Harry Potter a Polovičný princ

„Chýbal si mi na hodinách, Harry,“ povedala ľútostivo, len čo vykročili. „Nikdy si nebol dobrý veštec… ale bol si skvelý objekt…“

Harry neodpovedal, neznášal časy, keď bol objektom ustavičných predpovedí profesorky Trelawneyovej o záhube.

„Žiaľ, ten pejo, pardon, kentaur o kartomancii nevie nič. Pýtala som sa ho ako veštec veštca, či aj on cíti vzdialené vibrácie blížiacej sa katastrofy? No zrejme sa na mne zabával. Áno, zabával!“

Hystericky zvyšovala hlas a Harry pocítil silný závan sherry, hoci fľašky už pri sebe nemala.

„Možno ten kôň počul, ako ľudia hovoria, že som nezdedila schopnosti svojej pra-prababičky. Žiarlivci tie klebety šírili celé roky. Dovolil by mi Dumbledore učiť v tejto významnej škole, vkladal by do mňa toľké roky dôveru, keby som sa neosvedčila?“

Harry čosi nejasne zamumlal.

„Veľmi dobre si pamätám na prvý pohovor u Dumbledora,“ pokračovala profesorka Trelawneyová hrdelným tónom. „Hlboko som naňho zapôsobila, hlboko… Ubytovala som sa u Kančej hlavy, čo ti, mimochodom, neodporúčam – ploštice, chlapče zlatý – lenže nemala som dosť financií. Dumbledore bol taký pozorný, že ma tam navštívil v mojej izbe. Vypytoval sa ma… musím povedať, že najprv sa zdalo, že nie je naklonený vešteniu… a pamätám sa, že som sa začala cítiť trochu čudne, lebo v ten deň som toho veľa nezjedia… ale potom…“

Teraz Harry po prvý raz dával pozor, lebo vedel, čo sa stalo potom: profesorka Trelawneyová predniesla proroctvo, ktoré zmenilo celý jeho život, proroctvo o ňom a o Voldemortovi.

„… ale vtedy nás surovo vyrušil Severus Snape!“

„Čo?“

„Áno, za dverami nastal rozruch, rozleteli sa a stál tam ten dosť drsný barman so Snapom, ktorý čosi bľabotal, že si pomýlil smer, hoci pamätám sa, ako som si vtedy pomyslela, že ho pristihli pri načúvaní za dverami – vieš, aj on vtedy hľadal miesto a určite chcel získať nejaké tipy. No potom, vieš, mi Dumbledore oveľa ochotnejšie dal to miesto a nemôžem sa tomu ubrániť, Harry, ale myslím, že to bolo preto, lebo ocenil ten zarážajúci kontrast medzi mojím skromným vystupovaním a tichým talentom v porovnaní s vtieravým, bezohľadným mladým mužom, ktorý zrejme počúval pri kľúčovej dierke… Harry?“

Obzrela sa, lebo až teraz si uvedomila, že Harry už nie je pri nej, že zastal a stojí asi tri metre od nej.

„Harry?“ opakovala neisto.

Možno bol biely v tvári, keď sa profesorka tvárila tak znepokojene a vyľakane. Harry stál ako skamenený a jedna za druhou sa v ňom prevaľovali vlny šoku a zastierali všetko okrem informácie, o ktorej tak dlho nevedel…

To Snape vypočul proroctvo. To Snape doniesol správu o proroctve Voldemortovi. Snape a Peter Pettigrew poslali Voldemorta za Lily a Jamesom a ich synom…

Teraz Harrymu na ničom inom nezáležalo.

„Harry?“ znova ho oslovila profesorka Trelawneyová. „Harry… myslela som, že ideme spolu za riaditeľom.“

„Vy zostaňte tu,“ cez meravé pery precedil Harry.

„Ale, drahý môj… chcela som mu povedať, ako ma napadli v núdzovej…“

„Vy zostaňte tu!“ nahnevane zopakoval Harry.

Vyzerala vyľakane a Harry prebehol popri nej, zabočil za roh do Dumbledorovej chodby, kde stála na stráži osamelá kamenná obluda. Harry vykríkol heslo a vybehol hore točitým schodiskom, berúc schody po troch. Na Dumbledorove dvere nezaklopal, búchal na ne a pokojný hlas ho vyzval: „Ďalej,“ až potom, keď Harry vtrhol dnu.

Fénix Félix sa obzrel a v jasných čiernych očiach sa mu odrážalo zlaté svetlo slnka zapadajúceho za oknom. Dumbledore stál pri okne, hľadel na areál a v rukách držal dlhý čierny cestovný plášť.

„Harry, sľúbil som ti, že môžeš ísť so mnou.“

Harry chvíľu nechápal. Rozhovor s profesorkou Trelawneyovou mu vytlačil z mysle všetko ostatné a mozog mu pracoval akosi pomaly.

„Ísť… s vami…?“

„Pravdaže, iba ak chceš.“

„Ak…“

A vtedy si Harry spomenul, prečo sa vlastne tak ponáhľal do Dumbledorovej pracovne.

„Našli ste ho? Našli ste horcrux?“

„Myslím, že áno.“

Zlosť a rozhorčenie v Harrym bojovali so šokom a vzrušením a chvíľu sa nezmohol na slovo.

„Strach je prirodzený,“ prehovoril Dumbledore.

„Ja nemám strach!“ vykríkol odrazu Harry a bola to úplná pravda. Strach bol tou jedinou emóciou, ktorú v tej chvíli vôbec nepociťoval. „Ktorý horcrux je to? Kde je?“

„Nie som si istý, ktorý to je – hoci myslím, že hada môžeme vylúčiť – no pravdepodobne je skrytý v jaskyni pri pobreží na míle odtiaľto, v jaskyni, ktorú som hľadal už veľmi dlho. Tam kedysi Tom Riddle vydesil dve siroty na výročnom výlete, pamätáš sa?“

„Áno,“ prikývol Harry. „Ako je chránený?“

„Neviem, mám podozrenie, že to môže byť dosť zlé.“ Dumbledore zaváhal a potom povedal: „Harry, sľúbil som ti, že môžeš ísť so mnou, a splním ten sľub, ale bolo by odo mňa veľmi nesprávne, keby som ťa nevaroval, že je to mimoriadne nebezpečné.“

„Idem,“ zvolal Harry takmer prv, než Dumbledore dohovoril. Keďže v ňom vrel hnev na Snapa, jeho túžba vykonať niečo zúfalé a riskantné sa za posledné minúty desaťnásobne zvýšila. Zrejme mu to bolo vidieť na tvári, lebo Dumbledore odstúpil od okna, pozornejšie pozrel na Harryho a medzi strieborným obočím sa mu vytvorila vráska.

„Čo sa ti stalo?“