Harry Potter a Polovičný princ

„Mačky,“ odpovedala Tučná pani s darebáckym úškrnom a prehupla sa dopredu, aby ich vpustila.

„Ahoj, Harry!“ vítala ho Romilda Vanová, len čo preliezol cez otvor. „Nedáš si fialkovú vodu?“

Hermiona sa významne na Harryho pozrela v zmysle: Vidíš, čo som ti hovorila?

„Nie, ďakujem,“ rýchlo odmietol Harry. „Nemám ju rád.“

„Tak si vezmi toto,“ ponúkala Romilda a strčila mu do rúk nejakú škatuľku. „Čokoládové kotlíky plnené ohnivou whisky. Poslala mi ich stará mama, ale ja ich nemám rada.“

„Och, áno… ďakujem,“ poďakoval sa Harry, lebo si nevedel nič iné vymyslieť. „No… ja idem tuto s…“

Nedokončil a ponáhľal sa za Hermionou.

„Hovorila som ti,“ odmerane vravela Hermiona. „Čím skôr niekoho pozveš, tým skôr ti dajú pokoj a môžeš…“

Vzápätí jej tvár skamenela – práve zbadala Rona s Lavender – objímali sa v kresle.

„Tak dobrú noc, Harry,“ rozlúčila sa, hoci bolo iba sedem hodín, zvrtla sa a odišla do dievčenských spálni.

Harry si šiel ľahnúť s tou utešujúcou myšlienkou, že mu ostáva prežiť iba jeden vyučovací deň, Slughornov večierok a po ňom s Ronom odídu do Brlohu. Vyzeralo to tak, že sa Ron s Hermionou pred prázdninami v žiadnom prípade nezmieria, no možno im poskytnú dosť času na upokojenie, na to, aby si premysleli svoje správanie…

Nerobil si však veľké nádeje a aj tie ešte klesli po hodine transfigurácie na druhý deň. Práve sa pustili do mimoriadne ťažkej problematiky ľudskej transfigurácie, pracovali pred zrkadlami a mali si meniť farbu obočia. Hermiona sa škodoradostne smiala na Ronovom katastrofálnom pokuse. Namiesto obočia sa mu podarilo vyčarovať si obrovské fúziská. Ron jej to oplatil tým, že kruto, ale presne napodobnil, ako Hermiona nadskakuje na stoličke vždy, keď profesorka McGonagallová položí nejakú otázku, čo sa Lavender a Parvati zdalo nesmierne zábavné, ale Hermione takmer vyhŕkli slzy. Po zvonení vybehla z triedy bez polovice vecí. Harry usúdil, že práve teraz potrebuje viac pozornosti ona než Ron, zobral zvyšok jej pomôcok a išiel za ňou.

Napokon na ňu natrafil predo dvermi dievčenských záchodov o poschodie nižšie. Šla s ňou Luna Lovegoodová, ktorá ju zľahka hladkala po chrbte.

„Ahoj, Harry,“ pozdravila ho Luna. „Vieš, že máš jedno obočie jasnožlté?“

„Čau, Luna. Hermiona, zabudla si si veci…“

Podával jej knihy.

„Ach, áno,“ uvedomila si Hermiona, zobrala veci a rýchlo sa odvrátila, aby zakryla, že si peračníkom utiera oči. „Ďakujem, Harry. Tak ja už radšej pôjdem…“

A ponáhľala sa preč, ani Harrymu neumožnila, aby ju utešil, hoci si musel priznať, že by ani nevedel ako.

„Je trochu rozrušená,“ vravela Luna. „Najprv som si myslela, že je tam Umrnčaná Myrtla, ale ukázalo sa, že je to Hermiona. Hovorila niečo o Ronovi Weasleym…“

„Áno, pohádali sa,“ vysvetľoval Harry.

„On niekedy hovorí veľmi čudné veci, však?“ poznamenala. „A vie byť krutý. Všimla som si to vlani.“

„Asi áno,“ prikývol Harry. Luna nezaprela ani teraz svoj talent hovoriť nepríjemné pravdy. Harry dosiaľ nestretol človeka ako ona. „Tak aký si mala polrok?“

„Celkom ušiel,“ odvetila Luna. „Bez DA som bola trochu osamelá. Ale Ginny je milá. Minule tak nakričala na dvoch chlapcov, že mi hneď prestali nadávať do cvokov…“

„Nechcela by si ísť dnes večer so mnou na Slughornov večierok?“

Harrymu vyleteli tie slová z úst prv, ako tomu mohol zabrániť, počul ich, akoby to hovoril niekto iný.

Luna prekvapene uprela naňho vystúpené oči.

„Na Slughornov večierok? S tebou?“

„Áno. Máme si priviesť hostí, a tak som myslel, že by si možno… teda…“ Veľmi chcel, aby boli jeho úmysly jasné. „Vieš, len ako priatelia. Ale ak nechceš…“

Napoly už dúfal, že ho odmietne.

„Och, nie, rada s tebou pôjdem ako kamarátka!“ súhlasila Luna s úsmevom, aký u nej ešte nikdy nevidel. „V živote ma nikto nepozval na večierok ako priateľku! Preto si si zafarbil to obočie? Na ten večierok? Mám to urobiť aj ja?“

„Nie,“ rozhodne protestoval Harry, „to bol omyl. Požiadam Hermionu, aby mi to napravila. Tak teda o ôsmej vo vstupnej hale.“

„AHA!“ zaškriekal hlas nad nimi, až obaja nadskočili. Vôbec si nevšimli, že práve prešli pod Zloduchom, ktorý visel dolu hlavou na lustri a zlomyseľne sa na nich škeril.

„Potty pozval cvočku na žúr! Potty miluje cvočku! Potty miluje cvoooočku!“

A s chichotom a škrekom – Potty miluje cvočku! – odletel.

„Niet nad súkromie,“ vzdychol si Harry. A naozaj, onedlho celá škola vedela, že Harry Potter berie na Slughornov večierok Lunu Lovegoodovú.

„Mohol si pozvať hocikoho!“ vyčítal mu pri večeri šokovaný Ron. „Hocikoho! A ty si vyberieš cvočku Lovegoodovú?“

„Nehovor jej tak,“ oborila sa naňho Ginny. Práve sa zastavila pri Harrym cestou za priateľmi. „Som rada, že ju berieš, Harry, veľmi sa teší.“

Prešla ďalej a sadla si vedľa Deana. Harry sa usiloval tešiť z toho, že sa Ginny teší, že berie Lunu na večierok, ale nedarilo sa mu to. Hermiona kus od nich sedela pri stole sama a len sa babrala s mäsom na tanieri. Harry si všimol, že ju Ron ukradomky pozoruje.

„Mohol si sa ospravedlniť,“ povedal mu otvorene.

„Čo? Aby na mňa zaútočil ďalší kŕdeľ kanárikov?“ zahundral Ron.

„Prečo si ju musel napodobňovať?“