Harry Potter a Polovičný princ

„Vynasnažím sa,“ odpovedal pokorne Ron, „aby si to nevidela,“ dodal potichu a znova sa otočil k hore špargle.

„Fred, George, je mi ľúto, chlapci, ale dnes večer príde Remus, takže Bill sa bude musieť uložiť u vás!“

„To nič,“ povedal George.

„Keď príde Charlie, Harry s Ronom budú v podkroví a ak sa Fleur nasťahuje k Ginny…“

„… tak má Ginny po Vianociach,“ zahundral Fred.

„… všetci by mali mať pohodlie. No, aspoň budú mať posteľ,“ konštatovala pani Weasleyová a znelo to trochu unavene.

„Takže Percy nám ani za nič neukáže svoju škaredú tvár?“ spýtal sa Fred.

Pani Weasleyová sa odvrátila a až potom odpovedala.

„Nie, asi má na ministerstve veľa práce.“

„Alebo je to najväčší tupec na svete,“ poznamenal Fred, keď pani Weasleyová vyšla z kuchyne. „Jedna z tých dvoch možností. Tak poďme na to, George.“

„Čo vy dvaja chystáte?“ spýtal sa Ron. „Nemôžete nám pomôcť so špargľou? Len švihnete prútikom a budeme mať voľno aj my!“

„Nie, myslím, že to nemôžeme urobiť,“ vážne vyhlásil Fred. „Je to vec formovania charakteru, naučiť sa šúpať špargľu bez použitia prútika, aspoň budete vedieť oceniť, aké ťažké to majú mukli a šmukľi…“

„… a ak chceš od niekoho, aby ti pomohol, Ron,“ dodal George a hodil doňho papierové lietadielko, „nemal by si po ňom hádzať nože. To je len taká malá pripomienka. Ideme do dediny. V papiernictve predáva pekné dievča a myslí si, že moje triky s kartami sú úžasné… skoro akoby som naozaj čaroval…“

„Debili,“ zamračil sa Ron a zazeral, ako George s Fredom odchádzajú po zasneženom dvore. „Zabralo by im to desať sekúnd a mohli sme ísť aj my.“

„Ja by som nemohol,“ povedal Harry. „Sľúbil som Dumbledorovi, že sa tu nebudem potulovať.“

„Ach, áno.“ Ron očistil zopár ďalších šparglí a potom sa spýtal: „Povieš Dumbledorovi o Snapovom rozhovore s Malfoyom?“

„Áno, a okrem neho každému, kto ho môže zastaviť, a Dumbledorovi predovšetkým. Mohol by som si pohovoriť aj s tvojím otcom.“

„Škoda len, že si nepočul, čo to vlastne Malfoy robí.“

„To som predsa nemohol. Veď to odmietol Snapovi prezradiť.“

Chvíľu mlčali, potom Ron zahlásil: „Je ti jasné, čo ti povedia? Otec i Dumbledore a všetci ostatní. Povedia, že Snape vôbec nechce pomôcť Malfoyovi naozaj, že chce iba zistiť, čo má za lubom.“

„Oni ho nepočuli,“ energicky vyhlásil Harry. „Nikto nie je taký dobrý herec, ani Snape.“

„Áno… ja ti to len hovorím.“

Harry naňho zamračene pozrel.

„Ale ty si myslíš, že mám pravdu, alebo nie?“

„Jasne!“ rýchlo pritakal Ron. „Vážne si to myslím! Lenže oni sú presvedčení, že Snape patrí do rádu, nie?“

Harry mlčal. Už mu napadlo, že toto bude najpravdepodobnejšia námietka voči jeho novému dôkazu. Už teraz počul Hermionu, ako hovorí: Harry, on stopercentne iba predstieral, že chce Malfoyovi pomôcť, aby mu Malfoy povedal, čo robí…

Bola to však iba domnienka, pretože to nemal kedy Hermione povedať. Zmizla zo Slughornovho večierka prv, než sa tam vrátil, či aspoň tak mu povedal nahnevaný McLaggen, a keď prišli do klubovne, bola už vo svojej spálni. Pretože na druhý deň zavčasu ráno oni dvaja s Ronom odišli do Brlohu, sotva jej stihol zaželať veselé Vianoce a naznačiť, že má dôležité správy, ktoré jej povie po prázdninách. No nebol si celkom istý, či ho počula. V tom čase sa totiž za jeho chrbtom Ron a Lavender dojemne lúčili.

No ani Hermiona nebude môcť poprieť jednu vec – že Malfoy celkom určite niečo chystá. A Snape o tom vie, takže Harry môže plným právom povedať – Vravel som ti, čo Ronovi už niekoľkokrát zopakoval.

Harrymu sa až do Štedrého večera nenaskytla príležitosť pohovoriť si s pánom Weasleym, lebo sa z práce vracal až neskoro večer. Weasleyovci aj s hosťami sedeli v obývačke, ktorú Ginny vyzdobila tak pestro, že to vyzeralo, akoby okolo nich vybuchli papierové reťaze. Iba Fred, George, Harry a Ron vedeli, že anjelik na špici stromčeka je v skutočnosti záhradný trpaslík. Uhryzol Freda do členkov, keď vyťahoval mrkvu na vianočnú večeru, nuž ho znehybnili, natreli zlatou farbou, navliekli mu sukničku, akú nosia baleríny, na chrbát prilepili krídelká a teraz na nich zvrchu stále zazeral. Harry nikdy nevidel škaredšieho anjela – mal totiž veľkú, ako zemiak holú hlavu a dosť chlpaté nohy.

Všetci mali počúvať vianočný koncert obľúbenej speváčky pani Weasleyovej Celestiny Warbeckovej. Trilkovala vo veľkom drevenom rádiu a Fleur, ktorú zrejme Celestina nesmierne nudila, v kúte rozprávala tak hlasno, že pani Weasleyová stále mierila prútikom na gombík rádia, takže speváčka spievala čoraz hlasnejšie. Krytí mimoriadne hlučnou skladbou Kotlík plný horúcej lásky si Fred, George a Ginny dali partiu rachotiacej sedmy. Ron vrhal na Fleur s Billom kradmé pohľady, akoby dúfal, že získa nejaké tipy. Medzi nimi Remus Lupin, ktorý ešte chudší a otrhanejší sedel pri kozube a hľadel do jeho hĺbok, akoby Celestinu ani nepočul.

„Príď len zamiešať mi kotlík,veď moja láska už v ňom vrie.Hriať ťa bude tisíce dní,nech o nej každý vie.“