Harry Potter a Polovičný princ

„Ale áno!“ Ginny sa zúrivo oborila na Harryho. „Len zato, že on sa jakživ s nikým nebozkával, len preto, že najkrajší bozk, aký v živote dostal, bol od tety Muriel…“

„Sklapni!“ zreval Ron, jeho tvár preskočila červenú farbu a rovno zhnedla.

„Nie, nesklapnem!“ kričala Ginny celá bez seba. „Videla som, ako zakaždým, keď je Flirta v tvojej blízkosti, čakáš, že ťa pobozká na líce. Je to trápne! Keby si s niekým chodil a užil si trochu bozkávania, neprekážalo by ti tak, že to robia ostatní!“

Aj Ron vytiahol prútik. Harry sa rýchlo postavil medzi nich.

„Nevieš, o čom hovoríš!“ reval Ron a pokúšal sa namieriť prútik poza Harryho, ktorý teraz stál pred ňou s natiahnutými rukami, priamo na Ginny. „Len preto, že to nerobím na verejnosti…!“

Ginny vyprskla pohŕdavým smiechom a pokúšala sa Harryho odsotiť.

„Bozkával si sa s Kvíkom, čo? Alebo máš pod vankúšom obrázok tetušky Muriel?“

„Ty…“

Popod Harryho ľavú ruku preletelo oranžové svetlo a iba o chlp minulo Ginny. Harry pritisol Rona k stene.

„Neblázni…“

„Harry sa bozkával s Čcho Čchang!“ kričala Ginny a zdalo sa, že sa už-už rozplače. „A Hermiona sa bozkávala s Viktorom Krumom. To iba ty sa správaš, akoby to bolo niečo nechutné, Ron, a to preto, že máš toľko skúseností ako dvanásťročné decko!“

A hneď letela preč. Harry Rona rýchlo pustil, lebo výraz na jeho tvári bol vražedný. Obaja sťažka dýchali, až kým sa za rohom nezjavila Filchova mačka pani Norrisová a nenarušila to napätie.

„Poďme,“ zavelil Harry, keď začul šuchtavé Filchove kroky.

Hnali sa hore schodmi a cez chodbu na siedmom poschodí. „Uhni!“ vyštekol Ron na malé dievčatko, ktoré vystrašene poskočilo a pustilo fľašu so žabími ikrami.

Harry ani nevnímal rinkot rozbíjajúceho sa skla, bol dezorientovaný, krútila sa mu hlava, ako keby ho zasiahol blesk. To len preto, že je to Ronova sestra, hovoril si. Nepáčilo sa ti, že sa bozkávala s Deanom iba preto, že je to Ronova sestra…

Lenže bez pozvania sa mu v mysli vynorila predstava, ako na tej istej chodbe bozkáva Ginny on sám… beštia v jeho hrudi priadla… No keď Ron prudko odhrnul gobelín, vyťahoval prútik naňho a vykrikoval: Zradil si moju dôveru!… a ty že si môj priateľ!…

„Myslíš, že sa Hermiona bozkávala s Krumom?“ zrazu sa spýtal Ron pri Tučnej panej. Harry sa previnilo mykol a v duchu sa náhle vrátil z chodby, kde nebolo nijakého Rona, ale iba Ginny a on, sami dvaja.

„Čo?“ zmätene sa spýtal. „Och… no…“

Úprimná odpoveď by bola áno, ale nechcel tak odpovedať. Ron však zrejme vyčítal z Harryho tváre to najhoršie.

„Kôprová omáčka,“ zlovestne vyhlásil pred Tučnou paňou a cez dieru preliezli do klubovne.

Ani jeden viac nespomenul Ginny ani Hermionu, vlastne v ten večer sa sotva rozprávali, ľahli si bez slova, obaja ponorení do svojich myšlienok.

Harry dlho nemohol zaspať, hľadel na baldachýn a usiloval sa presvedčiť sám seba, že jeho city k Ginny sú čisto bratské. Veď celé leto prežili vedľa seba ako brat so sestrou, hrali metlobal, doberali si Rona a smiali sa na Billovi a Flirte. Pozná Ginny už roky… je prirodzené, že ju chce chrániť… prirodzené, že chce na ňu dávať pozor… a že by Deanovi za tie bozky najradšej odtrhol hlavu… nie… nie… musí ovládnuť tieto bratské city…

Ron chrochtavo zachrápal.

Je to Ronova sestra, srdnato si opakoval Harry. Ronova sestra. Neprichádza do úvahy. Ani za nič by neriskoval Ronovo priateľstvo. Pobúchal po vankúši, aby si ho pohodlnejšie vytvaroval, čakal, kým príde spánok, a zo všetkých síl sa usiloval zabrániť myšlienkam, aby zablúdili k Ginny.

Na druhý deň sa Harry zobudil trochu omámený a zmätený z množstva snov, v ktorých ho Ron naháňal s triafačskou pálkou, ale okolo poludnia by skutočného Rona s radosťou vymenil za toho zo sna, pretože skutočný Ron nielenže ignoroval Ginny i Deana, ale správal sa k dotknutej a rozpačitej Hermione s ľadovou pohŕdavou ľahostajnosťou. A navyše sa cez noc z Rona stal taký precitlivený človek pripravený zaútočiť ako nejaký tryskochvostý škrot. Harry sa celý deň bezúspešne usiloval udržať medzi Ronom a Hermionou mier. Napokon sa Hermiona pobrala do postele v absolútne mizernej nálade a Ron odišiel do chlapčenských spálni po tom, čo nahnevane vynadal niekoľkým vystrašeným prvákom za to, že naňho hľadeli.

Na Harryho zdesenie Ronova agresivita nepoľavila ani v nasledujúcich dňoch. A čo bolo horšie, narastala ruka v ruke s poklesom jeho chytačských schopností, takže pri poslednom tréningu pred sobotňajším zápasom nechytil ani jedinú strelu triafačov, zato reval na každého tak, že Demelzu dohnal až k slzám.

„Čuš konečne a daj jej pokoj!“ skríkol naňho Peakes, chlapec o tretinu nižší od Rona, zato s ťažkou pálkou v ruke.