Harry Potter a Polovičný princ

„DOSŤ!“ zreval Harry, keď videl, ako Ginny zazerá na Rona. Spomenul si, že má povesť dokonalej vrhačky odpaľovacích čarov, a letel k nim, kým sa situácia nevymkne spod kontroly. „Peakes, choď zbaliť dorážačky. Demelza, pozbieraj sa, dnes si hrala naozaj dobre. Ron…“ chvíľu počkal, kým všetci členovia neodišli, „si môj najlepší priateľ, ale keď sa budeš k ostatným naďalej správať takto, bez milosti ťa vykopnem z družstva.“

Chvíľu si vážne myslel, že ho Ron udrie, ale stalo sa voľačo horšie: Ron na metle akoby ovisol, bojovnosť z neho celkom vyprchala a vyhlásil: „Odstupujem. Som trápny.“

„Nie si trápny a neodstupuješ!“ rozčúlene skríkol Harry a schmatol Rona za habit. „Keď si vo forme, chytíš hocičo. Ty máš psychické problémy.“

„Hovoríš, že som cvok?“

„Áno, asi áno.“

Chvíľu na seba zazerali, potom Ron unavene pokrútil hlavou.

„Viem, že nemáš čas hľadať druhého strážcu, takže zajtra hrám, ale ak prehráme, a to prehráme, odchádzam z tímu.“

Harry mohol hovoriť, čo chcel, Ron nezmenil stanovisko. Celú večeru sa usiloval dvíhať jeho sebavedomie, no Ron sa priveľmi sústreďoval na to, aby bol nevrlý a mrzutý k Hermione, takže si to nevšímal. Harry pokračoval aj v klubovni, ale jeho tvrdenie, že by Ronov odchod zničil celý tím, trochu podkopávala skutočnosť, že ostatní hráči sa zhŕkli vo vzdialenom kúte, zjavne si šepkali o Ronovi a vrhali naňho nepekné pohľady. Napokon sa Harry pokúsil znova sa nahnevať v nádeji, že vyprovokuje Rona k vzdorovitosti, možnože vďaka tomu bude dobre chytať, ale táto stratégia nezabrala o nič viac než povzbudzovanie. Ron si líhal načisto deprimovaný a bez nádeje.

Harry dlho ležal potme a nespal. Nechcel nadchádzajúci zápas prehrať. Nielen preto, že to bol jeho prvý zápas v kapitánskej pozícii, ale rozhodol sa poraziť Draca Malfoya aspoň v metlobale, keď nemohol podložiť svoje podozrenia o jeho smrťožrútstve dôkazmi. Ale ak bude Ron hrať tak ako pri posledných tréningoch, ich šance na víťazstvo sú veľmi chabé…

Keby len mohol niečo urobiť, aby sa Ron pozbieral… aby hral vo vrcholnej forme… niečo, čo by zabezpečilo, že Ron bude mať naozaj dobrý deň…

A náhle v jednom šťastnom okamihu prišla inšpirácia.

Na druhý deň boli raňajky ako zvyčajne v deň zápasu veľmi búrlivé. Slizolinčania vítali členov chrabromilského družstva vo Veľkej sieni hlasným piskotom a húkaním. Harry pozrel na strop a videl jasnú, svetlomodrú oblohu – to bolo dobré znamenie.

Chrabromilský stôl, zaplavený červenou a zlatou farbou, volal pri Harryho a Ronovom príchode na slávu. Harry sa usmieval a kýval. Ron vystrúhal chabú grimasu a pokrútil hlavou.

„Hore hlavu, Ron!“ zvolala Lavender. „Viem, že budeš skvelý!“

Ron si ju nevšímal.

„Čaj?“ spýtal sa ho Harry. „Kávu? Tekvicový džús?“

„Hocičo,“ zachmúrene odvetil Ron a bez nálady si odhryzol z hrianky.

A o chvíľu nato Hermiona, ktorú Ronovo nepríjemné správanie v poslednom čase tak otravovalo, že ani nešla s nimi na raňajky, cestou k stolu zastala.

„Ako sa cítite?“ spýtala sa opatrne a hľadela Ronovi na zátylok.

„Dobre,“ odvetil Harry a opatrne podával Ronovi pohár tekvicového džúsu. „Tu máš, Ron. Vypi to.“

Ron si priložil pohár k perám, no z Hermiony zrazu vyletelo: „Nepi to, Ron!“

Harry i Ron pozreli na ňu.

„Prečo?“ spýtal sa Ron.

Hermiona hľadela na Harryho, akoby neverila vlastným očiam.

„Práve si mu do toho nápoja niečo pridal.“

„Prosím?!“ zvolal Harry.

„Počul si ma. Videla som ťa. Práve si Ronovi niečo nalial do nápoja. V pravej ruke máš fľašku!“

„Netuším, o čom hovoríš,“ Harry bleskovo strčil fľaštičku do vrecka.

„Ron, varujem ťa, nepi to!“ zopakovala Hermiona vyľakane, ale Ron zobral pohár, na dúšok ho vyprázdnil a povedal: „Prestaň ma komandovať, Hermiona.“

Tvárila sa pohoršene. Sklonila sa tak nízko, aby ju počul iba Harry, a zasyčala: „Za to by ťa mali vylúčiť. To by som o tebe nikdy nepovedala, Harry!“

„Pozrime sa, kto to hovorí,“ odpovedal jej šeptom. „Neočarovala si náhodou nedávno niekoho?“

Okamžite vstala od stola a ponáhľala sa od nich preč. Harry hľadel za ňou bez ľútosti. Hermiona nikdy nechápala, aký je metlobal dôležitý. Obzrela sa na Rona, ktorý si oblizoval pery.

„Už je pomaly čas,“ bezstarostne prehodil Harry.

Zamrznutá tráva im cestou na štadión chrupčala pod nohami.

„Máme šťastie, že je také počasie, čo?“ prihovoril sa Harry Ronovi.

„Uhm,“ prikývol poblednutý, zúbožený Ron.

Ginny a Demelza si už obliekli metlobalové habity a čakali ich v šatni.

„Podmienky vyzerajú ideálne,“ poznamenala Ginny, ignorujúc Rona. „Slizolinskému triafačovi Vaiseymu vrazila včera pri tréningu do hlavy dorážačka a nemôže hrať! A čo je ešte lepšie, aj Malfoy ochorel!“

„Čo?!“Harry sa otočil a civel na ňu. „Je chorý? Čo mu je?“

„Netuším, ale pre nás je to výborné,“ tešila sa Ginny. „Ako náhradníka postavili Harpera. Chodí do nášho ročníka a je to tupec.“