Harry Potter a Polovičný princ

Harry sa neprítomne usmial, ale kým si obliekal šarlátový habit, v duchu bol veľmi ďaleko od metlobalu. Dosiaľ Malfoy iba jediný raz vyhlásil, že pre zranenie nemôže hrať, no vtedy sa postaral, aby zápas preložili na termín vhodnejší pre Slizolin. Prečo sa teraz bez problémov dá nahradiť? Je naozaj chorý alebo to iba predstiera?

„Je to podozrivé, nie?“ potichu šepol Ronovi. „Aby Malfoy nehral?“

„Ja tomu hovorím šťastie,“ Ron trochu ožil. „A navyše ešte bez Vaiseyho – ten dáva najviac gólov. Nebol by som si pomyslel… hej!“ zrazu si prestal naťahovať strážcovské rukavice a uprene hľadel na Harryho.

„Čo je?“

„Ja… ty…“ Ron stíšil hlas, tváril sa vyľakane i vzrušene. „Môj pohár… tekvicový džús… nedal si…?“

Harry nadvihol obočie, ale povedal iba: „O päť minút začíname, tak sa radšej obuj.“

Za neopísateľného revu a piskotu vyšli na štadión. Jedna strana štadióna bola červeno-zlatá, druhá zaplavená zelenou a striebornou. Aj mnohí Bifľomorčania a Bystrohlavčania sa rozdelili podľa toho, ktorej strane držali palce. Uprostred kriku a tlieskania Harry jasne rozoznal rev presláveného klobúka Luny Lovegoodovej s levou hlavou.

Harry podišiel k rozhodkyni madam Hoochovej pripravenej vypustiť lopty z debny.

„Kapitáni, podajte si ruky,“ vyzvala ich a Harrymu skoro rozdrvil ruku nový slizolinský kapitán Urquhart. „Vysadnúť na metly! Na hvizd… tri… dva… jeden…“

Zaznela píšťalka a Harry i ostatní sa odrazili od zamrznutej zeme a rozleteli sa.

Harry trielil po obvode štadióna a hľadal ohnivú strelu, pričom striehol na Harpera, ktorý lietal sem a tam hlboko pod ním. Vtom sa ozval hlas až zarážajúco odlišný od zvyčajného komentátora.

„Tak a už letia. Myslím, že nás Potter všetkých prekvapil zložením tohtoročného družstva. Mnohí sa nazdávajú, že vzhľadom na vlaňajší kolísavý výkon na poste strážcu Ronald Weasley už do tímu nepatrí. No, pravdaže, blízke priateľstvo s kapitánom, predsa len…“

Tieto slová s nadšeným krikom a potleskom privítali na slizolinskej strane. Harry na metle natiahol krk, aby videl na komentátorské miesto. Do čarovného megafónu, ktorý kedysi patril Lee Jordanovi, hovoril vysoký a chudý plavovlasý chlapec s vyhrnutým nosom. Harry spoznal Zachariasa Smitha, bifľomorského hráča, ktorého z duše neznášal.

„Ó! A máme tu prvý slizolinský pokus streliť gól, Urquhart sa vrhol nadol a…“

Harrymu prevrátilo žalúdok.

„… Weasley chytil. Zrejme má niekedy aj šťastie…“

„Správne hovoríš, Smith, má,“ zahundral si Harry, v duchu sa usmievajúc, a vrhol sa medzi triafačov a striehol okolo seba, či nezbadá unikajúcu ohnivú strelu.

Po polhodine Chrabromil viedol šesťdesiat nula, Ron sa niekoľkokrát veľkolepo predviedol, zopár striel zachytil priam končekmi prstov, a Ginny trafila štyri zo šiestich chrabromilských gólov. Zacharias zrazu prestal nahlas uvažovať, či sú obaja Weasleyovci v družstve iba preto, že im Harry nadržiava, a namiesto toho sa pustil do Peakesa a Coota.

„Coote, samozrejme, nemá typickú figúru odrážača,“ povýšenecky komentoval Zacharias, „odrážači bývajú zvyčajne oveľa svalnatejší…“

„Hoď doňho dorážačku!“ zavolal Harry Cootovi, keď sa mihol popri ňom, ale Coote so širokým úsmevom na tvári radšej najbližšiu dorážačku namieril na Harpera, ktorý práve prelietal opačným smerom. Harry s potešením začul tupé zadunenie, čo znamenalo, že dorážačka zasiahla cieľ.

Zdalo sa, že Chrabromilu sa všetko darí. Stále bodovali a na druhej strane ihriska Ron so zjavnou ľahkosťou chytal strely Slizolinčanov. Dokonca sa už usmieval, a keď dav ocenil obzvlášť dobrý zásah zborovým prednesom obľúbenej veršovačky Weasley je náš kráľ, predstieral, že všetkých z výšky diriguje.

„Dnes si myslí, že je niečo extra, čo?“ ozval sa posmešný hlas a Harry skoro spadol z metly, keď Harper doňho tvrdo a úmyselne vrazil. „Ty hnusný zradca čarodejníckej krvi…“

Madam Hoochová bola práve obrátená chrbtom a hoci Chrabromil dolu nahnevane kričal, kým sa ta pozrela, Harper už uháňal preč. Harry s boľavým plecom vyštartoval za ním rozhodnutý vrátiť mu to…

„A zdá sa, že Harper zo Slizolinu zazrel ohnivú strelu!“ hlásil Zacharias Smith do megafónu. „Áno, určite zbadal niečo, čo nevidel Potter!“

Ten Smith je naozaj hlupák, pomyslel si Harry. Nevidel, že sa zrazili? No vzápätí mal pocit, že mu vyskočí žalúdok –Smith mal pravdu a Harry sa mýlil. Harper neletel nahor len tak náhodou – zbadal to, čo Harrymu uniklo. Vysoko nad nimi letela ohnivá strela a viditeľne sa ligotala na pozadí jasnomodrej oblohy.

Harry zrýchlil, vietor mu svišťal v ušiach tak, že prehlušil Smithov komentár i rev divákov, no Harper bol stále pred ním. Chrabromil viedol iba o sto bodov. Keby sa Harper dostal k ohnivej strele prvý, Chrabromil prehrá… a Harper bol už iba štvrť metra od nej, už naťahoval ruku…

„Hej, Harper!“ zúfalo zakričal Harry. „Koľko ti Malfoy zaplatil, aby si nastúpil namiesto neho?“