Harry Potter a Polovičný princ

„Takže preto si sa mi tento polrok vyhýbal? Bál si sa môjho zásahu? Uvedomuješ si, že keby sa niekto iný opakovane nedostavil na môj príkaz do mojej kancelárie, Draco…“

„Tak ma nechajte po škole! Oznámte to Dumbledorovi!“ posmieval sa Malfoy.

Znovu bolo ticho. Potom Snape prehovoril: „Veľmi dobre vieš, že to nechcem urobiť.“

„Tak ma teda radšej prestaňte predvolávať!“

„Počúvaj ma,“ začal Snape a hovoril tak potichu, že Harry musel poriadne natŕčať ucho. „Usilujem sa ti pomôcť. Prisahal som tvojej matke, že ťa budem chrániť. Zložil som Neporušiteľnú prísahu, Draco…“

„Tak sa zdá, že ju budete musieť porušiť, lebo ja vašu ochranu nepotrebujem! Je to moja práca, dal ju mne a ja ju robím. Mám plán a podarí sa, iba to trvá dlhšie, než som si myslel!“

„Aký máš plán?“

„Vás do toho nič nie je!“

„Ak mi povieš, o čo sa pokúšaš, môžem ti pomôcť…“

„Mám pomoc, akú potrebujem. Ďakujem, nie som sám!“

„Dnes večer si bol sám, čo bolo mimoriadne hlúpe, túlal si sa po chodbách bez toho, aby ťa niekto strážil alebo ti kryl chrbát. To sú základné chyby…“

„Boli by so mnou Crabbe a Goyle, keby ste ich nenechali po škole!“

„Hovor tichšie!“ zavrčal Snape, lebo Malfoy vzrušene zvyšoval hlas. „Ak chcú tentoraz tvoji priatelia Crabbe a Goyle urobiť VČÚ z obrany proti čiernej mágii, musia pracovať usilovnejšie než do…“

„Záleží na tom?“ skočil mu Malfoy do reči. „Obrana proti čiernej mágii… to všetko je len žart, či nie? Divadlo. Ako keby sa niekto z nás potreboval brániť proti čiernej mágii…“

„Je to divadlo, ale pre úspech dôležité divadlo, Draco!“ povedal Snape. „Čo myslíš, kde by som za tie roky bol, keby som nevedel, ako hrať? A teraz ma počúvaj! Si neopatrný, keď sa potuluješ v noci, necháš sa chytiť, a ak sa spoliehaš na pomoc takých, ako sú Crabbe a Goyle…“

„Oni nie sú jediní. Mám na svojej strane aj iných ľudí, lepších!“

„Tak prečo sa potom nezveríš mne, aby som mohol…“

„Viem, o čo vám ide! Chcete mi ukradnúť slávu!“

Znovu nastalo ticho a potom Snape chladne povedal: „Hovoríš ako decko. Celkom chápem, že zatknutie a uväznenie tvojho otca ťa rozrušilo, ale…“

Harry mal sotva sekundu. Na druhej strane dverí počul Malfoyove kroky a stihol uhnúť z cesty, práve keď sa prudko otvorili. Malfoy kráčal po chodbe, prešiel popri otvorených dverách Slughornovej pracovne a stratil sa za rohom.

Harry, ledva sa odvažujúc dýchať, zostal pričupený na mieste. Snape sa pomaly vynoril z učebne a s nevyspytateľným výrazom na tvári sa vracal na večierok. Harry čupel na zemi pod plášťom a úporne premýšľal.

16

Veľmi mrazivé Vianoce

Takže Snape mu ponúkal pomoc. Určite sa ponúkal, že mu pomôže?“

„Ak sa ma to ešte raz spýtaš,“ stratil trpezlivosť Harry, „strčím ti tú špargľu…“

„Iba si to overujem!“ bránil sa Ron. Stáli sami pri kuchynskom dreze v Brlohu a čistili horu špargle pre pani Weasleyovú. Za oknom pred nimi poletoval sneh.

„Áno, Snape sa ponúkal, že mu pomôže!“ opakoval Harry. „Vraj Malfoyovej matke sľúbil, že ho ochráni, vraj zložil nejakú Neporušiteľnú prísahu či čo…“

„Neporušiteľnú prísahu?“ ohromene zvolal Ron. „Nie, to nemohol… si si istý?“

„Áno, som si istý. Prečo? Čo to znamená?“

„No, Neporušiteľnú prísahu nemôžeš porušiť…“

„Predstav si, ale na to som prišiel aj sám. A čo sa teda stane, ak ju porušíš?“

„Zomrieš,“ jednoducho odvetil Ron. „Fred s Georgeom ma raz chceli k takej prísahe donútiť päťročného. Skoro som ju aj zložil, už sme sa s Fredom držali za ruky, keď nás našiel ocko. Zúril,“ so zábleskom v očiach spomínal Ron. „Vtedy som jediný raz videl ocka takého nahnevaného, ako býva mama. Fred tvrdil, že odvtedy jeho ľavá strana zadku už nie je, ako bývala.“

„Dobre, ale ak sa povznesieme nad Fredov zadok…“

„Prosím?“ ozval sa Fredov hlas, lebo dvojčatá práve vošli do kuchyne.

„Á, George, pozri na tú robotu. Oni to čistia nožmi. Chvála im.“

„Už o vyše dva mesiace mám sedemnásť,“ namrzene im pripomenul Ron, „a potom to budem aj ja robiť čarovaním!“

George si sadol za kuchynský stôl a vyložil si naň nohy: „Ale zatiaľ sa môžeme tešiť z ukážky správneho používania… hop!“

„To kvôli tebe!“ nahnevane zvolal Ron a cumľal si porezaný prst. „Len počkaj, keď budem mať sedemnásť…“

„Som si istý, že nás oslníš dosiaľ netušenými magickými schopnosťami,“ zazíval Fred.

„A keď už hovoríme o dosiaľ netušených magických schopnostiach, Ronald,“ pridal sa George, „čo sme sa to od Ginny dopočuli o tebe a istej mladej dáme menom – ak sú naše informácie presné – Lavender Brownová?“

Ron trochu zružovel, ale keď sa znova venoval špargli, nevyzeral nespokojne.

„Starajte sa o svoje veci.“

„Aká britká odpoveď,“ krútil hlavou Fred. „Naozaj neviem, kam na ne chodí. Nie, my sme chceli vedieť… ako sa to stalo.“

„Čo tým myslíš?“

„Mala nejakú nehodu alebo čo?“

„Čo?“

„No, ako utrpela také rozsiahle poškodenie mozgu? Dávaj pozor!“

Pani Weasleyová vošla do kuchyne práve v okamihu, keď Ron vrhal nôž do Freda, ktorý ho lenivým mávnutím prútika zmenil na papierové lietadielko.

„Ron!“ zvolala nazlostene. „Nech ťa už viac nevidím vrhať nože!“