Harry Potter a Polovičný princ

Harry usúdil, že ďalší celofakultný konkurz už nezvládne. S nepríjemným pocitom, ktorý nemal nič spoločné s metlobalom, jedného dňa po transfigurácii pristavil Deana Thomasa. Väčšina študentov už z triedy odišla, hoci po miestnosti ešte lietalo zopár štebotajúcich žltých vtákov – všetko Hermionine výtvory. Nikomu inému sa nepodarilo vyčariť ani len pierko.

„Ešte stále chceš hrať na poste triafača?“

„Čo…? Jasné!“ vzrušene zvolal Dean. Ponad Deanovo plece Harry videl, ako Seamus Finnigan šmaril knihy do tašky a tváril sa kyslo. Jedným z dôvodov, prečo Harry nerád pozýval Deana do družstva, bolo to, že Seamusovi sa to nebude páčiť. Na druhej strane musel urobiť to, čo bolo pre družstvo najlepšie, a Dean na konkurze Seamusa prekonal.

„Tak ťa teda berieme,“ povedal Harry. „Dnes večer o siedmej je tréning.“

„Dobre. Hurá, Harry! Už sa neviem dočkať, kedy to poviem Ginny!“

Vybehol z miestnosti a nechal Harryho so Seamusom samých, čo bolo nepríjemné, a nezlepšil to ani vtáčí trus, ktorý pristál Seamusovi na hlave, lebo práve ponad nich prebrnkol jeden z Hermioniných kanárikov.

Seamus nebol jediný, koho škrel výber Katinho náhradníka. Vo veľkom sa šomralo aj v klubovni, mnohým nevoňalo, že Harry vybral do družstva až dvoch spolužiakov z triedy. Pretože Harry za svojej školskej kariéry vydržal oveľa horšie reči, veľmi ho to netrápilo, no aj tak sa tým zvyšovalo napätie a očakávalo sa, že nadchádzajúci zápas so Slizolinom vyhrajú. Harry vedel, že keby Chrabromil vyhral, celá fakulta na kritiku zabudne, a prisahali by, že predsa vždy považovali tento tím za skvelý. Keby prehrali… No Harry si i tak zachmúrene pomyslel, že už bolo aj horšie.

Po Deanovom tréningu v ten večer nemal dôvod ľutovať svoju voľbu. Dean sa s Ginny a Demelzou dobre zohrali, odrážači Peakes a Coote sa stále zlepšovali. Jediným problémom bol Ron.

Harry celý čas vedel, že Ron je nevyrovnaný hráč, oslabuje ho nervozita a nedostatok sebadôvery a nanešťastie perspektíva blížiaceho sa úvodného zápasu sezóny akoby vyplavila na povrch všetky jeho staré neistoty. Pustil asi desať gólov, pričom väčšinu z nich strelila Ginny, i technicky si počínal čoraz nepremyslenejšie, až napokon udrel blížiacu sa Demelzu do úst.

„To som neurobil naschvál, Demelza, prepáč, prepáč, naozaj ma to mrzí!“ kričal za ňou Ron, keď cikcakovite klesala k zemi a všade z nej kvapkala krv. „Ja som…“

„… spanikáril,“ nahnevane dokončila Ginny, pristála vedľa Demelzy a prezerala jej opuchnutú peru. „Si hlupák, Ron! Pozri sa na ňu, ako vyzerá!“

„Hneď to dám do poriadku,“ Harry pristál pri dievčatách, namieril prútik na Demelzine ústa a zvolal: „Episkey!“

„A nenadávaj Ronovi, Ginny, nie si kapitánka družstva.“

„Ty si bol priveľmi zaneprázdnený, aby si mu vynadal do idiotov, tak som si myslela, že niekto by mal…“

Harry sa len-len nerozosmial.

„Všetci do vzduchu! Pokračujeme…“

Bol to jeden z najhorších tréningov za celý polrok, ale Harry sa nazdal, že teraz, bezprostredne pred zápasom, by asi nebolo taktické nazvať ich výkony pravým menom.

„Všetkým ďakujem za dobrý výkon. Myslím, že Slizolin odrovnáme,“ povzbudzoval ich a triafači a odrážači odišli zo šatne pomerne spokojní.

„Hral som ako vrece dračieho hnoja,“ skonštatoval Ron dutým hlasom, len čo sa zavreli dvere za Ginny.

„To nie je pravda,“ energicky vyhlásil Harry. „Si najlepší strážca zo všetkých, čo som vyskúšal, Ron. Tvojím problémom sú nervy.“

Celou cestou do hradu ho vytrvalo povzbudzoval, takže na druhom poschodí už Ron vyzeral trochu veselšie. Harry odhrnul gobelín, lebo sa vybrali ku Chrabromilskej veži zvyčajnou skratkou, no za ním našli Deana a Ginny nalepených na sebe vášnivo sa bozkávať.

Harry mal pocit, že mu v žalúdku ožilo niečo veľké a šupinaté a zadrapilo sa mu do vnútorností, mozog mu zaplavila vlna horúcej krvi, pohltila všetky myšlienky a namiesto nich pocítil divú túžbu premeniť Deana na želatínu. Úporne bojoval s týmto náhlym šialenstvom, preto k nemu doliehal Ronov hlas akoby z veľkej diaľky.

„Hej!“

Dean a Ginny sa od seba odtrhli a obzerali sa.

„Čo je?“ spýtala sa Ginny.

„Neželám si, aby sa moja sestra na verejnosti s niekým bozkávala!“

„Na tejto chodbe nebolo ani ducha, kým ste sem nevtrhli vy!“ ohradila sa Ginny.

Dean sa tváril rozpačito. Vyhýbavo sa na Harryho usmial, no Harry jeho úsmev neopätoval, lebo práve zrodená beštia v ňom revala, aby Deana okamžite vyhodil z družstva.

„Eh… poďme, Ginny,“ navrhol Dean, „vráťme sa do klubovne…“

„Ty choď!“ povedala Ginny. „Ja si chcem teraz pohovoriť s bratom.“

Dean odišiel a zrejme neľutoval, že odchádza zo scény.

„Tak!“ Ginny si odhrnula dlhé červené vlasy z tváre a mračila sa na Rona. „Jednu vec si raz a navždy vyjasnime. Teba do toho nie je vôbec nič, s kým ja chodím alebo čo s ním robím, Ron…“

„Ale je!“ nahnevane sa ohradil Ron. „Myslíš si, že chcem, aby ľudia hovorili, že moja sestra je…“

„Je čo?“ skríkla Ginny a vytiahla prútik. „Čo presne?“

„On tým nič nemyslel, Ginny…“ automaticky zasiahol Harry, hoci beštia v ňom revala a súhlasila s Ronom.