Harry Potter a Polovičný princ

„Amortencia v skutočnosti, pravdaže, nevytvára lásku. Nie je možné vyrobiť alebo napodobniť lásku. Nie, tento nápoj jednoducho spôsobí silnú zaslepenosť alebo posadnutosť. Je to asi najnebezpečnejší a najmocnejší elixír v tejto miestnosti. Ó, áno,“ pozrel na Malfoya a Notta a vážne prikyvoval, lebo obaja sa pochybovačne uškŕňali. „Keby ste mali za sebou taký kus života ako ja, nepodceňovali by ste silu posadnutosti láskou…

A teraz je načase pustiť sa do práce.“

„Pán profesor, nepovedali ste nám, čo je v tomto kotlíku,“ ozval sa Ernie Macmillan, pričom ukazoval na malý čierny kotlík na Slughornovom stole. Elixír v ňom si veselo špľachotal, mal farbu roztopeného zlata a veľké kvapky vyskakovali nad hladinu ako zlaté rybičky, hoci nevystrekla ani kvapôčka.

„Ohó,“ teatrálne zvolal Slughorn. Harry si bol istý, že profesor vôbec na ten elixír nezabudol, ale čakal, kedy sa ho naň spýtajú, aby tak dosiahol dramatický efekt. „Áno. Toto, dámy a páni, toto je najzaujímavejší elixír nazývaný felix felicis. Domnievam sa, že viete, čo robí felix felicis, slečna Grangerová?“ s úsmevom sa otočil k Hermione, ktorá počuteľne zhíkla.

„Je to tekuté šťastie,“ vzrušene odpovedala Hermiona. „Spôsobuje šťastie!“

Celá trieda sa hneď vystrela. Teraz Harry z Malfoya videl iba zadnú časť hlavy s ulízanými blond vlasmi, lebo sa mu konečne uráčilo venovať Slughornovi úplnú pozornosť.

„Veľmi správe, ďalších desať bodov pre Chrabromil. Áno, toto je zvláštny elixír felix felicis,“ opakoval Slughorn, „nesmierne ťažko sa vyrába a účinkuje katastrofálne, ak sa nepodarí. Ak je však uvarený správne, tak ako bol tento, zistíte, že všetko vaše úsilie je úspešné… aspoň dovtedy, kým nevyprchajú účinky.“

„Prečo ho ľudia nepijú stále, pán profesor?“ zvedavo sa spýtal Terry Boot.

„Pretože ak sa užíva nadmerne, spôsobuje závraty, ľahostajnosť a nebezpečne prehnanú sebadôveru,“ vysvetlil profesor. „Priveľa dobrého škodí, viete? Vo veľkých množstvách je mimoriadne toxický. Ale ak sa užíva úsporne a len skutočne príležitostne…“

„Užili ste ho niekedy, pán profesor?“ s veľkým záujmom sa spýtal Michael Corner.

„Dva razy v živote,“ priznal sa Slughorn. „Raz, keď som mal dvadsaťštyri a raz ako päťdesiatsedemročný. Dve polievkové lyžice s raňajkami. Dva perfektné dni.“

Zasnene hľadel do prázdna. Či to hrá, alebo nie, účinok je efektný, pomyslel si Harry.

„A toto ponúkam ako odmenu na tejto hodine,“ oznámil Slughorn, keď sa očividne vrátil na pevnú zem.

Nastalo ticho, v ktorom akoby sa každé zabublanie či žblnknutie elixírov desaťnásobne zosilnilo.

„Jedna malá fľaštička felix felicis,“ povedal Slughorn, vybral z vrecka maličkú sklenú fľašku s korkovou zátkou a všetkým ju ukazoval. „Stačí na dvanásť hodín šťastia. Od rána do súmraku budete mať šťastie vo všetkom, o čo sa pokúsite.

Ale musím vás upozorniť, že felix felicis je zakázaná látka pri organizovaných súťažiach… športových podujatiach, napríklad, skúškach alebo voľbách. A tak víťaz ho smie použiť iba v obyčajný deň… a zistí, aký bude ten obyčajný deň neobyčajný!

Takže, milí študenti, ako môžete vyhrať túto fantastickú cenu? Tak, že si v Príprave elixírov pre pokročilých otvoríte stranu desať. Zostáva nám čosi vyše hodiny a to je váš čas na slušný pokus o nápoj živých mŕtvych. Viem, že je to zložitejšie než čokoľvek, čo ste sa pokúšali namiešať predtým, a od nikoho neočakávam dokonalý elixír. No najlepší získa túto fľaštičku felixu. Tak do toho!“

Ozvalo sa škrípanie, lebo všetci si priťahovali kotlíky, a hlasný cvengot pri kladení závaží na váhy, ale nikto nerozprával. Sústredenie v miestnosti bolo skoro hmatateľné. Harry videl, ako Malfoy horúčkovite listuje v Príprave elixírov pre pokročilých. Bolo celkom jasné, že veľmi chce mať šťastný deň. Harry sa rýchlo sklonil nad rozpadávajúcu sa knihu, ktorú mu požičal Slughorn.

Namrzený zistil, že predchádzajúci majiteľ celé stránky počmáral, takže okraje boli rovnako tmavé ako tlačené časti. Harry sa sklonil nad knihu, aby rozlúštil prísady (aj tu si predchodca robil poznámky a všeličo vyčiarkol) a ponáhľal sa k skrini so zásobami pohľadať, čo potreboval. Na spiatočnej ceste k svojmu kotlíku videl, že Malfoy rýchlo krája korene valeriány.

Všetci sa občas mrkli, čo robia ostatní. Bola to výhoda i nevýhoda hodiny elixírov, že to bolo ťažké utajiť. O desať minút bola trieda plná modrastej pary. Zdalo sa, že Hermiona sa, pravdaže, dostala najďalej. Jej elixír sa už podobal na jemnú tekutinu farby čiernych ríbezlí, čo sa v literatúre uvádzalo ako ideálne polovičné štádium.

Len čo Harry dokrájal korene, znova sa sklonil nad knihu. Rozčuľovalo ho, že musí lúštiť pokyny pod tými hlúpymi čmáranicami predchádzajúceho majiteľa, ktorý z nejakých dôvodov nesúhlasil s návodom ako nakrájať sofoforóznu fazuľu a napísal náhradný pokyn:

Rozdrviť plochou stranou striebornej dýky, šťava sa tak uvoľní lepšie ako pri krájaní.

„Pán profesor, myslím, že ste poznali môjho starého otca Abraxasa Malfoya!“

Harry zdvihol pohľad. Slughorn práve prechádzal popri slizolinskom stole.