrútil na zem a končatiny sa mu nekontrolovateľne mykali. Z úst sa mu valila pena a oči išli vyskočiť z jamôk.

„Pán profesor!“ skríkol Harry. „Robte niečo!“

No Slughorn zmeravel od šoku. Ron sa mykal a dusil, pokožka mu modrela.

„Čo… ale…“ jachtal Slughorn.

Harry preskočil nízky stolík a bežal k Slughornovmu otvorenému kufríku s elixírmi, vyťahoval nádobky a vrecúška, zatiaľ čo sa v miestnosti ozýval Ronov sípavý dych. Vtom to našiel – scvrknutý kamienok v tvare obličky. Slughorn si ho od neho vzal na hodine elixírov.

Vrhol sa k Ronovi, nasilu mu otvoril ústa a strčil mu do nich bezoár. Ron sa silno striasol, chrapľavo vdýchol a jeho telo ochablo a znehybnelo.

19

Škriatkovia špióni

„Takže nakoniec to neboli najlepšie Ronove narodeniny?“ skonštatoval Fred.

Bol večer, v nemocničnom krídle bolo ticho, okná zastreté, lampy rozsvietené. Ron tu ležal ako jediný pacient. Harry, Hermiona a Ginny sedeli pri ňom. Celý deň čakali za dvojkrídlovými dverami a usilovali sa nazrieť dnu, vždy keď niekto vyšiel alebo vošiel. Madam Pomfreyová ich pustila k nemu až o ôsmej. Fred s Georgeom prišli desať minút po nich.

„Nepredstavovali sme si, že mu darček odovzdáme takto,“ zamračene hovoril George, položil veľký balík Ronovi na nočný stolík a sadol si vedľa Ginny.

„Áno, keď sme si tú scénu predstavovali, bol pri vedomí,“ potvrdil Fred.

„Čakali sme v Rokville, že ho prekvapíme…“ dodal George.

„Boli ste v Rokville?“ spýtala sa Ginny a pozrela naňho.

„Uvažovali sme, že kúpime Zonkov obchod,“ mračil sa Fred. „Vieš, ako rokvillskú pobočku, ale bude nám to na figu, ak vás už nebudú cez víkendy púšťať na nákupy… ale to teraz nie je dôležité.“

Pritiahol si stoličku k Harrymu a hľadel na Ronovu bledú tvár.

„Ako sa to vlastne stalo, Harry?“

Harrymu sa zdalo, že to už rozpráva po stý raz – najprv Dumbledorovi, potom McGonagallovej, madam Pomfreyovej, Hermione a Ginny.

„…a potom som mu do krku strčil bezoár a začal dýchať trochu ľahšie, Slughorn bežal po pomoc, prišli McGonagallová a madam Pomfreyová a zobrali Rona sem. Vraj sa dá do poriadku. Madam Pomfreyová hovorí, že tu bude musieť zostať tak týždeň… a brať rutovú esenciu…“

„Pána, to ale bolo šťastie, že ti napadol ten bezoár,“ zašepkal George.

„Šťastie bolo, že sa v miestnosti bezoár našiel,“ povedal Harry, ktorého až mrazilo pri pomyslení, čo by sa bolo stalo, keby tam ten malý kamienok nebol.

Hermiona hlasno potiahla nosom. Celý deň bola mimoriadne tichá. Potom, ako pribehla hore za Harrym k nemocničnému krídlu a povypytovala sa, čo sa stalo, sa takmer nezúčastňovala na rozhovore, z a t i a ľ čo Harry s Ginny donekonečna rozoberali, ako bol Ron otrávený, iba stála vedľa nich so stisnutými zubami, tvárila sa vyľakane, až kým ich konečne nepustili dnu.

„Mama s otcom to vedia?“ spýtal sa Fred Ginny.

„Už tu boli, prišli asi pred hodinou – teraz sú u Dumbledora, ale o chvíľu sa vrátia.“

Chvíľu bolo ticho a všetci hľadeli na Rona, ktorý niečo mumlal zo spánku.

„Takže ten jed bol v nápoji?“ potichu sa spýtal Fred.

„Áno,“ hneď odpovedal Harry, lebo na nič iné nemohol myslieť, a bol rád, že to môže preberať znova. „Slughorn nám nalial…“

„Mohol naliať niečo Ronovi do pohára tak, že ty by si to nevidel?“

„Asi áno,“ povedal Harry, „ale prečo by to robil?“

„Netuším,“ mračil sa Fred. „Nemyslíš, že si mohol pomýliť poháre? Že chcel dostať teba?“

„Prečo by Slughorn chcel Harryho otráviť?“ spýtala sa Ginny.

„Ja neviem,“ pokrčil Fred plecami, „ale iste je množstvo ľudí, ktorí by chceli Harryho otráviť, nie? Keďže je vyvolený a to ostatné.“

„Tak ty si myslíš, že Slughorn je smrťožrút?“ spýtala sa Ginny.

„Všetko je možné,“ zlovestne povedal Fred.

„Mohol byť pod vplyvom imperiusu,“ špekuloval George.

„Alebo by mohol byť nevinný,“ vyhlásila Ginny. „Jed mohol byť vo fľaši a v tom prípade bol zrejme určený pre samotného Slughorna.“

„Kto by chcel zabiť Slughorna?“

„Dumbledore si myslí, že Voldemort chcel získať Slughorna na svoju stranu,“ povedal Harry. „Slughorn sa celý rok, než prišiel do Rokfortu, skrýval. A…“ myslel na spomienku, ktorú sa Dumbledorovi nepodarilo zo Slughorna dostať, „a možno ho Voldemort chce odpratať z cesty, možno si myslí, že by mohol byť pre Dumbledora cenný.“

„Ale ty si povedal, že Slughorn chcel dať tú fľašku na Vianoce Dumbledorovi,“ pripomenula mu Ginny. „Takže travičovi mohlo ísť o Dumbledora.“

„Tak v tom prípade ten travič Slughorna dobre nepoznal,“ po prvý raz po dlhých hodinách prehovorila Hermiona a znelo to, akoby mala silnú nádchu. „Každý, kto pozná Slughorna, by vedel, že niečo také chutné si nechá pre seba.“

„Er-mio-ná,“ nečakane zachripel Ron.

Všetci stíchli a znepokojene naňho pozreli, ale iba chvíľu nezrozumiteľne mrmlal a potom začal chrápať.

Dvere miestnosti sa rozleteli, až všetci nadskočili, a kráčal k nim Hagrid, vlasy mal pokropené dažďom, medvedí kožuch poletoval za ním, v ruke držal kušu a na podlahe po ňom zostávali obrovské blatové stopy.